Očakáva sa, že do roku 2020 sa Čína stane najväčším svetovým zámorským investorom. Hodnota globálnych offshore aktív Pekingu sa pravdepodobne strojnásobí z dnešných 6,4 bil. dolárov na viac ako 20 mld. dolárov, podľa výsledkov výskumu nedávno zverejneného vo Financial Times (FT).
Čína bude viac investovať do rozvinutého Západu, veľa peňazí prichádza z devízových rezerv a portfóliových investícií, uvádza sa v záveroch spoločného výskumu uskutočneného Rhodium Group a nemeckou Mercator Instutute for China Studies, uviedli v piatok FT.
Na vzostupe je tiež podiel Číny na priamych investíciách. V rokoch 2000 – 2014 predstavovali priame investície čínskych podnikov v 28 krajinách EÚ hodnotu 46 mld. €. Najväčším príjemcom investícií bolo Spojené kráľovstvo, ktoré za toto obdobie získalo 12,2 mld. €, nasleduje Nemecko so 6,9 mld. € a Francúzsko s 5,9 mld. €.
Najviac peňazí z Číny do Európy prilákali odvetvia energetika, automobilový priemysel, potraviny a sektor nehnuteľností.
Keďže Čína je jedným z troch najväčších vývozcov priamych investícií na svete, očakáva sa, že hodnota jej priamych zahraničných investícií dosiahne 2 bil. dolárov, t.j. viac než dvojnásobok v porovnaní so súčasnými 744 mld. dolárov.
V súčasnej dobe je Čína najväčším svetovým predajcom tovaru, zatiaľ čo jej podiel na celosvetovom finančnom cezhraničnom obchodovaní stále zostáva malý; na úrovni 3,4 percenta v roku 2011.
„Vlastnosti čínskej ekonomiky, ako sú veľkosť, rast a komplementarita, vytvárajú pre Európu jedinečné príležitosti,“ píše sa v správe.
Peking je „autoritárskym politickým systémom,“ uzavretý charakter miestnych trhov voči priamym zahraničných investíciám sa môže podľa výskumu stať prekážkou. Čína sa považuje za „jednu z najmenej otvorených krajín medzi ekonomikami krajín skupiny G20,“ hovoria autori.
Západ však nie je jediným miestom čínskych priamych zahraničných investícií.
Čína v apríli založila Ázijskú banku pre investície do infraštruktúry (AIIB) spolu s ďalšími 52 krajinami. Banka so sídlom v Pekingu bude financovať projekty v oblasti infraštruktúry v ázijsko-tichomorskej oblasti. Počiatočný upísaný kapitál AIIB predstavuje 50 miliárd dolárov a očakáva sa, že dôjde k jeho navýšeniu na 100 miliárd dolárov.
Účastníci summitu BRICS a SCO (Shangai Cooperation Organization), ktorý sa bude konať v dňoch 8. – 10. júla v ruskom meste Ufa, by mali byť svedkom spustenia ďalšej medzinárodnej banky. Činnosť 100 miliardovej BRICS New Development Bank (NDB) s fondom devízových rezerv v hodnote ďalších 100 mld. dolárov pravdepodobne spustia na summite, povedal ruský prezident Vladimir Putin v máji.
Očakáva sa, že menový fond poskytne krajinám bloku BRICS ochranu pred volatilitou výmenných kurzov, pričom banka bude v rámci skupiny financovať projekty v oblasti infraštruktúry.
AIIB a NDB nebudú súperiť, ale vzájomne sa dopĺňať, podľa nedávneho vyjadrenia Putina na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.
Preložené z RT