Si Ťin-pching
Do povedomia verejnosti v krajinách transatlantického Západu stále ešte nepreniká skutočný obraz meniacich sa pomerov vo svete. Jej myslenie ostáva zámerne konzervované v mocenských reáliách nastolených pred troma desaťročiami. Hoci napríklad Čína predbehla Spojené štáty v tvorbe HDP meranej paritou kúpnej sily už pred šiestimi rokmi, ostáva jej svetové prvenstvo západnou korporátnou mienkotvorbou ignorované. Čína najnovšie vystupuje na globálnej politickej scéne s mierotvornými iniciatívami, aké dosiaľ prenechávala Spojeným štátom alebo OSN.
Začnime však z iného konca, z centra diania v samotnej ríši stredu, za akú sa Čínska ľudová republika odnepamäti považuje. Všetky svetové tlačové kancelárie informovali 13. marca o prejave, ktorý čínsky prezident Si Ťin-pching predniesol v ten deň na záver výročného zasadnutia Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov v Pekingu. Zahraničné vysielanie čínskeho rozhlasu ho preložilo do svojich pracovných jazykov vrátane češtiny. Západné tlačové agentúry ho však podali v studenovojnovom duchu pod titulkom „Si Ťin-pching vyzval na posilnenie čínskej armády a bezpečnosti“ a s citovaním militantne znejúcich pasáží ako táto: „Musíme naplno podporovať modernizáciu národnej obrany a ozbrojených síl a vytvoriť z ľudových ozbrojených síl veľký mohutný múr z ocele, ktorý účinne ochráni zvrchovanosť krajiny, jej bezpečnosť a záujmy v oblasti ďalšieho rozvoja.“ Obchádzali pritom podnet, ktorý núti Čínu nezanedbávať opevňovanie vlastnej obrany.
Je ním obnovenie pretekov v zbrojení v dôsledku prevratu na Ukrajine pred deviatimi rokmi. Megalomanický Západ si v roku 2023 akosi neuvedomuje, že jeho vojensko-priemyselný komplex nedisponuje dostatočnými výrobnými kapacitami na vojenské súperenie s Čínou, ktorú on sám pretvoril pred vyše štvrťstoročím na výrobnú dielňu sveta. Slovo „akosi“ som použil preto, lebo predošlý americký prezident Donald Trump na túto strategickú chybu v predvolebnej kampani poukázal. Po nástupe do úradu v januári 2017 ju začal aj naprávať. Jeho program reindustrializácie Spojených štátov však uviazol, pretože podryl pôvodnú americkú koncepciu amerického hegemonizmu. Bývalý grécky minister financií Yanis Varoufakis ju nazval temnou dohodou Číny s USA (Dark Deal with Amerika). Spočívala v ochote čínskeho politického vedenia na sklonku éry Mao Ce-tunga dovoliť presun značnej časti výrobných priemyslových kapacít zo Spojených štátov na tichomorské pobrežie Číny. Masívne objemy vyvážanej priemyslovej produkcie z nízkonákladovej Číny na západné trhy prinášajú odvtedy vláde v Pekingu a ňou kontrolovaným čínskym korporáciám enormné zisky, ale i prístup k technológiám. Podobne ako arabské petrodolárové monarchie, ukladá aj Čína časť obchodných prebytkov do amerických dlhopisov, ako i akciových a investičných podielov.
Si Ťin-pching, ktorý sa postavil v novembri 2012 na čelo Komunistickej strany a v marci 2013 do vedenia štátu ako prezident Čínskej ľudovej republiky, bol prvý z váhajúcich čínskych vodcov, ktorý sa odvážil od tejto temnej dohody odstúpiť. Trvalo mu takmer desať rokov, premietnutých do dvoch volebných období, kým povymieňal špičky straníckeho, štátneho a brannobezpečnostného aparátu, aby ako-tak neutralizoval vplyv amerického hlbokého štátu na čínsku mocenskú hierarchiu. V roku 2018 nechal upraviť ústavu tak, že boli zrušené obmedzenia na počet funkčných období hlavy štátu. Vlani vysánkoval na 20. zjazde komunistickej strany značnú časť stúpencov spomínanej temnej dohody a udržal si post generálneho tajomníka. Očistný proces zavŕšil na tohtoročnom marcovom zasadaní čínskej obdoby parlamentu (Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov). Ten ho 10. marca opätovne zvolil za prezidenta a aj za predsedu Ústrednej vojenskej komisie. Dňa 12. marca mu parlament odobril zloženie vlády a nového premiéra Li Čchianga.
Toho charakterizuje tlačová agentúra TASR trochu nadnesene ako jedného z najvernejších spojencov prezidenta. Jeho lojalitu bude musieť preveriť čas, ale jedna vec je istá. Prezident potrebuje mať počas hlavnej fázy odpájania sa Číny od angloamerického finančníctva, t. j. demontáže temnej dohody pri riadiacich pákach vlády či presnejšie Štátnej rady, t. j. najvyššieho orgánu výkonnej moci a štátnej správy, svojich ľudí.
Taiwan a Ukrajina
Až v pondelok 13. marca si konečne mohol povedať hotovo. Bez poznania tohto pozadia ostanú európski štátnici, ktorí sa tento rok chystajú pohovoriť si v Pekingu s čínskym vedením, naďalej príliš ustráchaní. Zaoceánsky hegemón ich drží za uši, aby skákali na akýkoľvek podnet, aký im našepká.
Len na ilustráciu spomeňme aspoň dva podnety, o ktorých referovala aj TASR :
- Nemecko plánuje zakázať telekomunikačným operátorom používať určité zariadenia v sieťach 5G od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Zákaz by mohol zahŕňať aj komponenty už zabudované do sietí. Operátori by ich tak museli odstrániť a vymeniť. Ak sa nepostavia na odpor, nedostanú ani kompenzácie za časti, ktoré bude potrebné zo sietí odstrániť a vymeniť.
- Opätky poslušne zrazila aj holandská vláda. TASR ani neskrýva, čo ju k tomu vedie: „Holandská vláda plánuje zaviesť obmedzenia na vývoz polovodičových technológií, pričom ako dôvod uviedla zaistenie národnej bezpečnosti. Informovala o tom agentúra Reuters. Holandsko tak ustúpilo tlaku Washingtonu, ktorý pracuje na presvedčení obchodných partnerov, aby obmedzili dodávky citlivých technológií do Číny.“
Kráľovstvo tulipánov tu posluhuje svojmu pánovi ešte závažnejším spôsobom ako spolková vláda v Berlíne. Nemeckí výrobcovia polovodičov nedosahujú pri výrobe špičkových polovodičov vrcholnú úroveň ako holandská spoločnosť ASML. Je síce nadnárodným holdingom, ale sídli v Amsterdame a je dominantným poskytovateľom technológie DUV litografie (deep ultraviolet lithography) najväčším svetovým výrobcom čipov. Medzi nimi hrá prím spoločnosť Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC), najväčší svetový špecializovaný nezávislý výrobca polovodičových diskov (tzv. waferov) a jeden z najväčších výrobcov integrovaných obvodov.
AUTOR: Patrik Sloboda
