Čo sa vo Veľkom Lipníku skutočne stalo?

· Čas čítania: 17 min.

Sobota poobede. Portál tyzden.sk prináša článok s nadpisom „Komunisti napadli protestujúceho výtvarníka“. Už o niekoľko riadkov nižšie nie je o komunistoch ani zmienka – Ľuboša Lorenza mal napadnúť neznámy obyvateľ obce Veľký Lipník, redakcia dodáva, že „brutálne“. K stručnému článku je priložené video, v ktorom redaktor Korda telefonuje s Lorenzovým kumpánom Petrom Kalmusom. Ten farbisto opisuje incident, no .týždeň si nedáva námahu so zisťovaním toho, či sú tvrdenia Kalmusa pravdivé. Povedal to ten, ktorý oblial bustu Biľaka, a preto sa nespochybňujú.

Neskôr redakcia nadpis koriguje – v nadpise už neoznačuje za vinníkov komunistov, ale starostu. Verejná mienka je jednoznačne na strane starostu, no médiá voči nemu spúšťajú doslova virtuálnu šikanu.

Tvrdenia „našich“ sa nespochybňujú

V redakciách .týždňa, Denníka N a SME nastáva do troch hodín od incidentu poplach, čitateľ môže nadobudnúť dojem, že na tejto kauze sa pracuje na zmeny. Správy striedajú články a články zase rozhovory. Verzia dvoch takzvaných výtvarníkov z Košíc je jasná: v odľahlej dedinke na hraniciach s Poľskom odhalili pamätnú tabuľu generálnemu prokurátorovi socialistického Československa. Oni, uvedomelí antikomunisti, chceli tomu zabrániť a rozhodli sa pamätník pomaľovať červenou vodovou farbou. Hneď pri pokuse sa však na nich vyrútil agresívny starosta obce, ktorý bez varovania surovo zhodil Lorenza na zem zo smetiaka, ktorý si Lorenz priniesol. Okolo zraneného aktivistu sa zhromaždili dedinčania nadávajúci a osočujúci obidvoch návštevníkov. Lynčovaniu zrejme zabránil len príchod záchranky a polície.

„Pri tom pokuse vybehol agresívny starosta a bez varovania sa vrhol na Ľuboša Lorenza, zhodil ho a zranil ho… Miesto poskytnutia prvej pomoci verbálne útočili, nejaký pán ho opľul napriek tomu, že krvácal,“ boli jedno z prvých vyjadrení Kalmusa pre Denník N.

V rozhovore pre to isté médium Ľuboš Lorenz hovorí: „Vyrútil sa na mňa starosta a drgol ma dolu z debny, asi z metrovej výšky. Spadol som na bok na betón a na roh debny, na ktorej som si pravdepodobne polámal rebro a ruku. Hlavu som si poranil o zem.“ Redaktorka píše o zlomenom rebre a o obyvateľoch, ktorí Lorenzovi nadávali.

Médiá v tomto prípade absolútne zlyhali. Starosta Labant sa síce odmietal vyjadrovať, na sociálnych sieťach sa však začínalo ozývať aj niekoľko očitých svedkov incidentu a udalostí po ňom. Priestor však nedostali. Narušilo by to obraz morálne čistých aktivistov, s ktorými sa odfotil dokonca prezident Kiska a ktorých zastupuje na súde samotný Daniel Lipšic. Veď ešte aj ministerka spravodlivosti Žitňanská sa Lorenza zastala a deň po incidente mu zatelefonovala.

„Prisľúbila dohliadnutie nad spravodlivým potrestaním páchateľov a osobné angažovanie sa v naliehaní na riadne vyšetrenie, a to aj ďalších trestných činov, ku ktorým v súvislosti s týmto podlým útokom došlo,“ pochválil sa na sociálnej sieti „výtvarník“. Čo na tom, že doteraz nie sú riadne vyšetrené také kauzy ako únos prezidentovho syna, najväčšia banková lúpež z roku 1996, kauzy Gorila či Váhostav? Incident vo Veľkom Lipníku je dôležitejší a ministerka prisľúbila „osobné angažovanie sa“.

Starosta: „Chránil som obecný majetok.“

Starosta Veľkého Lipníka Peter Labant poskytol nášmu mesačníku k celej udalosti rozsiahle stanovisko. Sobotňajší incident vníma ako cielenú provokáciu a výtržnosť. Konal v záujme ochrany obecného majetku – pamätnej tabule aj nedávno opravenej fasády obecného úradu. „Nebolo mojím úmyslom nikoho zraniť, ani napadnúť. Nikoho som ani nenapadol. Nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi mnou a pánom Ľubošom Lorenzom. Mojím jediným úmyslom bol zabrániť poškodzovaniu či ničeniu majetku obce, zabrániť protiprávnemu konaniu smerujúceho k poškodzovaniu obecného majetku. K pádu pána Ľuboša Lorenza z popolnice na zem a jeho následnému zraneniu došlo v dôsledku toho, že ďalšia osoba, ktorá stála pri popolnici, do mňa strčila a ja som pri tom narazil do popolnice, čo následne vyvolalo stratu rovnováhy pána Ľuboša Lorenza a jeho pád na zem,“ tvrdí starosta. Plné znenie jeho stanoviska uvádzame pod týmto článkom.

Svojho starostu sa zastávajú aj viacerí obyvatelia obce, ktorí išli okolo. Na videu ich je hneď niekoľko – staršia žena, obecní poslanci, ale aj ďalší obyvatelia. Jednou z nich je aj pani Alena. Na sociálnej sieti opísala aj čo nasledovalo po páde. „K tomu, že mu nikto neposkytol pomoc… bolo okolo neho asi 6 jeho ľudí a keď som prišla na miesto asi 10 minút po incidente, všetci len stáli pár metrov obďaleč. Pán Lorenz okoloidúcich častoval vyberanými nadávkami a potom po vlastných nastúpil do sanitky. Keď sa ho okoloidúci opýtal, prečo mu nadáva, pán výtvarník Kalmus ho ospravedlňoval a povedal, že je v šoku, takže netreba brať jeho jazykový prejav vážne,“ napísala pani Alena.

Nič nie je čierno-biele

Poďme sa pozrieť na tento incident aj z inej strany – všimnime si niektoré detaily, ktoré mainstreamu „unikli“:

1. Dvojica prišla síce do dediny protestovať proti pamätnej tabuli, ale kompetentným úradom na ňu nepodala žiadnu sťažnosť. Nedožadovali sa ani diskusie s predstaviteľmi obce.

2. Do Veľkého Lipníka išli s jasným cieľom – vandalským činom dehonestovať pamätnú tabuľu.

3. Peter Kalmus si vo viacerých tvrdeniach protirečí. Pokým pre Denník N hovorí, že na nich vybehol agresívny starosta bez varovania, SMEčku tvrdí, že si starostu všimli a on si všimol ich: „Videli sme akéhosi chlapa v montérkach, ako nás obchádza. Neskôr vošiel do budovy obecného úradu. Keď vyšiel, agresívne kopol do popolnice, na ktorej stál Ľuboš Lorenz. Sotil ho. Ľuboš sa pri páde doudieral do krvi, nemohol dýchať. Pôvodne som mal tabuľu maľovať ja, ale Ľuboš je mladší a fyzicky zdatnejší, tak ma nahradil. Možno mi tým zachránil život.“ Fakt, že Lorenz išiel „maľovať“ miesto Kalmusa len potvrdzuje, že dvojica s fyzickou konfrontáciou jednoducho počítala. Z videa ďalej vidno, že starosta na Lorenza najprv kričal. „To čo robíš,“ okríkol ho bežiac po schodoch. Následne vytrhol spod Lorenza obecný smetiak, ktorý smelý výtvarník pred tým „premiestnil“ k stene obecného úradu.

4. Záznam potvrdzuje slová pani Aleny, že Lorenz ľuďom naokolo adresoval nadávky. Ako prvým sa ujde dispečerom záchrannej služby, s ktorou telefonuje Kalmus. „Nech sa viac nepýtajú, kok*ti, lebo na nich ešte podám trestné oznámenie,“ kričí zo zeme počas Kalmusovho telefonátu Lorenz. Jednému z dvojice chlapov kričí, aby „držal pi*u“, viackrát ho označí slovom „chu*“ a muža tak vyprovokuje k tomu, že ho opľuje. Ešte pred tým sa aj jemu vyhráža trestným oznámením.

5. Mimoriadne zaujímavé je aj tričko, ktoré má na sebe v čase incidentu oblečené Lorenz. Je na ňom umiestnený slovenský štátny znak – trojvršie s dvojkrížom v objekte, ktorý nápadne pripomína vulgárne zobrazenie ženského pohlavného orgánu. Viacero ľudí v diskusiách sa pýta, či nejde o hanobenie štátnych symbolov, ktoré je trestné.

6. Médiá, ale aj politici a osobnosti, ktoré dvojicu svojráznych Košičanov podporujú, akoby zámerne prehliadali ich predchádzajúce „umelecko-aktivistické“ počiny. A tak verejnosť nevie, že pán Kalmus z nepochopiteľných dôvodov chodí pravidelne pri pamätníku či cintoríne Červenej armády – raz sa tam vyzlečie do pol pása a nechá sa oblievať vodou, inokedy pri pamätníku postaví, rovnako z nepochopiteľných dôvodov, šibenicu a na ďalší krát kladie na hrob sovietskeho vojaka americkú vlajku. Na sociálnej sieti pravidelne zverejňujú fotky odstráneného kosáku a kladiva z košického pamätníka sovietskych vojakov a svojimi komentármi naznačujú, že za tento čin nesú zodpovednosť. Chodia, najmä Peter Kalmus, a dehonestujú pamätníky antifašistov, z ktorých mnohí sa nedožili konca vojny – ako napríklad Ľudovít Kukorelli či ľavicový básnik Aladár Komját. Pokým okolo Kukorelliho pobehoval Kalmus s americkou vlajkou, tak pri pamätníku Komjáta sa fotil úplne nahý. Ďalšie umelecké „dielo“ – zabalenie busty Ladislava Novomeského do trička s nápisom New York kritizoval svojho času dokonca aj Michal Havran.

7. Ďalší médiami prehliadaný fakt opäť súvisí s „pamätníkovými akciami“ svojráznej dvojice. 29. 8. 2014 natreli vo farbách ukrajinskej zástavy pamätník príslušníkom ZNB, ktorí padli v roku 1948 v bojoch s banderovcami, ktorí sa po vojne chceli cez územie Československa a Poľska prestrieľať na Západ. Na tabuľu, ktorá vysvetľovala okolnosti smrti troch ZNB-ákov, napísali červenou farbou slovo LOŽ. Ľuboš Lorenz dokonca na sociálnej sieti otvorene popiera zločiny banderovcov na Slovensku. „O banderovcoch utekajúcich pred istou smrťou do západných krajín (kde im udeľovali azyl a nikto ich nesúdil, pretože boli chudáci, a nie zločinci, a kde po nich šli len agenti komunistickej KGB), cez územie Československa, kde ich LOVILI zložky silových rezortov ovládané komunistami, za podpory ich vlastnej dezinformačnej kampane a nimi zinscenovaných zločinov, ktoré prisudzovali Banderovcom. Banderovci utekali o život. Nevraždili konzervatívnych obyvateľov severovýchodných obcí Slovenska, im blízkej národnosti, ktorí boli skeptickí voči myšlienkam komunizmu a naučení spoliehať sa sami na seba, u ktorých sa naopak tešili porozumeniu, ktorí im pomáhali prežiť v týchto ťažkých chvíľach, keď sa okolo nich začala zvierať slučka,” vyhlasuje Lorenz na svojom facebookovom profile. Desiatky obetí, ako z radov bezpečnostných zložiek, tak aj z radov civilného obyvateľstva, boli teda podľa neho vykonštruované.

Ak si to zhrnieme, tak títo „umelci“ dokázali doteraz len jediné – vyrovnávať si osobné účty s nemými sochami osobností. Osobností, ktoré dokázali to, na čo títo takzvaní umelci nikdy mať nebudú. Ich „umenie“ nikdy nedosiahne úroveň Novomeského a Komjatových básní. Ich odvaha bojovať proti nepriateľovi začína a končí pri polievaní pamätníkov a ani zďaleka nedosahuje odvahu, ktorou disponovali Ľudovít Kukorelli či tisíce bezmenných červenoarmejcov padlých v oslobodzovacích bojoch. Ich videnie sveta je striktne čierno-biele – všetko ruské je zlé a všetko protiruské dobré. Pri obhajobe tohto videnia sú ochotní, tak ako Ľuboš Lorenz, nosiť tričká s emblémom teroristickej NATO či otvorene popierať zločiny fašizmu tak, ako v prípade banderovcov.

A mainstreamové médiá sú ochotné to prehliadať a dokonca kryť. Sú ochotné doslova z večera do rána vytvoriť obraz morálnych autorít a nepripustiť jeho spochybňovanie len z dôvodu ich infantilného antikomunizmu a slepej oddanosti tzv. euroatlantickým hodnotám.

Celé video z incidentu v obci Veľký Lipník (28. 5. 2016):

 

 K článku pripájame aj kompletné stanovisko starostu obce Veľký Lipník Petra Labanta:

Obec Veľký Lipník sa rozhodla odhaliť pamätnú dosku svojmu rodákovi Prof. JUDr. Jánovi Pješčákovi, DrSC., za jeho výrazný podiel na oslobodení obce, ochranu života jej obyvateľov pri prechode fronty a jeho prínos k rozvoju Veľkého Lipníka. S jeho prispením bola v obci vybudovaná ZŠ, bytovka pre učiteľov, bolo založené poľnohospodárske družstvo s veľkochovom oviec, čo umožnilo využitie podhorských podmienok k poľnohospodárskej činnost, a bolo postavené zdravotné stredisko, ktoré dobré slúži občanom dodnes. Z Veľkého Lipníka sa stala spádová obec. ZŠ i zdravotné stredisko slúži i pre potreby okolitých obcí.

Jána Pješčáka vnímajú obyvatelia obce veľmi pozitívne ako svojho významného rodáka a patriota, ktorý sa k nej vždy k hlásil a pomáhal v jej rozvoji. Tomu nasvedčuje i to, že zámer odhaliť pamätnú dosku bol demokraticky zvolenými poslancami odsúhlasený jednohlasne a bezvýhradne. 

Pred predložením návrhu na umiestnenie pamätnej dosky som v rozhovoroch s viacerými občanmi obce zisťoval, ako vnímajú svojho rodáka pána Jána Pješčáka a zámer umiestniť mu pamätnú dosku na budove obecného úradu. Zistil som pri tom, že pán Ján Pješčák je dodnes vnímaný ako veľmi skromný, vzdelaný a poctivý človek, ktorý sa vždy k svojej rodnej obci a jej obyvateľom hrdo hlásil, nikdy sa nehanbil za to, že vyrástol vo veľmi skromných pomeroch. Za svojho života sa vždy snažil pomáhať občanom, ktorí sa na neho obrátili so svojimi starosťami. Bol a je vnímaný ako pozitívna osobnosť, ako významný rodák a patriot obce. Ja osobne som sa nestretol ani s jednou negatívnou reakciou či nesúhlasným prejavom. Myslím, že je to názor väčšiny obyvateľov obce. Uvítal som preto súhlas jeho rodiny s umiestnením pamätnej dosky. Tomuto názoru nasvedčuje i reakcia niektorých obyvateľov na činnosť tzv. aktivistov, ktorí sa snažili jeho pamiatku zneuctiť a poškodiť pritom i majetok obce, a reakcie niektorých obyvateľov bezprostredne po celej udalosti. Hrozilo, že dôjde k ich fyzickému napadnutiu. Dostáva sa mi značnej podpory od obyvateľov obce i ďalších subjektov, ktorí konanie tzv. aktivistov odsudzujú. Podpory sa mi dostalo i od zhromaždenia starostov obcí a miest okresu Stará Ľubovňa. Ja osobne vnímam osobu pána Jána Pješčáka totožne, ako ho vnímajú i mnohí ostatní obyvatelia obce Veľký Lipník, to znamená ako významného rodáka, patriota, ktorý sa významne pričinil o jej rozvoj. To bol hlavný dôvod, prečo som predložil na rokovanie zastupiteľstva návrh na umiestnenie pamätnej dosky ako výraz poďakovania obyvateľov Veľkého Lipníka svojmu rodákovi. Samotný návrh na umiestnenie jeho pamätnej dosky som na rokovanie zastupiteľstva predložil po zrelej úvahe práve na základe rozhovorov s nimi. Umiestnenie pamätnej dosky je tak výrazom ich poďakovania za jeho prínos pri oslobodení obce a jej následnom rozvoji.

Umiestnenie pamätnej dosky nie je hodnotením jeho pôsobenia počas jeho života v štátnych funkciách. To náleží historikom. Tomuto zodpovedá i samotný text na nej.

Prípad čatára pohraničnej stráže Jeřábka bližšie nepoznám. Z dostupných prameňov som iba zistil, že podľa rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe z roku 2003 sa Ján Pješčák na jeho popravení nepodieľal. Najvyšší súd jeho trestné stíhanie v uvedenej veci ukončil tým, že zamietol dovolanie najvyššej štátnej zástupkyne. I podľa tohoto rozhodnutia sa Ján Pješčák na popravení Jeřábka nepodieľal. Čerpal som z článku Dr. Zdeněk Burián (Anopress) z 13. 8. 2003 publikovaného pod názvom: Komunistický prokurátor bez viny, ktorý je dostupný na internete.

Na otázku, či v danej veci Ján Pješčák, ktorý bol žalobcom, konal pod tlakom alebo z vlastnej vôle, nedokážem odpovedať. Akákoľvek moja odpoveď by bola iba špekuláciou.

Z dostupných prameňov tiež vyplýva, že i v kauze zavraždenia študentky Cervanovej, ktorá sa mediálne kladie Jánovi Pješčákovi za vinu, bol odsudzujúci rozsudok nad páchateľmi tohto činu potvrdený všetkými porevolučnými súdmi SR. Trom páchateľom bol trest v rámci nového porevolučného procesu dokonca zvýšený. I Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu sťažnosť osôb odsúdených za zavraždenie študentky Ľudmily Cervanovej neprijal, takže nie je dosť dobre možné mu toto odsúdenie dávať za vinu. Prameň: Internet, článok: Ľudmila Cervanová, ďalší místnost muzea, kde je celá kauza pomerne podrobne, autenticky a chronologický popísaná.

Na otázku, prečo som rázne zasiahol proti pokusu o poškodenie pamätnej dosky, uvádzam, že som chcel zabrániť jednak jej poškodeniu, jej hanobeniu a zabrániť tiež poškodeniu majetku obce, samotnej dosky i fasády obecného úradu, ktorá bola nedávno opravená. Nebolo mojím úmyslom nikoho zraniť ani napadnúť. Nikoho som ani nenapadol. Nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi mnou a pánom Ľubošom Lorenzom. Mojím jediným úmyslom bol zabrániť poškodzovaniu či ničeniu majetku obce, protiprávnemu konaniu smerujúcemu k poškodzovaniu obecného majetku. K pádu pána Ľuboša Lorenza z popolnice na zem a jeho následnému zraneniu došlo v dôsledku toho, že ďalšia osoba, ktorá stála pri popolnici, do mňa strčila a ja som pri tom narazil do popolnice, čo následne vyvolalo stratu rovnováhy pána Ľuboša Lorenza a jeho pád na zem. Toto je možné zistiť i zo samotného videa celej udalosti zverejnenom na internete. Celú udalosť vnímam ako cielenú provokáciu a výtržnosť. Preto som toto konanie oznámil orgánom polície.

Redakcia ZEM&VEK v tomto prípade nehodnotí ani neposudzuje prof. JUDr. Jána Pješčáka, DrSc. Akékoľvek prejavy totalitnej arogancie moci sú a budú predmetom nášho záujmu a vystupovaniu voči nim. Autor článku Artur Bekmatov je aktivistom KSS, na ktorého spomínaní „umelci“ podali trestné oznámenie.

Peter Kalmus sa prezlieka do ženských šiat…

Nahý Kalmus obcujúci so sochou:

 

Partizánsky veliteľ Kukorelli sa v očiach Kalmusovej kompánie previnil už len tým, že sa zapojil do protifašistického odboja. Považujú ho za boľševika a opäť pocítili potrebu zabaliť nemú bustu do americkej vlajky:

 

Aj spisovateľ Ladislav Novmeský resp. jeho busta sa stala terčom “umenia” košických vandalov:

 

Aladár Komjat bol komunistický básnik maďarského pôvodu narodený v Košiciach. Čím sa dostal na zoznam košických vandalov? Nevedno, bol to kvalitný básnik a zomrel v roku 1937, takmer desaťročie pred tým, než sa u nás dostali k moci komunisti:

 

V obci Veľká Lodina sa nachádza pamätník posledným trom príslušníkom ZNB, ktorí padli v boji proti banderovským bandám. Po majdanskom prevrate pocítili košickí vandali túžbu vyjadriť podporu tamojšej junte a učinili tak originálnym spôsobom – na výročie SNP pamätník padlým ZNBákom natreli farbou ukrajinskej vlajky a na tabuľu vysvetľujúcu okolnosti vraždy troch ZNBákov napísali “LOŽ”:

 

Pri obhajobe svojho videnia sú ochotní, tak ako Ľuboš Lorenz nosiť tričká s emblémom teroristickej NATO či otvorene popierať zločiny fašizmu tak, ako v prípade banderovcov: 

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár