Prečo tlačíme peniaze? Prečo rastú ceny? Budeme chudobnejší alebo bohatší? Bude mať štát na dôchodky? Musíme privatizovať zdravotníctvo? Ako bude vyzerať naša budúcnosť? A ako bude vyzerať budúcnosť našich detí?
Vďaka internetu a nezávislým médiám padajú mnohé predstavy o fungovaní sveta. Ešte pred dvadsiatimi rokmi sme verili učebniciam ekonómie, a dnes sa dozvedáme, že mnoho z toho, čo sa tam píše, už neplatí. Napríklad mýtus o tom, že ľavica zadlžuje štát a pravica presadzuje vyrovnaný rozpočet. Analýzy ukazujú, že je jedno, akú ideológiu vyznáva vláda, všetky vlády v obdobiach poklesu ekonomiky štát zadĺžia a potom, keď ekonomika rastie, dlhy sa opticky zmenšujú. Alebo napríklad mýtus o nekonečnom hospodárskom raste. A pritom sa stačí trochu zamyslieť. Nekonečný rast na konečnej planéte?
Celkom nedávno padol aj ďalší mýtus – ten o prospešnosti alebo neprospešnosti inflácie. Dokonca sa ukazuje, že aj spojenie inflácie a rastu cien platí vo veľmi obmedzenom pásme ekonomických modelov. Ako sme na to prišli? Vďaka posledným pätnástim rokom. Ešte pred pätnástimi rokmi ekonómovia verili, že zvyšovanie peňazí v ekonomike zrýchľuje výrobu, a tým zvyšuje hrubý domáci produkt. Dnes máme dosť článkov o tom, že to platí len v obmedzenom rozsahu. Sú situácie, keď sa obyvateľstvo a firmy rozhodnú nepodieľať sa na umelom nafukovaní ekonomiky.
Rok 2001 – kríza, ktorá nebola
Ropa bola v USA najlacnejšia v roku 1971. Nie v absolútnych číslach, ale po prerátaní prostredníctvom inflácie. Ten rok bol zároveň aj rokom, keď ťažba klasickej ropy v kontinentálnej časti USA dosiahla svoj vrchol. USA zažili svoj prvý ropný šok v roku 1973, ktorým sa skončilo obdobie povojnovej prosperity a začalo zadlžovanie krajiny. Všetci americkí prezidenti počnúc Reaganom v prvých hodinách po nástupe do funkcie dostávajú brífing – sme závislí od cudzích zdrojov ropy, ktorej zásoby na planéte sa neustále zmenšujú. Od roku 1971 rastie zadlženie USA a klesá prosperita. Reálne mzdy klesajú až do roku 1995 a dôvodom je práve rastúca cena energií. Internetová ekonomika po roku 1995, ktorú USA riadia, začne nový rast miezd, ktoré ani v roku 2019 nedosiahli úroveň roku 1972.
Nový rast miezd sa dostavil v roku 1995 aj vďaka výsledkom prvej irackej vojny a kuvajtsko-irackého konfliktu, výsledkom čoho bolo zaistenie zdrojov ropy a plynu. Podobný príbeh by sa dal napísať aj o Spojenom kráľovstve a ťažbe plynu a ropy v Severnom mori. Povšimnime si, že ekonómovia síce majú triky, ktoré skúšajú už 50 rokov, ale fyzikálna realita sa vyrovná so všetkými trikmi – energetická náročnosť nášho života rastie, ľudí pribúda a zásoby energie sa zmenšujú. V USA aj v Spojenom kráľovstve. Vrchol ťažby ropy a plynu je pohromou pre každú krajinu.
Od roku 1971 hľadajú ekonómovia recept na prosperitu a píšu o tom hrubé knihy. Skúšali daňové úľavy, sociálnu podporu, znižovanie aj zvyšovanie úrokov, tlačenie peňazí aj ďalšie triky. Žiaľ, pravda je taká, že svet závisí od zdrojov lacnej energie. A tá je čoraz drahšia. Je pravdou, že každý z receptov, ktoré sme skúšali, chvíľu fungoval. Pol roka, rok, dva a aj desať.
Prvý z receptov, ktoré chvíľu fungovali, bolo zníženie úrokov po prasknutí bubliny internetových akcií v roku 2001. Bublina je veľmi trefné prirovnanie. Všetci vieme od detstva, keď sme nafukovali bubliny bublifukom, aké sú bubliny krehké. Ale zároveň si pamätáme, že niektoré vedia prekvapiť, vydržia oveľa dlhšie, ako si vieme predstaviť, a vedia spľasnúť oveľa efektnejšie. A tak bublina vytvorená internetovými akciami nespľasla úplne, len jemne vyfúkla paru. Za rok znížila americká centrálna banka úrok zo 6,5 na 1,5 %. Ekonomika, ktorej hrozila kríza, sa spamätala a začala rásť až do momentu, kým sa nezačali prejavovať deformácie ekonomiky spôsobené nízkymi úrokmi. Už v roku 2007 niektorí ekonómovia upozorňovali, že vznikla bublina na nehnuteľnostiach a hypotekárnych záložných listoch, samozrejme, spôsobená neprimerane nízkymi úrokmi. Ale ruku na srdce – vždy sa nájde niekto, kto kuviká, že bude kríza. K tomu sa pridala cena ropy a v druhej polovici roka 2007 prekonala magickú hranicu 80 dolárov za barel, o ktorej analytici tvrdia, že ju žiadna ekonomika nemôže prežiť. A roku 2008, tesne pred krachom na burze, bola cena ropy 140 dolárov.
AUTOR: Dušan Doliak
