„Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich. Vzali aj spodný odev.“ Ján 19, 23
Múdrosť sv. Rastislava
Geniálna idea, ktorá kvalitatívne nemá v dejinách obdobu, vzišla z mysle apoštolského kráľa Rastislava z rodu Mojmírovcov, vládnuceho Slovienom – Slovákom v rokoch 846 – 870. Rastislav sa stal iniciátorom byzantskej misie bratov Konštantína a Metoda u Slovákov. Základnou súčasťou ich misie bol vznik prvého písma Slovanov, ktoré vytvoril Konštantín – Filozof. Napísal knihy Starého i Nového zákona aj liturgické texty, ktoré obaja bratia preložili z gréčtiny do slovenského jazyka. Už v 9. storočí utvorili prvý spisovný jazyk Slovákov, ktorého základom bol živý jazyk ľudu. Historický moment zrodu kresťanskej kultúry Slovienov oslávili veľkolepým hymnickým spevom Proglas. Panovník vo svojom sídle na Devíne, kde zrejme privítal našich vierozvestov v roku 863, založil aj prvú akadémiu v jazyku národa. V tom čase to bol v Európe ojedinelý zjav, pretože okrem gréčtiny a latinčiny sa nevyučovalo v žiadnom inom jazyku. Napriek svojmu krátkemu trvaniu (864 – 885) sa akadémia stala kolískou celého slovanského písomníctva. Aká bola myseľ nášho veľkomoravského panovníka? Dovolíme si odpovedať úryvkom z diela jedného z púštnych otcov 3. storočia sv. Makária: „Synovia svetla a služby Nového zákona a v Duchu Svätom sa od ľudí neučia, pretože ich učiteľom je Boh. Milosť sama vpisuje do ich srdca zákony Ducha. Nemusia sa teda ubezpečovať iba v Písme, ktoré je napísané čiernym atramentom, ale milosť Božia píše zákony Ducha a nebeské mystéria na dosky srdca.“ Rastislav usúdil, že pre jeho ľud je latinský katolicizmus a zákonodarstvo ovládnuté karolovskou dynastiou, ako aj spôsob života Nemcov nevhodný, cudzorodý. Rastislav sa chcel vymaniť z nemeckej závislosti. Obrátil sa na kultúrnu Východorímsku ríšu (Byzanciu), pretože „od nich vždy dobrý zákon vychádza“. Moravská legenda a neskoršie svedectvo pražského mnícha Kristiána hovoria, že tento zbožný kráľ, ktorý uviedol do krajiny kresťanstvo, ju spravoval dobrotivo. Zomrel zabudnutý a oslepený barbarskými Frankami v doživotnom žalári. Pravoslávna cirkev Slovenska, Moravy a Čiech ho v roku 1994 vyhlásila za svätého. Jeho sviatok slávi 5. júla a 10. novembra. Svojou jasnozrivou slovensko-slovanskou koncepciou politiky položil hlboké základy kresťanstva takmer v celom slovanskom svete. Profesor Ján Stanislav z vyššie uvedených dôvodov považuje kráľa Rastislava za jednu z najväčších osobností dejín slovanskej kultúry.
Personalizmus Slovanov
Sv. Konštantín je popri sv. Fótiovi Veľkom hlavným reprezentantom obdobia tzv. byzantského humanizmu. Profesor Ján Šafin podrobne poukazuje, ako solúnski bratia obhajovali tradíciu cirkvi voči novotám zavádzaným franskými „teológmi“ v ríši i mimo nej a ako obhájili ortodoxiu aj v spornej náuke o pochádzaní Ducha Svätého, ktorá je dodnes matériou najbolestnejšej kresťanskej schizmy. Konštantín definoval filozofiu ako poznávanie božských a ľudských vecí. Ňou sa človek môže priblížiť k Bohu. Učí ho vlastnými skutkami stať sa obrazom a podobou toho, ktorý ho stvoril. Pravá filozofia učí pripodobnenie sa Bohu – zbožštenie. Sv. Ján Damašský bol v tejto náuke časovo a teologicky najbližšie k nášmu Filozofovi.
AUTOR: Peter Grečo
