Päťdesiat deväť mužov, osem žien a štyri deti. Sedemdesiat jeden obetí na ľudských životov si vyžiadala nevydarená prevádzačská akcia v noci na 27. augusta na úseku diaľnice A4 v rakúskej spolkovej krajine Burgenland ležiacej zhruba 20 kilometrov juhozápadne od Bratislavy. Udusenie toľkých osôb natlačených v chladiarenskom nákladnom aute, ktoré našli odstavené pri obci Parndorf, vzbudilo vo svete úžas, hrôzu a rozhorčenie. Medzinárodná tlač priniesla zábery vozidla nájdeného v odstavnom pruhu s logom slovenskej spoločnosti HYZA a nápismi v slovenčine, čo vrhlo nepriaznivé svetlo na Slovensko, aj keď auto malo maďarskú štátnu poznávaciu značku. Slovensko sa v nasledujúcich hodinách dostalo mimo obliga, keď sa totožnosť 7,5-tonového auta vysvetlila a pozornosť sa preniesla do neďalekej Viedne, kde sa v imperiálnom paláci Hofburg konala Konferencia EÚ s predstaviteľmi štátov západného Balkánu.
Ironicky v dobe, keď sa ukazuje, že tzv. balkánskou trasou začína prenikať na európsku pevninu viac migrantov ako plavidlami spoza Stredozemného mora. Balkánskou trasou, ktorá vedie s väčšími alebo menšími okľukami z tureckého pobrežia cez Grécko, Macedónsko, Srbsko, Maďarsko a Rakúsko do Nemecka, putujú prevažne utečenci pred vojnovým chaosom v Sýrii a severnom Iraku. Sýria mala pred vypuknutím občianskej vojny osemnásť miliónov obyvateľov. Po troch rokoch utiekla viac než polovica z nich zo svojich domovov. Dva milióny prichýlilo Turecko a približne milión sa ich rozptýlilo na území Blízkeho východu. I tak ostáva niekoľko miliónov Sýrčanov túžiacich uniknúť pred terorom fanatického hnutia Islamský front do bezpečnejšieho zahraničia. Za obzorom leží vysnená Európa, kam sa od začiatku roka vybrali státisíce obetí vojnového besnenia zo Sýrie i vzdialenejších kútov Ázie, najmä Afganistanu.
Na rozdiel od Afričanov, ktorí sa prevažne túžia dostať do Británie alebo Škandinávie, uprednostňuje prúd sýrskych a iných migrantov z Ázie ako cieľovú „destináciu“ Nemecko. Viedenská konferencie Západný Balkán – EÚ však vyniesla na svetlo nemilé zistenie Berlína, že z Balkánu sa do Nemecka valia popri Sýrčanoch húfne aj Balkánci, obzvlášť z Kosova a Albánska, ale aj Srbska. Sú to štáty západného Balkánu, ktorým Berlín a Brusel pomáhajú aj konferenciami, akou bola tá viedenská, pripravovať sa na vstup do EÚ. Z bezpečnostného a politického hľadiska nespadajú do kategórie diktatúr, kde by sa hrubo porušovali práva občanov. Albánsko je dokonca riadnym členom NATO.
Do Hofburgu v centre Viedne sa dostavila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová s vicepremiérom a ministrom zahraničia Steinmeierom. Za prítomnosti šéfky európskej diplomacie Federiky Mogheriniovej, podpredsedu EK pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča a eurokomisára pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesa Hahna sa fórum pôvodne malo zameriavať najmä na hospodárske otázky a investície EÚ do budovania spoločných západobalkánskych infraštruktúr. Keby sa utečenecká kríza nevyhrotila do takej miery, západoeurópski potentáti by na konferencii navonok chválili západobalkánsku kleptokraciu za napĺňanie vnútrobalkánskych integračných programov a mimo televíznych kamier jej pripomínali, aby jej ani nenapadlo začínal sa bratríčkovať s Ruskom. Tragédia v Parndorfe však nabúrala konferenčný program a vysunula do popredia otázku, ako sa vysporiadať s trestuhodnou chamtivosťou prevádzačských gangov.
Viedeň, Berlín a Brusel siahli po predvídateľnom spôsobe riešenia akejkoľvek krízy a mizérie. Akom? Odovzdať ďalšie právomoci eurokracii a prijímať rozhodnutia zhora, záväzne pre všetkých – a tentokrát aj prerozdeľovacie kvóty, ako prízvukoval Steinmeier svorne s rakúskym kancelárom Faymannom. Slovensko, Česko, Maďarsko a ostatné štáty, ktoré kvóty dosiaľ odmietali, sa musia pripraviť na nový nátlak Bruselu. Aj z toho dôvodu, že nemecký Spolkový úrad pre migráciu a utečencov BAMF pozastavil 24. augusta plnenie Dublinskej dohody. Prestáva vracať sýrskych utečencov, ktorí žiadajú o azyl v Nemecku, z čoho vyplýva, že ich počty začnú prudko stúpať. Európska komisia privítala toto rozhodnutie a dá sa predpokladať, čo bude nasledovať. Značná časť azylantov dostane povolenie zotrvať v Nemecku, pretože v Sýrii zúri občianska vojna a Berlín asi presadí v Bruseli povinné prerozdeľovanie týchto utečeneckých más po celej únii. Americký denník Washington Post cituje nadšené odozvy na sýrskych sociálnych sieťach na veľkorysosť Nemecka. Niektoré nemusíme ani prekladať: „Danke Deutschland“, „Vielen Dank“.