Neuplynie jediný deň, aby politici nepoužívali pojem dezinformácia v rôznych súvislostiach bez toho, aby poznali jeho pravý význam. Ak tento pojem použije politik v médiách, laická verejnosť si ho spojí automaticky so slovom nepravda alebo lož. Opozícia práve preto často obviňuje koalíciu a alternatívne médiá (AM) z dezinformácií a vytvára o koalícii alebo AM lživý obraz. Výraz nepravda sa používa často z dôvodu zabezpečenia beztrestnosti. Tvrdenie, že niečo je lož je v prípade žaloby potrebné dokazovať pred súdom. Preto výraz lož alebo klamstvo sa tak často nepoužíva. Častý je medzi politikmi, ktorí požívajú imunitu. Používanie výrazu dezinformácia je v podstate beztrestné.
Stránka NBÚ https://www.nbu.gov.sk/dezinformacie-a-informacne-operacie/
uvádza o probléme pojmu dezinformácia nasledovné:
„Pojem dezinformácia zatiaľ nebol v Slovenskej republike kodifikovaný. Väčšinou sa preberajú definície uvádzané v odborných publikáciách či oficiálnych európskych dokumentoch, ktoré sú si podobné a vystihujú hlavné. Dezinformácie zároveň môžu byť súčasťou širšieho procesu informačného ovplyvňovania, ktorý označuje pojmom informačné operácie“. „Dezinformácia – označuje nepravdivú alebo zmanipulovanú informáciu, ktorá je šírená zámerne s cieľom zavádzať a uškodiť. Dezinformácie môžu mať podobu nepravdivého alebo zmanipulovaného textu, obrázku, videa alebo zvuku, pričom môžu byť použité na podporu konšpirácií, šírenia pochybností a diskreditáciu pravdivých informácií či jednotlivcov a organizácií. Aj pravdivú informáciu považujeme za dezinformáciu, ak je podaná manipulatívnym spôsobom.“.
Národný bezpečnostný úrad by mal byť tou štátnou inštitúciou, ktorá by mala pojem „dezinformácia“ náležite vysvetliť a urobiť všetko preto, aby definícia tohto pojmu bola jednoznačná a nespochybniteľná. Momentálne tomu tak nie je, a preto si tento pojem vysvetľuje každý ako chce a prispôsobuje. V prípade politikov na útoky proti politickým súperom. Vysvetlenie NBÚ o dezinformácii je chaotické lebo svojou šírkou umožňuje za dezinformáciu považovať skoro čokoľvek, čo sa nedá dokázať.
NBÚ na svojej stránke potvrdzuje, že má v tejto problematike chaos nasledovným textom v poznámke:
Poznámka: dezinformácia – mylná alebo nepravdivá informácia, ktorá sa na rozdiel od dezinformácií šíri nevedome a bez úmyslu poškodiť. Tento výrok NBÚ je čistý nezmysel. Tiež by nezaškodilo, aby si NBÚ odstránil zo stránky gramatické chyby.
Pre potreby praxe správne vystihla problematiku JUDr. Dana Jelínková Dudzíková, sudkyňa Správneho súdu v Bratislave, členka Súdnej rady SR tu:
https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1506-dezinformacie
Správne si všíma, že používanie pojmov „dezinformácia“ a „dezinformátor“ sa často používajú na verejné eliminovanie názorov iných alebo ospravedlnenie zásahov do právneho postavenia osôb a ich povesti. Takúto stratégiu používa opozícia, ktorá ak nemá argumenty, uchyľuje sa k tejto zbrani lebo si je vedomá toho, že nejednoznačná definícia pojmov im dáva priestor na ataky politických rivalov.
K pojmu „dezinformácia sa vyjadrili právni odborníci v panelovej diskusii organizovanej Právnickou fakultou Univerzity Komenského s názvom „Ohýbanie pojmu dezinformácia v modernej spoločnosti,“ ktorá sa konala dňa 26.11.2024. Autori tu:
vyjadrili zhodu právnych názorov že „súčasná charakteristika pojmu dezinformácie je príliš vágna a nejednoznačná (najmä v časti, že dezinformácia môže byť aj pravdivá informácia podaná manipulatívnym spôsobom), čo umožňuje jej zneužitie v praxi. Je pri tom jedno, či sa tento pojem vykladá a aplikuje v prostredí práva EÚ alebo vnútroštátneho právneho poriadku. V praxi právo s pojmom dezinformácia ani nepracuje, ale používa termíny iné – napr. nepravdivá informácia“.
JUDr. Dana Jelínková Dudzíková pokračuje: „Podľa nového kódexu EU komisie proti šíreniu dezinformácií z roku 2022 sa na účely uvedeného dokumentu považujú za dezinformáciu v širšom slova zmysle štyri kategórie informácií:
- Misinformácia
- Dezinformácia
- Informačné ovplyvňovacie operácie
- Zahraničné zasahovanie do informačného priestoru
- „Misinformácie alebo nesprávne informácie predstavujú nepravdivý alebo zavádzajúci obsah zdieľaný bez škodlivého úmyslu, hoci účinky môžu byť stále škodlivé, napr. keď ľudia zdieľajú nepravdivé informácie s priateľmi a rodinou v dobrej viere“.
Stanovisko autora: Ide o typický príklad používania informácií v styku obyvateľstva, ich odovzdávania druhej strane, bez toho, aby si ľudia overili, či nimi podávaná informácia je pravdivá. Absentuje škodlivý úmysel, i keď následok podania môže byť škodlivý. Napr. v rozhovore jedna žena tvrdí druhej, že ich vydatá kamarátka mala s niekým mimomanželský sex. Nemusí to byť pravda, ale ak sa táto informácia dostane cez ďalších päť kanálov k tej kamarátke, môže jej spôsobiť problémy v živote zvlášť, ak sa ešte o tom dozvie manžel.
- „Dezinformácie majú nepravdivý alebo zavádzajúci obsah, ktorý sa šíri s úmyslom klamať alebo zabezpečiť hospodársky alebo politický zisk a ktorý môže spôsobiť ujmu verejnosti“.
Stanovisko autora: Toto je najčasnejší spôsob politikov zneužívania svojho postavenia na politický boj a zisky z neho. Autori dezinformácií nepracujú s konkrétnymi faktami, odvolávajú sa na neoveriteľné zdroje šíreného obsahu, vedome klamú alebo zavádzajú širokú verejnosť. Verejnosť je týmito dezinformáciami často frustrovaná, sklamaná z politikov a ich nečestného boja a zneužívania postavenia verejného činiteľa. Politikom to nevadí vzhľadom k tomu, že sa len ťažko dokazuje čo dezinformácia je alebo nie je. Pritom by im stačilo v médiách v priamom prenose položiť otázku, aby uviedli fakty a dôkazy o svojom tvrdení, či dané informácie majú overené alebo nie, či pochádzajú z dôveryhodného zdroja a konkrétne z ktorého. Moderátor opozičným politikom takéto overovacie otázky nekladie preto, lebo sme svedkami toho, že spolupracuje v mnohých prípadoch vrátane verejnoprávnych médií na osočovaní koaličných politikov. Takéto podlé ovplyvňovanie verejnej mienky je v rozpore s ich cťou, morálkou a Etickým kódexom novinára.
V tomto kontexte by sa viac verejne mala angažovať Rada pre mediálne služby, ktorá by mala bdieť nad čistotou mediálneho prostredia. Podľa Rady je „Úlohou mediálneho regulátora chrániť demokratické hodnoty a zabezpečiť spravodlivé a transparentné prostredie pre médiá a verejnú diskusiu. Novou kompetenciou Rady pre mediálne služby, ktorá vyplýva zo zákona o mediálnych službách v rámci boja proti dezinformáciám patrí iniciovanie a vykonávanie výskumnej a analytickej činnosti v mediálnej oblasti na účel sledovania a hodnotenia stavu mediálneho prostredia, a to aj s ohľadom na šírenie dezinformácií.“ Treba uviesť, že výsledky Rady sú v tomto smere biedne.
3.Informačné ovplyvňovacie operácie predstavujú koordinované úsilie buď domácich alebo zahraničných aktérov o ovplyvňovanie cieľovej skupiny prostredníctvom rôznych klamlivých prostriedkov vrátane potláčania nezávislých informačných zdrojov v kombinácii s dezinformáciami.
4.zahraničné zasahovanie do informačného priestoru, ktoré sa často vykonáva ako súčasť širšej hybridnej operácie, možno chápať ako donucovacie a klamlivé úsilie o narušenie slobodného formovania a vyjadrenia politickej vôle jednotlivcov zahraničným štátnym aktérom alebo jeho agentmi.
Stanovisko autora: V politickom prostredí sú tieto operácie masívne prítomné. Najvypuklejším spôsobom ich používania na domácej scéne je úsilie opozície o štátny prevrat. Toto úsilie dosiahnuť štátny prevrat má znaky spoločnej koordinácie, spoločných postupov v médiách s cieľom manipulácie verejnosti, s prítomnosťou vedomého osočovania bez konkrétnych obvinení, zneužívanie problémov spoločnosti na boj proti koalícii a často obviňovanie koalície z chýb, ktorých sa dopustili bývalé vlády Matoviča, Hegera a Ódora. V mnohých prípadoch ide o zdedenie neriešených problémov a ich následkov po bývalých vládach Matoviča, Hegera a Ódora.
Zahraniční aktéri týchto informačných ovplyvňovacích operácií sa zúčastňujú na boji proti koalícii s cieľom dosiahnuť politické zmeny a dosadiť do vlády lokajov, ktorí budú plniť úlohy Západu v neprospech občanov SR. Zahraniční aktéri využívajú na to predstaviteľov opozície, ktorí sú ochotní túto špinavú robotu v politike robiť. Patria sem hlavne predstavitelia vlád Matoviča, Hegera a Ódora a Šimečkovho klanu. Hlavné štáty ktoré takto zasahujú do suverenity SR sú USA, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Izrael. Nezriedka na to využívajú svoje špionážne služby, ktoré otvorene a beztrestne na Slovensku pôsobia. Po politických zmenách v roku 1989 na Slovensko tiekli milióny USD z rôznych zdrojov prozápadným politikom, politickým mimovládkam a všetkým tým, ktorí boli za peniaze ochotní zrádzať Slovensko.
JUDr. Dana Jelínková Dudzíková správne poukazuje na skutočnosť, že ak chceme niekoho označiť za dezinformátora a označiť informáciu za dezinformáciu je potrebné preukázať šíriteľovi informácie úmysel škodiť alebo úmysel klamať a tiež preukázať jeho nedobromyseľnosť pri šírení informácie.
Z právneho pohľadu sa prvotne nehodnotí informácia ako taká, ale ten, kto uvedenú informáciu sprostredkoval alebo šíril. Môže vzniknúť situácia, keď dve osoby šíria tú istú informáciu, ale iba jednej z nich bude preukázaný úmysel škodiť alebo klamať. Môže sa stať, že jedna informácia v podaní prvého aktéra bude dezinformáciou a v podaní druhého aktéra nie. Autorka správne odlišuje informáciu a jej aktéra. Vždy je totiž potrebné aktérovi dokázať úmysel klamať alebo škodiť. Takéto dokazovanie je v prípade šírenia dezinformácií neobvykle ťažké. Preto sme svedkami, že opoziční politici, politické mimovládky a spriaznené médiá dezinformácie používajú na dennej báze ako politickú zbraň.
Medzi takúto vplyvovú zbraň patrí aj spolok autorov na stránke www.konspiratori.sk. Ide o skupinu samozvancov, ktorí si uzurpovali neoprávnené právo posudzovať niektoré weby ako konšpirátorské. Pre koho pracujú nie je ťažké uhádnuť. Medzi tých, čo túto iniciatívu podporujú patria napr. Veľvyslanectvo USA, Veľkej Británie, Holandska, spoločnosti CIPE, NED, ktoré zasahujú do suverenity iných štátov cez granty v prospech USA a pod. Nezriedka sa do tejto podpory zapájajú špionážne centrá Západu. S čistým svedomím možno preto práve túto stránku označiť za konšpirátorskú.
JUDr. Dana Jelínková Dudzíková k tejto problematike uvádza: „Nie je vylúčené, že informačnou vplyvovou operáciou by bolo napríklad vyhotovenie verejných zoznamov dezinformátorov, ku ktorým pristupujú súkromné spoločnosti vydávajúce sa za subjekty konajúce vo verejnom záujme.“
Ten, kto vo finále môže s konečnou platnosťou stanoviť právne dôsledky šírenia dezinformácie je súd. Zlou vizitkou politikov je, že dezinformácie používajú ako politickú zbraň v priamom prenose. Vnášajú do spoločnosti chaos, prispievajú k zmätku verejnosti a vytvárajú nedôveru v spoľahlivé zdroje informácií. Smutnou skutočnosťou je, že opozícia túto zbraň využíva konfrontačne na uskutočnenie svojho cieľa, ktorým je dosiahnutie štátneho prevratu. A to je už úloha OČTK, aby sa začala konečne zaoberať takými osobami, ktoré sa snažia zvrátiť násilným spôsobom legálne výsledky volieb.
V SR chýba oficiálny kompetentný subjekt, ktorý by vedel bez pochybností vyhodnotiť či šírená informácia je dezinformácia alebo nie. Tento subjekt by mal mať schopnosť vyvrátiť dezinformáciu. Aj súdy sa môžu v tomto prípade mýliť, keďže pojem dezinformácia nebol zatiaľ kodifikovaný. Preto by bolo vhodné, aby odborníci zapracovali na ustálení definície pojmu dezinformácia podľa znakov, ktoré by jednoznačne určili čo dezinformácia je alebo nie je. Dezinformácia je teda informácia, ktorá má nasledovné znaky: Je nepravdivá, jej autor nevie preukázať jej pravdivosť faktami, nie je úplná, je vytrhnutá z kontextu a nadobúda tým iný zmysel, chýba zdroj preberania informácie, je preukázaný zlý úmysel autora poškodiť niekoho alebo niečo, šíria sa s konkrétnym zámerom zavádzať alebo klamať ľudí, získavať vlastný prospech šírením dezinformácií, ide o nečestnú, zámerne klamlivú alebo manipulatívnu komunikáciu na základe určitej motivácie.
Ukážme si niektoré dezinformačné príklady štvavých médií:
SMEečko uverejnilo nasledovný text politického skrachovanca M. Beblavého v článku „Slovensko čaká na nové elity“ tu:
https://komentare.sme.sk/c/23480466/slovensko-caka-na-nove-elity-pise-miroslav-beblavy.html?ref=tit
„Ak sa však pozrieme hlbšie, potreba nových elít je zjavná. Najviac na očiach to máme v politike. Robert Fico sa stal symbolom gerontokracie, ktorá už nemá čo ponúknuť, ale sedí prilepená na stoličke v súlade s tradíciami husákovskej normalizácie.
Starnú však aj pozitívne postavy najnovších slovenských politických dejín, ktoré najlepšie demonštrujú obsah slova elita. Ide o partiu, ktorá sa na konci roku 1989 stretla v slávnom bratislavskom Mozartovom dome. Odtiaľ sa organizovala Nežná revolúcia, ktorá v dobrom aj v zlom určila náš dnešný svet. Okrem krátkeho obdobia po Novembri nikdy nedosiahli na najvyššie verejné funkcie, ale v tom ani nebol ich hlavný prínos. Zásadne ovplyvnili a dodnes ovplyvňujú myšlienkové rámce, v ktorých funguje náš verejný život. Prinášajú do neho hodnoty liberálnej trhovej demokracie, návratu do Európy a bezpečnostného zakotvenia v euroatlantickom priestore“.
Článok je nenávistný až urážlivý voči časti obyvateľstva, ktorú Beblavý nazýva gerontokraciou. Nech sa Beblavý zamyslí nad tým prečo sa z Fica stal štvornásobný premiér. Beblavý nemá tú mozgovú kapacitu, aby to pochopil. Svoju politickú kariéru začal v SDKÚ, ktorej predstavitelia by sa mali zodpovedať za korupčné kauzy a za neoprávnenú privatizáciu strategických podnikov. Neskôr preskočil do strany Sieť, potom do strany SPOLU – občianska demokracia a PS. Tento politický skokan svojim správaním len dokazuje, že dodnes nemá jasno kam v politike patrí. Jedno je však isté. Vždy zakotví politicky v strane, ktorá ide proti záujmom Slovenska.
Čo sa týka elít. Pod názvom článku je zverejnená fotografia s údajnými elitami nežnej revolúcie. Sú na nej okrem iných Martin M. Šimečka, Martin Bútora, František Mikloško a Fedor Gál. Títo páni nepatria medzi žiadne elity, ale medzi politikov, ktorí sa spreneverili záujmom SR.
Z pohľadu naplnenia obsahu slova dezinformácia článok považujem za vedome manipulatívny s cieľom vyzdvihovať do popredia škodlivé informácie a pôsobiť na čitateľov tak, aby dehonestáciou koaličných politikov a časti verejnosti pozitívne vnímali opozičnú časť politického spektra. Uvedený článok parí medzi informačné ovplyvňovacie operácie.
Ďalším príkladom je článok v DenníkuN pod politickým aj finančným vplyvom Sorosa a klanu Šimečkovcov.
DenníkN uviedol článok pod názvom „Prokurátor Lipšic: Žilinka tlačil na prokurátorku atentátu na premiéra, aby prípad kvalifikovala ako terorizmus“
V rozhovore vystupuje smutne známa anti novinárka Monika Tódová známa z viacerých káuz a Daniel Lipšic katastrofálny predstaviteľ generálnej prokuratúry, ktorý sa stal prokurátorom vďaka svojim politickým kontaktom bez normálneho zaužívaného postupu. V skutočnom demokratickom štáte by sa Lipšic nikdy prokurátorom nestal.
Tento rozhovor si všimol aj portál Startitup tu:
Startitup si všíma tvrdenie Lipšica, ktorý hovoril o tom, že sa zachytil zo strany generálnej prokuratúry tlak ohľadom správnej právnej kvalifikácie atentátu na premiéra Fica. Lipšic nechcel komentovať, kto ho napísal a ani ako je zachytený. Tvrdí ale, že úradný záznam existuje. Zároveň nespochybňuje, či kvalifikácia tejto trestnej veci správna, keďže spis nepozná.
Generálna prokuratúra sa voči tvrdeniam Lipšica ohradila.
Startittup o tom píše: „Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Daniel Lipšic v rozhovore pre Denník N, uverejnený 20.03.2025, v súvislosti s trestnou vecou atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky uviedol, že dozorujúca prokurátorka tvrdila svojmu nadriadenému, že dôkazy na danú právnu kvalifikáciu v spise nie sú, teda na terorizmus, ale generálny prokurátor si želá, aby to bolo kvalifikované ako terorizmus‘.“
Prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Katarína Habčáková, konajúca v trestnej veci „atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky“, sa ohradzuje voči tvrdeniam Daniela Lipšica. Takéto vyjadrenia nikdy pred svojím nadriadeným prokurátorom neuviedla. Generálna prokuratúra v odpovedi pre Sturtitup tiež uviedla, že: „Generálny prokurátor nikdy nevyslovil želanie (žiadosť) vo vzťahu k právnej kvalifikácii stíhaného skutku a o zmene právnej kvalifikácie rozhodol vyšetrovateľ PZ samostatne, bez pokynu prokurátora. Konajúca prokurátorka dôrazne vylučuje akýkoľvek nátlak voči svojej osobe pri výkone pôsobnosti v trestnom konaní zo strany nadriadených prokurátorov.“
Takže aká je pravda? Kto tu klame, zavádza, manipuluje, používa dezinformácie alebo informačné ovplyvňovacie operácie? Pre verejnosť vôbec nie je ťažké tieto informácie vyhodnotiť.
Dezinformátor Lipšic nepredložil dôkazy svojich tvrdení, i keď uvádza, že úradný záznam existuje. Nespochybnil, či kvalifikácia tejto trestnej veci je správna, keďže spis nepozná. Nemá dôkazy o tom, že dozorujúca prokurátorka tvrdila svojmu nadriadenému, že dôkazy na právnu kvalifikáciu terorizmu v spise nie sú a že generálny prokurátor si želal, aby to bolo kvalifikované ako terorizmus.
Generálna prokuratúra tvrdenia Lipšica vyvrátila. Je totálnym výsmechom slovenskej demokracie, že človek s takým pozadím a takými charakterovými vlastnosťami ako je Lipšic mohol zasahovať a stále zasahuje do najvyššej politiky SR. O charaktere Lipšica svedčia nasledovné články:
https://www.scribd.com/doc/80901687/Lipsic-Aron-Finish
Na záver sa pozrime ešte na oficiálne stránky opozičnej luzy:
Šimečkov výrok:
„Zlepenec Roberta Fica nás ťahá do izolácie, preč z Európy, a priamo ohrozuje našu bezpečnosť. My v Progresívnom Slovensku sa s týmto nikdy nezmierime. Zároveň pozval ľudí na zhromaždenia 8. mája po celom Slovensku“.
„Spravíme maximum, aby sme únosu Slovenska z Európy zabránili. Pracujeme na tom doma aj vo svete. Chceme, aby sme našim kľúčovým partnerom ukázali, že Slovensko je viac ako Fico. Preto som osobne rokoval v Prahe s premiérom Fialom, v Kyjeve s prezidentom Zelenským, a preto sú na dôležitých zahraničných cestách neustále aj Ivan Korčok a Tomáš Valášek. Na rozdiel od nášho premiéra majú všade otvorené dvere a oni ich zároveň otvárajú pre Slovensko. Pretože my tu budeme aj po Ficovi a musíme si našu vlasť postupne a spoločne opraviť“.
Šimečkove výroky sú nepravdivé, manipulatívne, zavádzajúce slovenskú verejnosť s úmyslom škodiť. Sú to jednoznačné vplyvové dezinformácie.
https://progresivne.sk/ficova-zahranicna-politika-nie-je-ani-suverenna-ani-hrda/
Šimečka je politik odchovaný na Sorosovej hrudi, ktorý usilovne študoval organizáciu štátnych prevratov a písal o tom články:
https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=16166
Výrok „Spravíme maximum, aby sme únosu Slovenska z Európy zabránili. Pracujeme na tom doma aj vo svete“.
Tento Šimečkov manipulatívny výrok svedčí o jednom. Šimečkov klan pracuje proti záujmom SR doma i vo svete. Ohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR. Otvorene hovorí, že ďalší protislovenskí štváči Korčok a Valášek chodia po svete a s veľkou pravdepodobnosťou koordinujú kroky so Západom na vyvolanie štátneho prevratu na Slovensku.
Ďalšou stranou, v ktorej sa sústredil najväčší slovenský politický odpad je strana Demokrati. Je hanbou, že politici, ktorí v minulosti ohrozovali zo svojich postov záujmy SR sa schovávajú pod názov Demokrati. Ich činnosť nemá nič spoločné s demokraciou. Svoj názov strany používajú iba preto, aby oklamali občanov a získali hlasy v najbližších voľbách. Sprofanované mená ako Naď, Heger, Šeliga, Galko sú dostatočným dôvodom, aby voliči poslali definitívne túto stranu smetisko politických dejín. Na ich stránke je množstvo populistických prázdnych vyjadrení a nezmyslov. J. Naď straší občanov nasledovným výrokom:
https://www.smedemokrati.sk/stanovisko-k-obrannym-vydavkom/
„Aktuálna geopolitická situácia a z toho vyplývajúce potencionálne ohrozenie Slovenskej republiky, je v súčasnosti najvyššie v jej histórii. Toto ohrozenie jasne deklarujú takmer všetky členské štáty EÚ a NATO, pričom drvivá väčšina z nich práve v tejto súvislosti ohlásila výrazné navýšenie svojich obranných výdavkov. Je preto absolútne nepochopiteľné, že vláda Roberta Fica a dokonca aj samotný minister obrany Robert Kaliňák sú proti zvyšovaniu obranných výdavkov a tým aj zvyšovaniu obranyschopnosti Slovenskej republiky. Ide o nezodpovedné správanie, ktoré vystavuje Slovenskú republiku vysokej miere ohrozenia.“
Stanovisko autora: Naď si zaslúži, aby mu venovali pozornosť OČTK pre podozrenie zo šírenia poplašnej správy, pre zneužitie funkcie verejného činiteľa, pre podozrenie zo spáchania trestných činov súvisiacich s výpredajom vojenskej techniky s následkom ohrozenia bezpečnosti SR v čase jeho pôsobenia vo funkcii ministra obrany a za podpísanie obrannej dohody s USA, ktorá ohrozuje suverenitu a bezpečnosť SR. Proti dohode sa vyslovil i generálny prokurátor Žilinka a uviedol 35 zásadných pripomienok.
https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-neschvalili-ziadost-general/610434-clanok.html
S čistým svedomím môžem prehlásiť, že táto obranná dohoda zrádza záujmy SR v prospech cudzej mocnosti. Svoj podiel viny má na nej i bývalá guvernérka štátu Slovensko Čaputová. Obsah Naďových výrokov z pohľadu vyhodnotenia dezinformácií nesie znaky informačných ovplyvňovacích operácií a zahraničného zasahovania do informačného priestoru.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
sc name=“tlacidlo-podporit-text“ ]
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.