Odškodnením pozostalých po zosnulom advokátovi Ľubomírovi Krivočenkovi predišla vláda žalobe voči SR. Podkladom bola žiadosť oprávnených osôb o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. „K odškodneniu pozostalých štát nepristúpil z dôvodu úmrtia na covid-19, ale preto, lebo si nedokázal splniť svoju povinnosť náležite zodpovedať všetky otázky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti Krivočenkovi od začiatku šírenia nákazy covid-19 v Ústave na výkon väzby v Bratislave až po jeho úmrtie v trenčianskej nemocnici pre obvinených a odsúdených,“ priblížilo ministerstvo s tým, že v súvislosti s rozhodnutím o odškodnení sa nekonalo iniciatívne a ani svojvoľne.
Rozhodnutie podľa rezortu spravodlivosti vychádza z aplikácie príslušného článku Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) podľa ministerstva opakovane zdôraznil, že štátne orgány majú povinnosť poskytnúť osobám vo väzbe zdravotnú starostlivosť potrebnú na ochranu ich života. Vláda rozhodla, že pozostalí po advokátovi Ľubomírovi Krivočenkovi dostanú odškodnenie v sume 90 000 eur. Krivočenko bol stíhaný vo väzbe od marca 2020 do 28. februára 2021, keď zomrel. Vláda v materiáli k odškodneniu pozostalých uviedla, že manželka zosnulého žiadala opakovane počas jeho väzby o zvýšenú zdravotnú starostlivosť, keďže bol rizikovým pacientom pre jeho vek 59 rokov a pre ochorenia, ktorými trpel. Jej žiadosti boli podľa vládneho kabinetu opakovane zamietnuté. Zaujímavé bude, ako sa s týmito nákladmi vyrovná štát. Kto jemu uhradí zmienených 90-tisíc eur? Bude to bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá de facto stála za celým zatknutím a nakoniec aj neposkytnutím pľúcnej ventilácie advokátovi, o ktorom sa vedelo, že má obojstranný zápal pľúc. Uznesenie parlamentu, ktoré sa chystá, nebude záväzné, ale aspoň sa ukáže morálka niekdajšej šéfky rezortu spravodlivosti.
Premiér Fico vystúpil na Devíne a opäť sa na neho zniesla znôška ohovárania. Opozícia si vykonala svoju (politickú) potrebu. V tomto prípade to bola nadpráca úplne zbytočná a ľuďom to už začína liezť na nervy. Lebo Fico je neutíchajúci fenomén, ktorý je použiteľný do každého počasia. Na druhej strane je zaujímavé, ako sa snažia „narušiť jednotnosť“ členov strany Smer – SSD takí politológovia, ako sú Chmelár alebo Harabin. Je zaujímavé sledovať ich tézy o nejednotnosti slov a činov členov strany Smer – SSD. Zaujímavé je tvrdenie o podpísaní záverečného protokolu zo samitu NATO. Harabin pritom kritizoval, ale nespomenul, že prezident dokument podpísal s výhradou a po doplnení textu, že Ukrajina bude prijatá do NATO až po súhlase všetkých členských krajín, a zároveň vyjadril nesúhlas Slovenska s týmto prijatím. Tu by bolo možno dobré, keby aj tímy PR, či už v prezidentskej kancelárii alebo na MZVaEZ SR, ale aj na MO SR podobné detaily vysvetlili, aby zamedzili zmiešaným pocitom občanov Slovenska a následne natáčaniu vysvetľujúcich videí…Takže ako vždy problém je v detailnej PR práci dotknutých rezortov.
Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky by malo byť podľa premiéra Roberta Fica (Smer – SSD) odkazom, že odvaha, suverenita, vlastný názor a obhajoba národnoštátnych záujmov SR sa oplácajú a sú v prospech občanov Slovenska, ktorí si v roku 1992 želali samostatnú SR. Predseda vlády to povedal vo videu na sociálnej sieti.
Predseda SaS Branislav Gröhling nerozumie kroku KDH, ktoré predstavilo svoje návrhy na zmenu Ústavy SR. Považuje to za „naskakovanie na vábenie“ premiéra Roberta Fica (Smer – SSD) a odkazuje hnutiu, aby tak nerobilo. Pýta sa, ako návrhy pomôžu kvalite života občanov Slovenska.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal na Mestský súd Bratislava obžalobu na siedmich policajtov, tzv. čurillovcov, pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a iné. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová. Upozornila na to TA3. „Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal dňa 15. júla 2024 na Mestský súd Bratislava obžalobu na sedem osôb (J. Č. a spol.) pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a iné,“ uviedla Drobová. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ešte v máji ukončil prípad mediálne známy ako čurillovci návrhom na podanie obžaloby na siedmich obvinených policajtov. J. Č., P. Ď., Š. M., M. S., B. D., R. M. a P. S. čelili obvineniu z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, P. Ď. i obvineniu z trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom.
Koalícia v parlamente opravila spornú novelu, za ktorú nám hrozil Brusel. Mala ich čakať niekoľkotýždňová prestávka, no namiesto toho museli rokovať v Národnej rade. Dôvodom je, že Európskej komisii sa nepozdávajú niektoré pasáže kontroverznej novely Trestného zákona. Konkrétne ide o možné machinácie s európskymi peniazmi, pri ktorých koalícia navrhovala nižšie tresty. Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru sa preto rozhodol upraviť vlastnú novelu a chce opätovne sprísniť niektoré tresty. Sú za tým obavy, že prídeme o stovky miliónov eur z Európskej únie. Poslanci začali o novele novely rokovať v pondelok. Na prvýkrát sa im nepodarilo schôdzu otvoriť, lebo bolo v rokovacej sále len 75 zo 150 poslancov. Potom však dobehol z dovolenky Miroslav Čellár z Hlasu, vďaka čomu sa prezentoval potrebný počet poslancov. Neskôr sa parlamentu podarilo aj odhlasovať skrátené legislatívne konanie. A v utorok ho koaliční poslanci 77 hlasmi schválili. Európska komisia viedla s predstaviteľmi štátu diskusie. „Cieľom predkladaného návrhu zákona je zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou,“ píše sa najnovšie v dôvodovej správe ďalšej novelizácie. „Jednou z najvýznamnejších zmien je povinné ukladanie trestu odňatia slobody v prípadoch, keď bude horná hranica trestnej sadzby za tieto vybrané trestné činy prevyšovať šesť rokov,“ informuje na sociálnej sieti Transparency International Slovensko. Toto je úplný obraz postupu opozície, ktorá sa v Bruseli snaží zabrániť prirodzenému vývoju na Slovensku a riadi sa tým starým známym: čím horšie, tým lepšie.
AUTOR: Dušan Marušák
