Ústava Slovenskej republiky v prvom bode článku 26 stručne a jasne uvádza, že „sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené“. Aj tretí, trojslovný bod vzbudzuje patričnú hrdosť: „Cenzúra sa zakazuje.“ Potešenie z týchto vymožeností pluralitnej demokracie však občana rýchlo prejde pri čítaní nasledujúceho, štvrtého bodu: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ Prax ukazuje, že slobodu vymedzovanú zákonmi prijímanými zákonodarcami v Bratislave a v jej nadriadenej bruselskej centrále Európskej únie nemožno považovať za splnenie nádejí tých, ktorí štrngali pred 35 rokmi na námestiach kľúčmi v očakávaní, že si nebudú musieť viac dávať pozor na každé vyrieknuté slovo.
PREKÁŽKY MOŽNO OBÍSŤ
Zaradenie vyššie citovanej formulácie o obmedzujúcich opatreniach do bodu 4 ústavy sa nejavilo v roku 1992, keď bola prijímaná, ako Damoklov meč, pretože mladá samostatná republika dávala slobode prejavu v podstate plnú voľnosť. Optimizmus ohľadom tohto skvostu demokratického spoločenského zriadenia umocňovalo zavádzanie internetu, ktorý mal byť zárukou, že všetkým dostupná celosvetová elektronická komunikačná sieť znemožní cenzurovanie a blokovanie voľného toku informácií tou či onou stranou. Zavádzanie reštriktívnych filtrov na internete v Číne sme považovali za protipól našich idylických pomerov, ktoré mali spočiatku k čítankovej idylke pomerne blízko. Hoveli sme si v nej iba dovtedy, dokým nás nezačal poučovať a reglementovať Brusel ako krajinu uchádzajúcu sa o vstup do nadnárodne integrovanej Európy.
Voľnosť prijímania a šírenia informácií zrolovali do valcového tvaru salámy, aby z nej bolo odkrajované koliesko po koliesku, až ostala po dvadsiatich rokoch členstva v EÚ ohavne okyptená. Tá ohavnosť z hľadiska znemožňovania voľného prístupu k informáciám sa nám sprítomňuje na webových prehliadačoch pri zadávaní adries viacerých ruských informačných portálov. Napríklad portál www.sputnikmews.com
je nedostupný s týmto vysvetlením: „Prístup k webovému sídlu bol zamedzený. Aktivita na webovom sídle je blokovaná na základe rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu SR podľa § 5 ods. 1 písm. ag) v spojení s § 27b ods. 1 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti o blokovaní škodlivej aktivity alebo je prenos obsahu zakázaný Nariadením Rady (EÚ) 2022/350 z 1. marca 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine.“
„Čo si to tí nikým nevolení komisári v Bruseli dovoľujú?“ rozhorčujú sa mnohí občania nad takýmto despotickým cenzúrnym zasahovaním. „Oberajú nás o možnosť vnímať javy okolo nás v pestrom názorovom spektre! Ak v tom budú pokračovať ešte dva-tri roky, oslabí takéto deformované informačné pole mentálny rozvoj našich detí!“
Zodpovední rodičia, ktorí z vlastných životných skúseností vedia, že režimy a štátne ideológie sa menia, sa len ťažko zmierujú s predstavou zneprístupňovania informačných prameňov. Popudzuje ich aj spupné doktrinárstvo medzištátnych entít, akou je Európska únia monopolizujúca si patent na pravdu.
Rodičia, ktorí chcú podporovať harmonický mentálny vývoj svojich detí, a najmä dospievajúcej mládeže, ktorá už ovláda cudzie jazyky, nemajú, našťastie, ešte informačné okná do sveta na internete úplne zadebnené. Bariéry rozmanitosti poznávania kladené režimom digitálnej totality na internete možno obchádzať viacerými spôsobmi. Medzi najjednoduchšie pravdepodobne platí využívanie služieb virtuálnych privátnych sietí, známejších pod skratkou VPN (odvodenou z anglického názvu virtual private networks).
Virtuálna súkromná sieť je systém prenosov, ktorý umožňuje vytvoriť pripojenie na vybranú webovú stránku tak, že je presmerovaná cez servery sprostredkovateľskej služby. Užívateľ tak môže obísť obmedzenia geoblokovania a získať prístup k obsahu, ktorý by inak nebol dostupný. Sieť VPN vytvára šifrovaný tunel medzi vaším zariadením a cieľovou digitálnou destináciou, čím umožňuje na sociálnych sieťach okrem iného bezpečne zdieľať citlivé súbory s tretími stranami.
DÁTOVÉ TOKY O NÁS
Je paradoxom súčasnej doby, že americké a izraelské spoločnosti, ktoré pôvodne vyvinuli a poskytovali platené i bezplatné služby VPN pre záujemcov z ázijských a afrických krajín, získavajú nový segment klientely zo svojich domovských štátov. K doterajšiemu, ktorý využíval možnosť obchádzať geoblokovania na sledovanie a sťahovanie filmov a iného audiovizuálneho materiálu, pribudol segment politického disentu, ktorý sa vzpiera cenzúre a informačnému ostrakizovaniu cudzích krajín a ich diania vo svete.
AUTOR: Anna Záhradníková