Dilemy druhu Homo sapiens

Str. 72 - Dilemy druhu Homo sapiens

Čo potrebuje ľudstvo, aby dlhodobo prežilo? Aké sú jeho priority dnes a aké by mali byť? Čo hovorí Wikipédia o druhu Homo sapiens? Je to jediný dnes žijúci druh rodu Homo, ktorý v súčasnosti obýva planétu Zem, Medzinárodnú vesmírnu stanicu a Čínsku vesmírnu stanicu na obežnej dráhe Zeme. Je pre neho charakteristické vertikálne držanie tela, inteligencia, využívanie odevu, schopnosť hovoriť a pomocou rúk používať nástroje. Vytvára veľké a hierarchicky komplikované spoločenstvá. Ako bytosť si uvedomuje sám seba a je schopný abstraktného myslenia a VEDECKÉHO bádania.

Toľko Wikipédia. O tomto výnimočne agresívnom a sebeckom živočíšnom druhu sa však dajú povedať aj oveľa podstatnejšie veci. Napríklad, o čo sa vlastne tento pahltný tvor usiluje. Iné živočíšne druhy sa snažia prežiť so svojím potomstvom, v symbióze a v prirodzených vzťahoch s ostatnými druhmi v rámci svojho biotopu – to však zjavne nie je prípad druhu Homo sapiens. Tento druh sa nielenže katastrofálne premnožil, keď za posledných 50 rokov narástol počet jeho jedincov na planéte dvojnásobne, za 300 rokov desaťnásobne a za šesťtisíc rokov tisícnásobne. A nielen to – on dokonca cielene pretrháva putá, ktoré ho viažu k planetárnemu ekosystému a ešte sa tým aj arogantne chvastá, tvrdí že víťazí nad prírodou! Vyhlásil planétu Zem a zvyšok slnečnej sústavy za svoj majetok, hovorí, že by chcel dobyť hviezdy, odletieť na iné planéty… Jeho materská planéta, keby vedela hovoriť, možno by tam tohto svojho talentovaného, ale neznesiteľne nespratného syna najradšej poslala, a nech sa už ani nevracia: škody, ktoré tu napáchal na ostatnom živom tvorstve a rastlinstve len za posledných niekoľko tisícročí, a najmä v posledných desaťročiach, je možné prirovnať k najhorším masovým vymieraniam počas celej 4,5 miliardy rokov trvajúcej histórie.

Čo je dobro a zlo? Záleží na perspektíve

Ľudskí vodcovia sa väčšinou venujú najmä vzájomnému haštereniu a iba máloktorí sú schopní čo i len trochu ovplyvňovať konanie ľudstva ako celku, ba vôbec uvažovať nad jeho smerovaním. A tak ľudstvo je vlastne zatiaľ iba pažravou masou, ktorá ako celok ešte nie je schopná brzdiť svoj nekontrolovaný rast a meniť svoje smerovanie na prijateľnejší kurz.

Čo tento druh vlastne chce? Čo je dobro a čo je zlo z jeho pohľadu? Priority… to je to, čo by si Homo sapiens mal ujasniť. Je s tým však problém: čo považujú za dobré pre seba a svoju rodinu jednotlivci, zvyčajne nie je dobré pre celé ľudské pokolenie. A čo považuje za dobré pre seba druh Homo sapiens, to zvyčajne nie je dobré pre všetok ostatný život na Zemi. Akými očami sa teda máme na vec pozerať, čo považovať za dobré a čo naopak za nebezpečné? Aká perspektíva je tá správna: z hľadiska jednotlivca, národa, ľudstva či celej planéty? A z hľadiska najbližších desiatich, sto alebo desaťtisíc rokov? Podľa toho totiž dostaneme diametrálne rozdielne výsledky.

Väčšina príslušníkov nášho druhu považuje za ideál čím dlhšie žiť, užívať si bohatstvo (inými slovami mrhať vzácnymi zdrojmi na úkor ostatných tvorov) a mať čím viac zdravého, múdreho, bohatého, šťastného potomstva. A preto si volí politikov, ktorí mu presne toto sľubujú. Ibaže tu sa tento náš – ináč vraj inteligentný druh – dopúšťa trochu neinteligentnej chyby: keby sa takto dobre mali mať všetci, zdroje planéty by postačovali iba na pár dní a potom by nasledoval krach a možno aj záhuba celého druhu. Starý citát pripisovaný Matke Tereze hovorí: „Nie je problém nasýtiť chudobných, problém je nasýtiť bohatých.“ Niektorí ľudskí vládcovia si to uvedomujú a špekulujú ako to urobiť, aby Homo sapiens mohol mať planétu len pre seba dlhodobo. Napríklad tak, že by nechali z cca ôsmich miliárd ľudí väčšinu zomrieť na nejakú chorobu alebo v jadrovej vojne. Zrejme by to urobili už dávno, len to nevedeli urobiť tak, aby to nezabilo aj ich.

Lenže ani toto ešte stačiť nebude. Bez proporčne vyváženého ukotvenia ľudstva v biosfére a všetkých jej cykloch, bez súladu a prirodzenej harmónie s prírodou jednoducho pre druh Homo sapiens dlhodobá perspektíva nebude možná. „Až keď vyrúbete posledný strom, otrávite poslednú rieku, ulovíte poslednú rybu, až vtedy pochopíte, že peniaze sa nedajú jesť,“ povedal kedysi indiánsky náčelník bledým tváram, ktorých potomkovia dnes ovládajú svet. Žiaľ, medzi ľudskými vodcami je stále iba málo osvietených, ktorí by chápali, že jedinou trvalou a dlhodobou cestou je podriadenie sa prírode a nažívanie v pokore, mieri a symbióze so všetkými ostatnými tvormi a rastlinami.

AUTOR: Peter Pivovarník

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply