Časy, keď boli Spojené štáty v Sýrii a Iraku jediným veľmocenským aktérom, sa končia. Štyri roky pripravovali, financovali, politicky kryli, mediálne propagovali a logisticky podporovali oddiely nájomných bojovníkov hlásiacich sa k všakovakým politickým a náboženským ideológiám. Mali jediný spoločný cieľ: zvrhnúť vládu prezidenta Bašára Asáda.
Strachom a hrôzou
Najúspešnejšou vojenskou silou medzi nimi sú fanatici z hnutia Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS), ktoré sa vlani premenovalo na Islamský štát (IS). Za touto teroristickou organizáciou stála v pozadí Saudská Arábia s neoficiálnym požehnaním Washingtonu. Tak ako sa mu v predchádzajúcom desaťročí vymkla spod kontroly al-Kájda, odtrhla sa z reťaze aj ISIS. Čiernoodenci s maskami cez tvár začali uskutočňovať to, čo hlásali: vytvárali vlastný štát postavený na učení Koránu, no zbavený ponižujúceho podvoľovania sa dekadentnému Západu.
Bola to fikcia, ktorá ale zaberala a zabezpečovala hnutiu príliv regrútov z celého sveta. Územné zisky, ktoré dosiahli v bojoch proti sýrskej a irackej armáde, ale aj miestnym kmeňovým oddielom, umožnili hnutiu Islamský štát spravovať si dobyté oblasti ako vlastný štát. Podrobené obyvateľstvo udržiavajú v poslušnosti krajnou krutosťou. Pôvodne partnerské ozbrojené skupiny, ktoré sa im nepodriadia, napadnú a vyvraždia. V Sýrii a Iraku bojujú proti vládnym vojskám, konkurenčným militantným hnutiam i kurdským milíciám. Tie sa ukázali ako jediné schopné odraziť útoky IS.
Cesta k náprave
Sýrska armáda sa stiahla z oblastí kontrolovaných miestnymi Kurdmi a banditami z IS, aby sa sústredila na obranu kmeňového územia Alavitov pri hornatom pobreží Stredozemného mora. K Alavitom, ktorí majú duchovne blízko k šíitskemu islamu, patrí aj rodinný klad Asádovcov. V 22-miliónovej Sýrii tvoria trojmiliónovú menšinu. Občianska vojna však rozvrátila sýrsky štát, rozbila jeho hospodársky potenciál a balkanizovala ho na spôsob Iraku. Milióny Sýrčanov utiekli pred vojnovým pustošením do zahraničia. Západ neprestáva označovať za svoj hlavný politický cieľ v tejto zničenej krajine (na rozdiel od Iraku), výmenu režimu. Skrotenie IS pribudlo ako deklarovaný zámer len pomerne nedávno. Turecko, susediace so Sýriou a Irakom, nepovažuje IS za väčšiu hrozbu ako domácich kurdských separatistov. Ankara ale víta príležitosť podnikať v rámci koalície vedenej USA vojenské údery v Sýrii a Iraku oficiálne namierené proti IS, no zasahujúce aj miestnych Kurdov a postavenia sýrskej armády.
Rusko s Iránom vojensky pomáhajú sýrskej vláde už od vypuknutia povstania pred štyrmi rokmi. Moskva s Teheránom tam vyslali špeciálne protiteroristické oddiely, inštruktorov a poradcov. Irán dodal oddiely dobrovoľníkov na obranu šíitskych oblastí pred IS. Čína vlani ponúkla Asádovi vojenskú leteckú pomoc pri bombardovaní táborov IS. Odmietla však vstúpiť do protiteroristickej koalície pod velením USA.
Nastupuje Rusko…
Životné podmienky v Sýrii sa vlani natoľko zhoršili, že podnietili masový exodus. Vyľudňovaná krajina sa mení na dysfunkčný štát. Milióny Sýrčanov sa pohli zo zberných táborov v Turecku, Libanone, Jordánsku smerom do Európy. Tá sa po počiatočnej šokovej vlne prebúdza a začína otvorene reptať proti postupu svojho amerického spojenca v Sýrii a Iraku. Na rozdiel od Ruska a Damasku zatiaľ otvorene nekladie USA hlavnú vinu za chaos v Sýrii, no žiada spoluprácu so všetkými spoločenskými zložkami, vrátane sýrskej vlády, v boji proti IS.
Washington to Európskej únii nemôže odoprieť, súhlasí – a tým otvára Sýriu svetu. Do hľadania východiska sa zapájajú ďalší hráči ako Rusko, Irán a Čína a protiteroristické úsilie sa naplno internacionalizuje. Protiruská a protiasádovská zaslepenosť médií hlavného prúdu dostáva trhliny. Svetová spravodajská agentúrna jednotka Reuters odcitovala 28. septembra ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý upozornil na protiprávnosť podpory povstalcov v Sýrii zo strany USA. Žiadal tiež, aby sa do medzinárodného úsilia pre boj proti Islamskému štátu zapojila legitímna sýrska vláda, t.j. Bašár Asád. Putin sa vyjadril bez okolkov k zlyhávaniu americkej politiky v Sýrii a inde vo svete v široko sledovanej televíznej relácii 60 Minutes na americkej televíznej stanici CBS. Rozhovor trvá 20 minút, dá sa vidieť na Youtube a stojí za zhliadnutie:
…a po ňom Čína
Medzitým prinášajú arabské, ruské a izraelské pramene správy o plavbe čínskej lietadlovej lode Liao-ning, odkúpenej od Ruska, cez Suezský prieplav smerom k sýrskym brehom. Izraelský spravodajský server Debka File uvádza s odvolaním na vlastné zdroje, že obriu loď už videli zakotvenú v prístave Tartus. Rusko tam má vojenskú základňu, ktorú urýchlene rozširuje a modernizuje. Popri nej buduje novú v neďalekej Latakii. Na čínskej lodi sa nachádza podľa arabského servera Al-Masdar Al-Arabi asi tucet „vojenských poradcov“. Ďalší prídu neskôr.
Rusko buduje nezávislú koalíciu s Irakom a Iránom na boj proti IS, ktorá v Bagdade zriadila spoločné stredisko pre výmenu informácií. Zo správy na Debka File vyplýva, že Čína postupne dopraví do Tartusu stíhačky J-15, ktoré môžu vzlietať z Liao-ning. Iné umiestni na ruskej leteckej základni v Latakii. Pribudnú aj čínske vrtuľníky Z-18F a Z-18J a k tomu minimálne tisíc príslušníkov námornej pechoty. Spomínané stredisko v Bagdade poslúži ako logistické centrum na kontrolu vzdušnej vojenskej premávky medzi Ruskom, Čínou, Irakom a Iránom.
Peking sleduje účasťou na boji proti IS v Sýrii a Iraku i vlastné sebaobranné ciele. Jednou z úloh čínskych vojakov v Sýrii bude vyhľadávať v oddieloch IS bojovníkov z Ujgurska a likvidovať ich. Ujgurská autonómna oblasť Si-tiang leží v severozápadnej Číne. Miestne obyvateľstvo vyznáva islam a Peking obviňuje americké tajné služby, že tam podnecujú separatizmus a tajne dopravujú ujgurské teroristické skupiny z výcvikových táborov IS v Sýrii a Iraku.