Dobro a zlo majú mnoho podôb. Dnes budeme venovať pozornosť nadstavbe dobra, ktorá spočíva v jeho morálnych, spoločenských a ľudských hodnotách. Dobro od zla možno rozoznať predovšetkým citom a srdcom. Konanie dobra je prirodzenou vlastnosťou človeka, kým konanie zla je zapríčinené deformáciami menšinovej časti populácie vplyvom vonkajšieho prostredia.
Morálka je vnímaná ako súbor určitých osobnostných dispozícií, vlastností osobnosti, ktoré sa u jedinca vyskytujú. Morálne správne alebo nesprávne konanie je realizované vedome. Morálne správne konanie je také, ktoré je v súlade s kladnými spoločenskými normami a s vnútorným hlasom svedomia. Morálne normy môžeme chápať ako súbory pravidiel, ktoré sú spoločensky uznávané a na základe tejto akceptácie spoločnosťou je možné ich formulovať. Morálne normy však nemusia mať len podobu nejakých pravidiel. Môžeme ich vnímať ako geneticky dané vývojom spoločnosti, jej kultúrou, vzájomnou interpersonálnou interakciou členov spoločnosti. Majú prítomného „ducha“ konať dobro s cieľom dosiahnutia všeobecného blaha pre členov spoločnosti.
Charakterizujú ich morálne hodnoty, napríklad pravdovravnosť, čestnosť, cnosť, zmysel pre spravodlivosť, férovosť, zodpovednosť, sebadisciplína, skromnosť, obetavosť, vzájomná pomoc, úcta, vernosť a pod. Morálka je súčasťou charakteru. Rozhodujúce je to, ako človek koná, nie ako zmýšľa. Ide o takú reguláciu správania jedinca, ktorá rešpektuje etické, spoločenské a ľudské normy správania.
V moderných podmienkach života spoločnosti je jej smerovanie do vyššej fázy dobra ovplyvňované politikmi. Občania si volia svojich predstaviteľov v očakávaní konania dobra pre rozvoj spoločnosti na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti. Dočasne volení predstavitelia štátu by mali byť morálne a odborne zdatné osobnosti, u ktorých je záruka, že svoje vedomosti použijú pre rozvoj spoločnosti. Zárukou konania dobra politikov by mali byť tiež ich zverejnené predvolebné predsavzatia, sľuby, po zvolení ich plnenie a plnenie základných dokumentov, ako sú napríklad ciele straníckych dokumentov, programového vyhlásenia vlády v mene dobra a pod.
V súčasnosti je stav taký, že každé voľby sú hrozbou pre existenciu štátu a rozvoj spoločnosti. Po parlamentných voľbách v roku 2020 sa do politiky vkradol nový fenomén. Politici pre ovládnutie politickej moci používali lož ako pracovnú metódu, oklamali voličov tým, že ich presvedčili, aby ich zvolili na základe sľubov, o ktorých vedeli dopredu, že ich nesplnia. Úlohou vlády je konať dobro a nepripustiť, aby zvíťazilo zlo. Volič tým, že poverí niekoho dočasne politickou mocou, prejaví mu dôveru, že bude konať dobro. Ak politik túto dôveru sklame, neplní predvolebné sľuby, neplní svoju časť vyplývajúcu z programového vyhlásenia vlády, má mu byť možnosť výkonu politickej moci ihneď odobratá, pretože k moci sa dostal podvodom a lžou.
AUTOR: Ivan Štubňa
