Podľa nového výskumu existuje spojitosť medzi dojčením a inteligenciou. Veľa mamičiek sa rozhodne svoje dieťa dojčiť kvôli vhodnej výžive, no účinky zrejme trvajú po celý život. Väčšina ľudí, vedcov i lekárov sa zhoduje, že dojčené deti sú inteligentnejšie. Donedávna však nebolo dokázané, že sa inteligencia prenáša aj do dospelosti.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bola súvislosť medzi dojčením a inteligenciou pozorovaná už od roku 1929. V roku 1929 vydal časopis The Journal zistenie výskumníkov z Americkej lekárskej asociácie, Carolyna Hoefera a Mattie C. Hardyho, po tom, čo študovali 383 detí v Chicagu. Deti boli vo veku sedem až trinásť rokov a rôznu dobu boli dojčené. Vedci zistili, že deti, ktoré boli dojčené dlhšie, sa ukázali ako akademicky úspešnejšie.
Výskumníci v Brazílii začali v roku 1982 sledovaním 6000 dojčených detí, ktoré boli z rôznych sociálno-ekonomických vrstiev, takže bohatstvo nebolo faktorom ovplyvňujúcim výsledky štúdie. O tridsať rokov neskôr objavili súvislosť medzi inteligenciou a dobou, počas ktorej boli deti dojčené. Podľa výskumu uverejneného v The Guardian dosiahli tie, ktoré boli dojčené rok, vyššie IQ testy než deti dojčené len jeden mesiac.
Z 6000 detí, ktoré sú už dospelé, 3500 súhlasilo s účasťou v štúdii. Spolu s vyššou úrovňou inteligencie našli vedci súvislosť aj medzi dojčením a vzdelaním. Tí, ktorých dojčili dlhšie časové obdobie, zvyčajne dosiahli vyšší stupeň vzdelania, čo viedlo tiež k lepšie platenej práci. Približne o 100 dolárov mesačne viac majú ľudia, ktorých dojčili po dobu jedného roka v porovnaní s tými, ktorých dojčili len jeden mesiac.
Existujú rôzne argumenty, či sa tieto výsledky dosiahli vďaka dojčeniu, putu medzi mamičkou a dieťatkom, alebo schopnosti matky vzdelávať a rozvíjať svoje dieťa. Mnoho ľudí má pocit, že mamičky, ktoré sa rozhodnú dojčiť, strávia s dieťaťom viac času a môžu zvýšiť jeho inteligenciu prostredníctvom skorej výučby zručností.
Aj keď argument je platný, WHO uvádza, že materské mlieko obsahuje konkrétne živiny zlepšujúce poznávaciu schopnosť. Materské mlieko má dlhý reťazec polynenasýtených mastných kyselín. Dve z nich majú priamy vplyv na funkcie v mozgu, rast a veľkosť. Dojčeným deťom narastá objem mozgu a bielej hmoty, čo dokazuje, že materské mlieko priamo mení štruktúru mozgu, ovplyvňujúcu poznanie.
Preložené z Naturalnews.com