V ruskom meste Doneck, na hranici s Luhanskou ľudovou republikou, pôsobí kancelária humanitárneho bataliónu. Jednou malou kanceláriou so siedmymi pracovníkmi pri niekoľkých skladoch prechádzajú tony humanitárnej pomoci pre Novorusko. Prichádzajú zo všetkých kútov Ruska, ale aj zo zahraničia – zo Slovenska, Nemecka, Talianska…
Veliteľ Alexander ďakuje všetkým Slovákom za každé euro a veci, ktoré sem boli dopravené. Povedať svoje celé meno ani odfotiť tvár si nemôže. Mohlo by ho to stáť život. Vojaci sa však neboja len smrti. Sú známe prípady, keď si ukrajinská tajná služba SBU podľa zverejnených informácií o povstalcoch našla ich blízkych. Na niekoľko dní ich zadržali a bili. Celý čas.
Svoju identitu nechce prezradiť ani dvadsaťsedemročná Aňa pracujúca v tejto kancelárii. K povstalcom sa pridala pred pol rokom. „Žila som v Lisičansku. Keď mesto začali obsadzovať ukrajinské vojská, vzala som malú dcérku a utiekla. Prácu tu nedostanem, tak som išla sem,“ spomína Aňa.
Podrobnejšiu reportáž z Novoruska prinesieme v najbližšom, februárovom čísle.