Druhá svetová vojna. Dobývanie Krymu a Sevastopoľa

OBRANA STRATEGICKÝCH ÚZEMÍ ZA KAŽDÚ CENU BÝVA DÔLEŽITÁ VO VŠETKÝCH VEĽMOCENSKÝCH VOJNÁCH, OBZVLÁŠŤ AK JE V HRE PRIESTOR S NATOĽKO VŠESTRANNÝM VÝZNAMOM, AKÝ MÁ UŽ PO STÁROČIA ČIERNOMORSKÝ POLOSTROV KRYM. CÁRSKE RUSKO ZVIEDLO S OSMANSKOU RÍŠOU V ROKOCH 1568 – 1918 CELKOVE DVANÁSŤ VOJEN A TÁ, V KTOREJ BOLO V ROKU 1856 PORAZENÉ KOALÍCIOU OSMANOV S BRITMI, FRANCÚZMI A S INÝMI MOCNOSŤAMI, DOSTALA POMENOVANIE KRYMSKÁ. NIET DIVU, ŽE SOVIETSKY ZVÄZ A NACISTICKÉ NEMECKO VYNALOŽILI POČAS 2. SVETOVEJ VOJNY NADĽUDSKÉ ÚSILIE VYTLAČIŤ JEDEN DRUHÉHO Z TOHTO DRAHOCENNÉHO POLOSTROVA.

DÔLEŽITÉ PARALELY

O vytlačení nepriateľa z Krymu neprestávajú najnovšie rečniť pohlavári Ukrajiny a kolektívneho Západu odvtedy, čo sa prevažne ruskojazyční Krymčania odmietli podriadiť pred desiatimi rokmi pučistickému režimu vzídenému z kyjevského prevratu. Trúfli si na niečo zapovedaného, na uplatnenie si práva na sebaurčenie a odhlasovali si plnú odluku od poprevratovej Ukrajiny a pripojenie k Rusku. Dvojkomorový parlament i prezident Ruskej federácie potom schválili pričlenenie Krymu, ako i Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky – a odvtedy pristupuje ruský generálny štáb k obrane nových subjektov federácie ako k obrane integrálnej súčasti federácie.

„Rusko urobí všetko preto, aby zabránilo globálnej konfrontácii, ale zároveň nedovolíme, aby nás niekto ohrozoval,“ vyhlásil prezident Vladimir Vladimirovič Putin 9. mája v slávnostnom prejave pri príležitosti 79. výročia víťazného ukončenia 2. svetovej vojny v Európe. Nezabudol adresovať domácej i svetovej verejnosti ani nasledujúce memento: „Na Západe by radi zabudli na lekcie z 2. svetovej vojny. My si však pamätáme, ako sa o osude ľudstva rozhodovalo v monumentálnych bitkách pri Moskve, Leningrade, Rževe, Kursku, Charkove, Minsku, Smolensku a Kyjeve, v ťažkých krvavých bojoch od Murmanska po Kaukaz a Krym.“

Pre občanov Ruskej federácie ostávajú i dnes milióny červenoarmejcov, ktorí padli počas obrany vlasti pred fašistickým agresorom, hrdinami Veľkej vlasteneckej vojny. Tým agresorom sa stalo 22. júna 1941 nacistické Nemecko, ktoré podniklo v sprievode armád svojich európskych spojencov dobyvačné ťaženie na Východ, známe ako Drang nach Osten. Pripomeňme si, že to boli Rumunsko, Taliansko, Maďarsko, Slovensko, Chorvátsko a Fínsko. Dobrovoľníckymi útvarmi Modrej divízie (División Española de Voluntarios) sa prikmotrilo oficiálne neutrálne Španielsko a Légiou dobrovoľníkov (Légion des volontaires français) aj bábkový vichistický Francúzsky štát (État français).

Tieto štátne útvary boli v podstate vazalmi vtedajšieho európskeho hegemóna, s ktorým vytvorili (podobne ako teraz s tým súčasným, zaoceánskym) takmer kompletne skolektivizovaný, spochabený a expanzionistický Západ. Ten vystupňoval v priebehu desiatich rokov, ktoré uplynuli od februárového kyjevského prevratu 2014, svoj politický, hospodársky, a predovšetkým vojenský tlak na Rusko do takej miery, že prestáva vylučovať priamu ozbrojenú intervenciu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa už pekných pár týždňov pohráva s myšlienkou nasadenia jadrových zbraní. Aktuálnym poslaním zmilitarizovaného Západu má byť vytlačenie ruských vojsk z obsadených území na Ukrajine, medzi ktoré zaraďuje i Krym. Ten Krym, ktorý si udržiaval aj pod ukrajinskou správou ústavnoprávnu autonómiu a pred desiatimi rokmi využil z nej vyplývajúce práva na rozhodnutie o návrate, o pričlenení k Rusku.

KOLEKTÍVNY ZÁPAD POD VEDENÍM HITLEROVSKÉHO NEMECKA

Je to ten Krym, na ktorý si robil Adolf Hitler, vodca nacistického Nemecka, zálusk pri koncipovaní operácie Barbarossa, ktorá bola vojenským ťažením proti Sovietskemu zväzu.

Slabinou európskej hospodárskej mašinérie Tretej ríše po vypuknutí 2. svetovej vojny v Európe (započatej napadnutím Poľska, a najmä po bombardovaní Spojeného kráľovstva) bola dostupnosť potrebných objemov ropy a zemného plynu. Anglo-americký kapitál odstrihol Nemecko od zdrojov, ktoré kontroloval na Blízkom východe, a blokáda nútila Berlín znásobiť úsilie o zabezpečenie dodávok z ropných polí a rafinérií v rumunskom Ploješti. Nemci obsadili v roku 1940 tamojší petrochemický komplex a jeho vojenskú ochranu považovali z hľadiska bezpečnosti ríše za nevyhnutnú. Mesto ležalo len necelých dvesto 200 kilometrov od pobrežia Čierneho mora a ešte menej od hraníc so Sovietskym zväzom.

Sovietsky hlavný štáb (rovnako ako i nemecký a pred ním britský a predtým osmanský) považoval Krymský polostrov za nepotopiteľnú suchozemskú lietadlovú loď, ktorú bolo treba vyradiť z činnosti, respektíve vyňať spod kontroly Moskvy. Cárske Rusko si zriadilo hlavnú základňu svojho čiernomorského loďstva v krymskom prístavnom meste Sevastopoľ už v 19. storočí. Sovietsky zväz ju v 20. a 30. rokoch neprestajne zdokonaľoval a modernizoval. Na potreby sovietskych vzdušných síl usilovne rozširoval i kapacity rovinatých oblastí Krymu. Tento vývoj mimoriadne znepokojoval v Berlíne maršala Hermanna Göringa a jeho Luftwaffe. Plánovaný ťah armádnych skupín Juh smerom ku kaspickému pobrežiu a k ropným poliam v Baku sa tak stával podstatne náročnejším. Napredovanie k týmto náleziskám malo postupovať v rámci operácie Unternehmen Blau cez juhoruskú historickú oblasť Kubáň pri Azovskom mori a cez Kaukaz.

Predstava obísť Krym, respektíve nedostatoč-
né vyčlenenie útočných vojsk na jeho dobytie, bola riskantná i z toho dôvodu, že sovietske loďstvo a letectvo začalo podnikať z Krymu útoky na nemecké postavenia na Kubáni i v Rumunsku. Po sérii sovietskych náletov na rafinérie v Ploješti koncom júna 1941 zhorelo v plameňoch 12-tisíc ton ropy. Rozzúrený A. Hitler nariadil Wehrmachtu zmocniť sa Krymu a generálny štáb sa hneď pustil do plnenia daného rozkazu. Hlavného velenia sa ujal generál Erich von Manstein ovenčený slávou za úspechy pri útokoch Wehrmachtu na Poľsko a Francúzsko.

Do ofenzívy proti Krymu sa zapojili aj spojenecké vojská Rumunska a Talianska. Šesť nemeckých a tri rumunské divízie prenikli na polostrov zo severu v septembri 1941. O mesiac neskôr sa po viacerých tvrdých zrážkach prebojovali zo severu na juh až k Sevastopoľu a obkľúčili ho. Obrana mesta pevnosti vydržala klásť odpor 250 dní do 4. júla 1942. Straty na strane červenoarmejcov boli niekoľkonásobne vyššie než tie, ktoré utrpel Wehrmacht. Za chrabrosť obrancov proti nemeckej presile získal Sevastopoľ na sklonku 2. svetovej vojny čestný titul hrdinské mesto (город-герой). Bol to najvyšší stupeň vyznamenania udeľovaný mestám, v ktorých počas bojov na východnom fronte prebiehali najťažšie boje a ich obrancovia vynaložili heroické úsilie. Titul predstavoval obdobu vyznamenania hrdina Sovietskeho zväzu udeľovaného jednotlivcom.

DOBYTÝ, ALE NEUDRŽANÝ

Vojnovým úsilím sa Nemecku podarilo po dobytí polostrova paralyzovať na nejaký čas odpor sovietskej Čiernomorskej flotily, ktorá sa musela po strate mnohých plavidiel stiahnuť do prístavného mesta Novorossijsk. Generálovi von Mansteinovi sa dostalo v Hlavnom stane od Hitlera vysokej pochvaly. Bol povýšený na poľného maršala (Generalfeldmarschall) a po krátkom oddychu prevelený i so svojou 11. armádou na leningradský front. Mal tam využiť skúsenosti zo Sevastopoľa a zopakovať prerazenie obrany obkľúčeného mesta. Neu-
spel. Metropola na rieke Neva nakoniec odolala 872-dňovému obliehaniu a genocídnej blokáde (8. 9. 1941 – 27. 1. 1944), začo jej bol tak ako Sevastopoľu udelený titul hrdinské mesto.

AUTOR: Patrik Sloboda

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár