Inflácia je nesmierne zaujímavý ekonomický fenomén. Má svojím spôsobom zničujúci účinok, ale na druhej strane funguje ako určitý katalyzátor zmien alebo návratu ekonomiky k normálu.
V posledných dvoch rokoch sme počúvali nutnosť o tlačení peňazí aj Európskou centrálnou bankou aj FED-om, o tom, že natlačíme bilióny dolárov a bilióny eur, ktoré sú síce nekryté, ale musíme ich použiť na riešenie dôsledkov pandemickej krízy. ECB a FED dohromady vytlačili viac ako 12,5 bilióna dolárov a eur. Podľa väčšiny platných ekonomických zákonov by vzhľadom na nekryté peniaze mala nasledovať korekcia cestou inflácie, hyperinflácie a ostatných fenoménov. Zatiaľ sa žiadna hyperinflácia, ale ani inflácia nekonala. Pre tento rok je plán ECB vytlačiť pre istotu ešte ďalších 1,4 bilióna eur v rámci pokračovania kvantitatívneho uvoľňovania. Musíme ich použiť na riešenie problémov súvisiacich s Covid-19, ale aj vo väzbe na využitie prostriedkov z Fondu obnovy dosiahnuť optimálny stav riešenia dôsledkov pandemickej krízy.
Zelená inflácia?
Začali sa nám objavovať podivné javy, ktoré akoby nesúviseli s ekonomickým vývojom. Veľmi výrazne zdraželi energetické médiá, plyn, elektrická energia, ropa, dochádza k javom, ktoré sme vôbec neočakávali. Na začiatku roku 2021 sme kupovali tisíc metrov kubických plynu za 220 – 240 dolárov, na konci roku sme ich kupovali za 1900 až 2300 dolárov. Zároveň došlo k výraznému zdraženiu elektrickej energie, ktorá bola závislá nielen od spotreby plynu v kogeneračných jednotkách, ale aj ako dôsledok zozelenania európskej ekonomiky. Použitie
Green Dealu 2030 – 2050 znamená výrazný zásah do energetických zdrojov a nosičov. Tretí energetický balík voči Gazpromu, ktorý mal dodávať plyn prostredníctvom NordStream 2, viedol k nedostatku plynu v Európe. Nedostatok plynu sa začal prejavovať kvôli zrušeniu dlhodobých kontraktov a prechodu na krátkodobé kontrakty veľmi výrazným nárastom cien na burzách. A logickým dôsledkom bolo kumulovanie ďalších príčin ako presmerovanie dodávok kvapalného plynu z USA do Ázie, odstúpenie od dlhodobých kontraktov väčšiny európskych krajín s výnimkou Nemecka.
Ak sme všetko chceli podriadiť trhovým zákonom a nechať ceny plynu a elektrickej energie na trh, výsledkom bol extrémny nárast. Nárast ceny elektrickej energie znamenal obrovský systémový dopad. Charakteristickým znakom tejto spoločnosti je prechod na stále väčšie využívanie elektrickej energie vo všetkých oblastiach. A to logicky znamená, že ak zdražie elektrická energia, začnú sa hýbať aj ceny všetkých služieb a tovarov. Pridajme k tomu skutočnosť, že aj plyn zdražel veľmi výrazne. Až 60 % plynu sa používa na vykurovanie obytných systémov, čiže ak nebude dosť plynu, môžeme mrznúť. Veľká časť plynu sa používa na výrobu vzácnych plynov, ktoré slúžia pri výrobe obrazoviek, panelov a podobne. Výroba plynu v chemických podnikoch (napríklad Duslo Šaľa) znamená aj výrobu známeho AdBlue, ktorý je zase dôležitým dodávateľom pre pohonné hmoty, kamiónovú dopravu a podobne. A tak sa začala objavovať systémová vlna dôsledkov vysokých cien energií. Logickým dôsledkom bolo postupné posúvanie cenovej hladiny všetkých výrobkov.
A tu sa začína hovoriť o veľmi výraznom riziku inflácie, pričom oficiálne podľa ECB, ale aj Slovenskej národnej banky bola v januári 2022 inflácia na úrovni 5,8 – 5,9 %. Skutočné odhady však hovoria o tom, že inflácia je na úrovni asi 8 %.
Inflácia výrazne nezdvihla ceny toho, čo kupujeme raz za niekoľko rokov, ale predovšetkým ceny základných potravín a služieb spojených s bývaním a užívaním nutných výdavkov, ktoré sú pred nami. A ak sa cena týchto tovarov výrazne posúva, dochádza k veľmi závažným dopadom inflácie na samotných obyvateľov. Ak inflačný rast bude pokračovať, musíme počítať aj s ďalšími mimoriadne výraznými dopadmi.
Niektorí analytici hovoria, že inflácia dosiahne v roku 2022 úroveň 12 až 15 %. Samozrejme, vo väzbe na takú vysokú úroveň inflácie sa začnú posúvať aj úrokové sadzby. Už to nebude výhodná línia úrokových sadzieb na úrovni 1 – 2 %, úrokové sadzby budú na úrovni 6 – 8 %. Vznikne obrovský nárast zadlženosti obyvateľstva vďaka hypotekárnym úverom, pretože prečo by ste si nezobrali hypotéku, keď sú úroky na úrovni jedného alebo pol percenta, máte ich dokonca fixované na niekoľko rokov? Čo bude po tých niekoľkých rokoch? Budete dúfať, že inflácia klesne a úrokové sadzby pôjdu dole? Alebo budete predpokladať, že celkový stav ekonomiky povedie k tomu, že vysoká inflácia a vysoké úrokové sadzby budú trvalým fenoménom budúcnosti? A potom aj to, čo vyzeralo ako výhodná investičná stratégia, investovať napr. do nákupu bytu, sa môže ukázať ako mimoriadne problematická stratégia.
Začneme v regiónoch
Inflácia významným spôsobom zvýši náklady štátu a samospráv. Tisíce budov, ktoré štát spravuje, obhospodaruje, zabezpečuje ich kúrenie, elektrickú energiu.. A všetky tieto výdavky sa budú zvyšovať. Štát prevádzkuje centrálne nemocnice, veľkú časť dopravných systémov. Aj železnice sú z 90 % elektrifikované, čo však bude znamenať, že vysoké ceny vstupov v podobne elektrickej energie sa premietnu aj do ceny cestovného. Takisto sa vysoké ceny plynu a nafty premietnu do cestovného v autobusoch. A tí, ktorí chodia do práce vlastným autom, pocítia významný dopad aj v predražení nákladov na svoju cestu do práce. Ale štát sám prevádzkuje skutočne obrovské množstvo budov a zariadení, pri ktorých sa predraží nákladovosť vlastnej prevádzky. Na to, aby mal štát prostriedky na tieto zvýšené výdavky, bude musieť buď zvýšiť niektoré príjmové položky štátneho rozpočtu, alebo emitovať ďalšie štátne pokladničné poukážky či štátne dlhopisy, aby vykryl narastajúci deficit. Ak vezmeme do úvahy rozpočet štátu, už dnes máme deficit na úrovni 7 – 8 %. Celkový deficit dosahuje viac ako 7 miliárd za minulý rok a ak k tomu pridáme výrazný nárast zadlženosti Slovenska, máme pred sebou multiplikačný efekt inflácie na všetky aspekty štátu.
AUTOR: Peter Staněk
