Zatiaľ čo posadnutosť nemeckej politickej vrchnosti zelenou ideológiou ešte len vrcholí a Berlín vrhá na Varšavu a Prahu hromy-blesky za rozhodnutie budovať ďalšie jadrové reaktory, v ďalekom Japonsku sa rozbieha ich výstavba, a to vo veľkom.
Jadro v nemilosti
Stredoeurópski národohospodári a expertní poradcovia, ktorí trendy vo svetovej ekonomike neurčujú, ale iba poslušne sledujú, sa dostali začiatkom nového roka do pomykova. Prestávajú si byť istí, odkiaľ vietor fúka. Z Abendlandu alebo z Morgenlandu? pýtajú sa jeden druhého.
Pojem das Abendland označoval donedávna v nemeckom kultúrno-jazykovom priestore tú časť strednej a západnej Európy, ktorú spájali po stáročia spoločné kresťanské duchovné hodnoty. V strednej a východnej Európe sa kultúrny, spoločenský a hospodársky priestor Abendlandu končil tam, kde sa začínal islamský svet pod panstvom Osmanskej ríše. Všade tam sa začínal Morgenland, čiže Východ, nazývaný tiež Orient. Nad Abendlandom slnko zapadalo a nad Morgenlandom vychádzalo.
Mocenské kruhy z Abendlandu vnucovali po objavení Ameriky a kolonizovaní Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky svetu technogénnu civilizáciu. Postavili ju na neustálom raste podloženom zdanlivo neobmedzeným potenciálom využívania výdobytkov technického pokroku. Rozbitie jadra atómu a zneužitie jadrovej energie na demonštratívne vyhladenie Hirošimy a Nagasaki začiatkom augusta 1945 otvorilo súčasnú civilizačnú epochu podriaďovania svetovej ekonomiky diktátu technokracie. Tá je v 21. storočí natoľko perverzná, dehumanizovaná a opitá mocou, že vyzývavo rozbíja základné piliere hospodárskych procesov. Svetová energetika si musela pod tlakom zhýralej plutokracie, kryjúcej sa doktrínou OSN o vraj jedine správnych spôsoboch udržateľnosti rozvoja, naordinovať ostrú redukčnú diétu odstavovaním kapacít uhoľných a jadrových elektrární.
Kompetenčné rozdeľovanie právomocí po prijatí Maastrichtskej zmluvy a neskôr Lisabonskej dohody nastolilo v konečnom dôsledku v Európe stav, keď problematika životného prostredia uviazala v kompetencii EÚ. Využívanie energetických zdrojov a voľba spôsobov výroby, ako i dodávok energií, však ostali v právomoci členských štátov. Menším stredoeurópskym štátom do nich svojvoľne zasahuje z jednej strany Berlín a z druhej strany Brusel.
Pustošivou pohromou pre jadrovú energetiku nových členských štátov EÚ z bývalého Ost-bloku sa stal program Energiewende (program komplexnej premeny nemeckej energetiky) zo septembra 2010. Stanovil si za úlohu reštrukturalizovať, prekonfigurovať energetický systém Spolkovej republiky, ktorý využíval prevažne fosílne a jadrové zdroje, na sústavu postavenú prevažne na obnoviteľných zdrojoch.
O pol roka, v marci 2011, otriasla Japonskom havária jadrovej elektrárne Fukušima v dôsledku silného zemetrasenia a následného cunami. Nemeckí Zelení sa okamžite chopili príležitosti a prinútili vládu Angely Merkelovej prijať ich protijadrový radikalizmus za politickú doktrínu štátu. Zákonodarcovia schválili okamžité zastavenie ôsmich najstarších reaktorov a odstavenie všetkých ostatných do konca roka 2022. Nemecká verejnosť nepovažovala tento paušálny úder jadrovej energetike za prehnanú reakciu, keď videla, že japonský parlament uzákonil zastavenie prevádzky všetkých jadrových reaktorov v krajine, a to bezodkladne.
AUTOR: Patrik Sloboda
