Európska rada odobrila 28. marca tri nové predpisy v rámci „zeleného údelu“, respektíve opatrení programu „Fit for 55“. Za vynesenie ortieľu smrti nad spaľovacími motormi možno označiť vnútenie emisných noriem pre nové osobné a dodávkové autá. Emisie CO2 majú do roku 2030 klesnúť oproti úrovni v roku 2021 o 55 % a od roku 2035 spadnúť na nulu. Automobilky, ktoré nechcú presúvať výrobu do mimoúniového zahraničia, preto zvyšujú tlak na sektor energetiky EÚ, aby urýchlil prechod na využívanie vodíka.
Predstavy a možnosti
Medzinárodná organizácia výrobcov motorových vozidiel www.oica.net publikuje priebežne aktualizované štatistické údaje o svetovej produkcii automobilového priemyslu. Slovensko a Česká republika v nej figurujú v hornej dvadsiatke, pričom maličké päťmiliónové Slovensko ostávalo vlani svetovým šampiónom z hľadiska počtu vyrobených kusov na jedného obyvateľa i napriek medziročnému poklesu o tri percentá.
Automobilový priemysel tvorí jeden z nosných pilierov ekonomík oboch bratských národných štátov zaniknutého Československa. V krízových časoch ako tá súčasná naň dolieha tienistá stránka inak výhodnej naviazanosti (pavučinou subdodávateľských vzťahov) na nemecký priemyslový komplex. Ten zažíva od vlaňajška otras svojej existenčnej základne, keď prichádza proti svojej vôli o stabilnú dostupnosť potrebných objemov lacných, spoľahlivých a kvalitných fosílnych energonosičov z Ruska. Energetike členskej základne EÚ hrozí zrútenie, ak prechod na obnoviteľné zdroje, forsírovaný bruselskou eurokraciou, nevyjde podľa plánu. Nedomyslený odklon od fosílnych zdrojov núti všetky priemyselné odvetvia v hospodárskom priestore EÚ, aby zápasili o prežitie. Vodík bude pritom zohrávať významnú úlohu.
Podľa januárovej analýzy Medzinárodnej organizácie pre obnoviteľné zdroje (IRENA) by mal dosiahnuť podiel vodíka na celkovom mixe energetických zdrojov využívaných vo svete v roku 2050 dvanásť percent. Čoraz uletenejší bruselskí zelení plánovači a prerozdeľovači bohatstva, ktoré sami nevytvárajú, vynaložia bezpochyby kolosálne úsilie na to, aby tých dvanásť percent zdvihli na starom svetadiele podstatne vyššie, nech to stojí, čo to stojí.
Európska komisia zverejnila v máji uplynulého roka plán REPowerEU, zameraný na zabezpečenie „cenovo dostupnej, bezpečnej a udržateľnej energie“. Zacitujme z jeho slovenského prekladu dve stručné a kľúčové pasáže. V prvej prekladá „inváziu Ruska na Ukrajinu“ ako hlavný dôvod na financovanie ďalšej série z nespočetných zelených energetických projektov: „V reakcii na ťažkosti a narušenie globálneho trhu s energiou spôsobené inváziou Ruska na Ukrajinu Európska komisia predstavila plán REPowerEU. REPowerEU je plánom pre úsporu energie, výrobu čistej energie, diverzifikáciu našich dodávok energie. Sprevádzajú ho finančné a právne opatrenia na vybudovanie novej energetickej infraštruktúry a systému, ktorý Európa potrebuje.“ V druhej burcuje typickými marketingovými štýlom na poplach: „V krátkom čase urýchlene potrebujeme alternatívne dodávky plynu, ropy a uhlia a v budúcnosti budeme potrebovať aj čistý vodík.“
Lobisti zelených veľkopodnikateľských kruhov, tzv. medzinárodných partnerov, zašli pri tvorbe textu tak ďaleko, že zdvojnásobili stimulačnú dávku spojením troch nátlakových prvkov urgentnosti: „v krátkom čase“ + „urýchlene“ + „potrebujeme“.
Hŕŕ do toho
Z hľadiska reálne možnej transformácie konvenčného automobilového priemyslu je takáto nástojčivosť krajne prehnaná. Vývoj, výrobu, predaj, servis a predovšetkým celospoločenské využívanie vozidiel na vodíkový pohon možno zmysluplne urýchľovať iba do istej miery. Tristná bilancia z uplynulých niekoľkých rokov, keď ani marketing elektroáut, ani dotácie na ne, nenašli očakávaný zákaznícky ohlas, sa bude pravdepodobne opakovať pri presadzovaní áut na vodík.
AUTOR: Patrik Sloboda
