A dnes sa, priatelia, porozprávame o tom, čo je na hlavu postavené. Teda o niečom, čo bolo postavené na hlavu vďaka gigantickému /aj keď mimoriadne hlúpemu/ úsiliu určitých ľudí, skupín, organizácií, politických strán, hnutí atď. Je to taký politický „trend“, keď dnes vyhrávajú, povedzme, bieli a zajtra modrí. Porozprávame sa o liberalizme, demokracii a iných pokrokových trendoch minulosti, ktoré sa v súčasnosti premenili na nebezpečnú nákazu, brzdu spoločnosti, ba občas aj na smrteľnú hrozbu pre ľudstvo. Prečo? Lebo v prípade týchto „trendov“ všetko postavili z nôh na hlavu…
John F. Kennedy raz povedal: „Nepýtajte sa, čo môže vaša krajina urobiť pre vás, pýtajte sa, čo môžete urobiť vy pre vašu krajinu…“ Konzumná spoločnosť také niečo odmieta: podľa liberálnych smerníc, je na prvom mieste jedinec, osoba, „osobnosť“ a až niekde na ďalších miestach je krajina, vlasť, otčina, ľud, národ… Značná časť obyvateľstva Slovenska, ako aj drvivá väčšina Európskej únie sa v ostatnom období poriadne „zliberalizovala…“ A od momentu, ako sa slovenská, ale aj európska politická, sociálna a hospodárska loď vybrala na „liberálnu plavbu,“ všetko ide dole vodou. Avšak liberáli nás presviedčajú, aby sme pokračovali v plavbe na ich Titanicu až do víťazného konca. Aký bol „víťazný koniec“ reálneho Titanicu pred vyše 113 rokmi, všetci určite dobre vieme. Chceme to zopakovať?..
Človek s vynikajúcim videním reality /mimochodom, lekár – teda poznal ľudské choroby…/, perfektný spisovateľ s kritickým pohľadom a ostrým perom Anton Čechov svojho času podčiarkol: „Neverím v našu inteligenciu, ktorá je pokrytecká, falošná, hysterická, nevychovaná, klamná, aj keď trpí a sťažuje sa, pretože jej utláčatelia pochádzajú z jej vlastných hlbín. Liberál nemôže byť vlastencom, pretože vlastenectvo je sociálny pocit a liberál je vo svojej podstate parazit…“ Akoby to hovoril o dnešných časoch, však?..
Naši veľavážení koaličníci a opozičníci určite majú pravdu, keď sa navzájom obviňujú z nekompetentnosti a označujú jeden druhého za amatérov. A ozaj v tomto prípade obe strany majú pravdu! Sú amatéri, politickí dobrodruhovia. Je v tom aj ďalšia „maličkosť“, ktorá všetko negatívne ovplyvňuje: v oboch táboroch je príliš veľa liberálov. Budem tvrdiť, že v opozícii, ale aj v koalícii počet liberálov je nadpolovičný. Jediný rozdiel je v tom, že v opozícii liberáli tvoria drvivú väčšinu a v koalícii „iba“ nadpolovičnú.
A pamätáte sa, ako sa všetko začínalo? Veď iba pred niekoľkými rokmi slovami „demokrat,“ „liberál,“ „progresívny,“ „ľavičiar“ označovali popredných, pokrokových, tých najlepších politikov, ktorí stali na čele strán a hnutí a sebavedome a odvážne nás viedli po šťastnej, aj keď kľukatej ceste do vysnívanej „žiarivej budúcnosti.“ To, že tú vysnívanú cestu a, hlavné, tú „žiarivú budúcnosť“ si mnohí z nich predstavovali odlišné, je to už téma pre iný článok. Ale nedošli sme – ani tam, ani inde…
Čiže ešte prednedávnom liberáli, demokrati, progresívni atď. znamenali pokrok, niečo nové, zdravé, pozitívne a v súčasnosti podobné označenia pre mnohých ľudí znamenajú odpornú nadávku… Pretože sa časy zmenili? Možno. Ale skôr sa zmenili samotní títo „pokrokoví činitelia.“ Z nadšených ťahúňov ku „žiarivej budúcnosti“ sa premenili na hrdzavú vŕzgajúcu brzdu, ktorá nám nedovoľuje sa odlepiť, odtrhnúť od mnohých zlých, nepekných, hanblivých a tragických momentov minulosti… Ale hlavné je to, že tí súčasní v sebe nemajú ani kvapku vlastenectva, národnej hrdosti, nevážia si ľud. Pre koho teda pracujú, čo chcú dosiahnuť?
Liberáli majú plné ústa „progresívnych“ slov: štát, právo, zákon, sloboda, demokracia, poriadok, systém, norma atď. Ale akosi v ich slovníku chýbajú také „slovká“, ako krajina, vlasť, domovina, ľud, národ, ľudia, história, tradície, zvyky a pod. Je to náhoda? Sú to iba slovné hračky? Vôbec nie. Pre liberálov je Slovensko iba priestor, kde žijú a podnikajú: tu sa zaoberajú niektorou činnosťou, zarábajú, stravujú sa, spia, oddychujú si, zabávajú sa a pod. Drvivá väčšina z nich by s rovnakým úspechom dokázala žiť v hociktorej inej krajine. A práve preto je pre nich Slovensko iba jedna z mnohých krajín, jeden z členských štátov EÚ, ale nie tá jediná, najmilšia pre srdce krajina, otčina, vlasť, ktorú majú nado všetko radi.
Slovensko pre nich je priestor, kde rozohrávajú svoje politické hry, bijú sa o moc, o lepšie miestečko pri koryte, o vlastnú „žiarivú budúcnosť“, ale nie o súčasnosť a úspešnú budúcnosť obyvateľov tejto krajiny, zvaných „národ“, „ľud.“ Rozohrávajú lacné, trápne divadielko, politické šachy, v ktorých sa snažia stať kráľmi alebo aspoň veľkými dôležitými figúrami na šachovnici a obyvateľstvo krajiny, ľudia sú pre nich iba pešiaci. A v šachovej hre sa pešiaci, ako je známe, obetujú najčastejšie…
Viacerí možno budú oponovať, že na slovenskej politickej scéne nie je až tak veľa liberálov, aby mimoriadne ovplyvňovali dianie v krajine. Omyl. Presný opak: liberálov je tu, ako múch na… no veď viete… Žeby? Vysvetlíme to. A začneme ľahšími úsudkami. Všetky opozičné parlamentné a väčšie mimoparlamentné strany tiež s opozičným „pohľadom“ tvoria liberáli. Nesúhlasíte? Že, napríklad, KDH nie je liberálna strana? Kto vám to povedal? Určite vás oklamali… Podľa názvu KDH ozaj nie je liberálna strana, ale iba podľa názvu. Podľa toho, čo vyvádza, s kým spolupracuje, aké kroky podniká a aké iniciatívy podporuje, je to čisto liberálna strana s menšími „gendernými obmedzeniami.“ KDH, podľa veľmi dobre známeho pre členov a sympatizantov tejto strany výroku, vodu káže a víno pije. A to je celé.
V koalícii je to iba trochu odlišné. Znova začneme tým, čo je ľahšie vysvetliť. HLAS-SD je formálne a iba v jednotlivých prípadoch ozaj sociálno-demokratická strana. Vyše polovice jej poslancov a vedúcich úradníkov sú „utajení“ liberáli. Napríklad, ak zopár ministrov HLASu nie sú liberáli, tak som pápež… A keďže väčšinu SMERu-SD a akože „SNS“ tvoria predsa neliberáli /aj keď v radoch oboch týchto strán je ich tiež viac, ako dosť…/, s priblížením sa ďalších parlamentných volieb „HLASáci“ budú mať čoraz viac treníc a hádok s členmi ďalších dvoch koaličných strán. A vôbec všetko speje k rozdeleniu „HLASu“ na dve strany /ako voľakedy sa rozdelil SMER/ – na vlasteneckejšiu a liberálno-progresivistickú strany…
Aké sú perspektívy, čo naša budúcnosť? Ak si dáme dole ružové okuliare, budeme musieť uznať, že perspektívy sú dosť pochmúrne. A to nielen kvôli tomu, čo sa deje na Slovensku. Dokonca skôr kvôli tomu, čo sa deje za jeho hranicami. Pretože pomer liberálov, genderov, „demokratov,“ rusofóbov a ďalších pacientov transatlantickej psychiatrie je v drvivej väčšine členských štátov EÚ väčší, ako na Slovensku. To znamená, že bohabojné Slovensko, ktoré sa nevyznačuje veľkou rozlohou a počtom obyvateľstva, mohutným hospodárstvom a vojenskou silou, má zviazané ruky a nohy a ešte aj ústa zapchaté. V podobnej situácii sa iba ťažko niečo podniká proti tupému a škodlivému bruselskému diktátu. Čiže boj proti transatlantickému, gendernému, rusofóbskemu a protivlasteneckému liberalizmu bude veľmi dlhý a mimoriadne ťažký. Je to informácia pre tých, ktorí sa pýtajú, či už onedlho konečne bude dobre? Nebude…
Múdry Čechov úplne presne vystihol podstatu liberálov: sú individualisti, politika je pre nich iba hra, šachy, spôsob realizácie a dosiahnutia individuálneho úspechu – pre seba. A keďže úplne samostatne sa nedá dosiahnuť veľký úspech, preto vytvárajú politické strany, hnutia, mimovládky a iné spolky, ktoré sú iba prostriedkom na to, aby dosiahli individuálny úspech. Oháňajú sa slovom „štát“, ale to, že ten štát, krajinu tvoria ľudia, je to pre nich nepodstatné. Čechov sto razy mal pravdu, keď povedal: „Liberál nemôže byť vlastencom, pretože vlastenectvo je sociálny pocit a liberál je vo svojej podstate parazit.“ Skúsený lekár vedel presne určiť diagnózu. Niet čo dodať.
Liberáli a spol. všetko postavili na hlavu. Sloboda je pre nich bordel, neporiadok, chaos. Demokracia – to sú rôzne genderné „experimenty“ a normy, odporujúce prírode a podstate človeka. „Greendealové“ otázky – totálne „znásilnenie“ a ničenie prírody. Diplomacia – transatlantická kolonizácia sveta a jeho zásadná časť – rusofóbia – ako likvidácia hlavnej prekážky, ktorá krvilačným vojenským štváčom bráni podrobiť si celý svet. Tradicionalistické Rusko vždy bolo tŕňom v oku pre štáty „západnej civilizácie“, ktoré praktizovali otrokárstvo, rasizmus, nenávisť, hrubú silu a násilie proti iným národom. A naši domáci liberáli sú iba koliesko v tomto obrovskom obludnom systéme, mlčanliví sluhovia a poslušní poskokovia „kolektívneho Západu,“ neslúžia vlastnému ľudu, ale cudzím záujmom.
Nebudeme dlho moralizovať a vysvetľovať. Východisko a cesty k tej lepšej budúcnosti sú jasné. Problémom je iba samotné napredovanie po tej správnej a jasnej ceste a zvládnutie všetkých prekážok a zrád. Existujú vlastne dve hlavné úlohy pred ďalšími parlamentnými voľbami. Bezpochyby, by mali vzniknúť ďalšie vlastenecké koalície, ktoré by dokázali úspešne spolupracovať, spojiť sa a vyhrať voľby, aby o pár rokov tu znova nevládli liberáli a neničili túto krajinu a nesťažovali život jej obyvateľom.
Ak sa národniari, vlastenci nespoja, liberálny cirkus tu bude pokračovať. Národniari sa nedokázali spojiť po vyše 30 rokov od vzniku samostatného Slovenska. Dokedy mienia stúpať na tie isté hrable a dostávať bolestivé rany do čela? Mali by si uvedomiť, že nejde o nich samotných a nie o ich vlastné modriny a hrče, ale o bolesť, trápenie sa a utrpenie ľudu tejto krajiny, záujmy a túžby ktorého, podľa slov samotných vlastencov, prezentujú. Času do volieb je málo. Mali by sa konečne spamätať a reálne spojiť svoje sily, inak určite prehrajú. Ale hlavnú prehru kvôli nim utrpí ľud tejto krajiny. Znova?! Toto je ten hlavný problém, ktorý však bude veľmi ťažké zvládnuť. Avšak bez jeho zvládnutia to „dobré a šťastné,“ o ktorom tak úprimne a vášnivo sníva drvivá väčšina obyvateľov tejto krajiny, nenastane…
No a na záver, takmer podľa Čechova, niečo „na margo“ – trochu odľahčene…
Existujú 4 druhy lekárov:
1.Prví nič nedokážu, ale všetko vedia. To sú terapeuti.
2.Druhí nič nevedia, ale všetko dokážu. To sú chirurgovia.
3.Tretí nič nevedia a nič nedokážu. To sú psychiatri.
4.Štvrtí všetko vedia a všetko dokážu. To sú patológovia. Ale ľudia sa k nim dostávajú príliš neskoro…
Existujú aj 4 druhy politikov:
1.Prví nič nedokážu, ale všetko vedia. To sú demokrati.
2.Druhí nič nevedia, ale všetko dokážu. To sú vlastenci.
3.Tretí nič nevedia a nič nedokážu. To sú liberáli.
4.Štvrtí všetko vedia a všetko by dokázali. To sú politici na dôchodku. Ale svoje vedomosti a skúsenosti už nemôžu využiť: pre nich je príliš neskoro…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.