Švajčiarsko hlasovalo 50,3 percentnou väčšinou hlasov v prospech obmedzenia každoročnej migrácie z EÚ a ukončilo tak politiku voľného pohybu v rámci bloku založeného v roku 2002.
Švajčiarski voliči tesne rozhodli, že sa znovu zavedú imigračné kvóty, čím zvrátili politiku voľného pohybu, ktorú v Európskej únii zaviedli pred 12 rokmi. Prvé výsledky ukázali, že krajina je v názore na iniciatívu „Zastavte masovú imigráciu“ veľmi polarizovaná.
Iniciatívu „Zastavte masovú imigráciu“ predstavila nacionalistická Švajčiarska ľudová strana (SVP). Jej cieľom je zaviesť ročné kvóty počtu zahraničných pracovníkov prichádzajúcich do krajiny. Výsledok pravdepodobne spôsobí starosti tu sídliacim nadnárodným spoločnostiam ako sú Roche, Novartis, UBS a ďalším priemyselným gigantom, často využívajúcim pracovnú silu zo zahraničia.
Pred konečným potvrdením výsledkov z nedele sa zdalo, že švajčiarski voliči boli v tejto otázke úplne polarizovaní, prvé obrazy odvodené z čiastkových výsledkov a odhadov ukazovali rozkol 50:50 (s možnou trojpercentnou odchýlkou). Desať z 26 kantónov a pol-kantónov hlasovalo v prospech iniciatívy.
Ústav pre výskum verejnej mienky Gts.bern ako prvý uviedol, že výsledky sa zdajú byť výzvou. Podľa agentúry Reuters sa však v nedeľu večer ukázalo, že viac než polovica švajčiarskych kantónov iniciatívu podporila.
Mnohí vo Švajčiarsku, ktoré je obklopené krajinami EÚ, ale nie je jej členom, sa domnievajú, že stúpajúci počet imigrantov vyvíja tlak na infraštruktúru, nájomné, systém sociálneho zabezpečenia a mieru nezamestnanosti.
SVP strana viedla kampaň propagujúcu zmenu s tým, že prisťahovalci zničia identitu alpského národa a berú im kvalifikované pracovné miesta.
„Mnoho ľudí cíti, že to kladie veľké nároky na zachovanie si identity, aj keď osobne nepociťujú nijaký konkrétny ekonomický dopad,“ povedal pre agentúru Reuters Georg Lutz, profesor politológie na univerzite v Lausanne.
Thomas Minder, nezávislý politik, ktorý iniciatívu podporuje, povedal pre bulvárne noviny Blick: „Nechceme žiť ako sardinky v plechovke.“
Podľa najnovších údajov je z ôsmich miliónov obyvateľov krajiny 23 percent cudzincov, Švajčiarsko má po Luxembursku druhý najväčší podiel cudzincov v Európe.
Mnohí sa obávajú, že iniciatíva bude mať negatívny dopad na ekonomiku, ktorá sa kvôli dosiahnutiu pokroku a získaniu konkurenčných výhod opiera o zahraničných pracovníkov.
Najväčší kontingent prisťahovalcov do Švajčiarska tvoria Taliani a Nemci, z ktorých sa väčšina snaží nájsť si prácu v oblasti IT, zdravotníctva a vo finančnom sektore.
Severin Schwan, rakúsky generálny riaditeľ spoločnosti Roche Pharmaceuticals, povedal, že asi polovica zamestnancov na ich základni pre výskumu a vývoj v Bazileji vo Švajčiarsku sú cudzinci.
Hans Hess, šéf Swissmem – líder v oblasti elektrotechniky a strojárstva sa domnieva, že švajčiarska ekonomika je úspešná najmä vďaka inováciám, ktoré si vyžadujú stály prísun kvalifikovaných prisťahovalcov.
„Inovácia je hnacou silou švajčiarskej ekonomiky. To je dôvod, prečo vo Švajčiarsku potrebujeme vysoko kvalifikovaných pracovníkov aj zo zahraničia,“ povedal Hess.
Naozaj, podľa vydavateľstva Orelle Fuessli Wirtschaftsinformationen AG založili štyri z desiatich nových spoločností cudzinci. Tieto nové spoločnosti vytvorili v roku 2013 30.000 pracovných miest.
Imigranti sú pre ekonomiku prínosom aj inak ako dodávaním kvalifikovanej pracovnej sily a to prostredníctvom výdavkov na spotrebu. Credit Suisse uviedla, že vďaka cudzincom vzrástla súkromná spotreba od roku 2008 o 25 percent.
Ústavná zmena by ale mohla vážne narušiť vzťahy Švajčiarska s EÚ, ktorá vníma politiku slobody pohybu ako základné právo.
Preklad z RT Foto: Reuters / Valentin Flauraud