Autor: Greg Mitchell: „Keď som sa s nimi rozprával: Žiadne slzy, žiadne výčitky, žiadne bezsenné noci…“
Vo filme Oppenheimer od Christophera Nolana nie sme svedkami dvoch, tragických, misií do Hirošimy a Nagasaki… Zvyčajných obrázkov letu B-29, pilotov a bombardérov, ktoré našli svoje ciele a zhodili bomby. (A, samozrejme, ani stopy o tom, čo sa potom dialo na zemi). Nikdy sa nestretneme s týmito dvoma pilotmi.
Ale ja som to urobil. V skutočnosti by ma zaujímalo, či som jediná osoba, ktorá sa rozprávala s oboma pilotmi, ako aj s desiatkami Japoncov, ktorí prežili tú nálož, ktorá na nich bola zhodená.
Paul W. Tibbets, pilot Enola Gay (pomenovaný po jeho matke), ktorý 6. augusta 1945 zhodil prvý „náklad“ na Hirošimu, zomrel vo veku 92 rokov v roku 2007 a obhajoval bombardovanie až do konca svojho života. Bolo poznamenané, že nepožiadal o žiadny pohreb ani náhrobný kameň na svoj hrob, pretože nechcel vytvoriť príležitosť na zhromaždenie demonštrantov. Smutné… Ale aj tak.
Pred takmer štyridsiatimi rokmi som mal možnosť urobiť rozhovor s Tibbetsom pre Mother Jones. Neskôr, v roku 1995, som sa stretol a porozprával aj s pilotom Bock’s Car, ktorý zhodil plutóniovú bombu nad Nagasaki, Charlesom Sweeneym, v zelenej miestnosti pre CNN show Larryho Kinga. Bol ešte viac hrdý na to, čo urobil v auguste 1945. Pokiaľ však viem, nikdy nezopakoval atómové bombardovanie na leteckej šou, čo kedysi urobil prvý pilot Tibbets.
Háčik môjho rozhovoru s Tibbetsom bol tento: Keď som v roku 1984 strávil mesiac v Japonsku na grante, stretol som muža menom Akihiro Takahashi. Bol jednou z mnohých detských obetí atómového útoku, ale na rozdiel od väčšiny z nich prežil (hoci so strašnými popáleninami a inými zraneniami) a vyrástol a stal sa riaditeľom pamätného múzea v Hirošime.
Takahashi mi ukázal osobné listy, ktoré písal a dostal od pilota Tibbetsa, ktorý potom viedol Executive Jet Aviation v Columbuse, v Ohiu, čo viedlo k pozoruhodnému stretnutiu dvoch starších mužov vo Washingtone, DC. Na tomto stretnutí v parku Takahashi vyjadril odpustenie, priznal Japonskú agresiu a krutosť vo vojne, a potom tlačil na Tibbetsa, aby uznal, že nerozlišujúce bombardovanie civilistov bolo nesprávne.
Ale pilot (ktorý sa predtým nestretol ani s jedným z Japoncov, ktorí prežili) bol vo svojej odpovedi vyhýbavý, pričom dobrovoľne tvrdil, že vojny boli v jadrovom veku veľmi zlý nápad. Takahashi prisahal, že v kútiku jedného z Tibbetsových očí videl slzu.
V našom rozhovore zdvorilý, ale drsný pilot Tibbets potvrdil stretnutie s Takahashim a väčšinu detailov stretnutia (s ktorým vraj súhlasil len „zo zdvorilosti“), ale posmieval sa predstave, že by nad bombovým útokom vyronil nejaké slzy. To bola v skutočnosti vraj „blbosť“.
„Mám na to štandardnú odpoveď,“ informoval ma s odkazom na svoju vinu. „Nič som pri tom necítil. Je mi ľúto Takahashiho a ostatných, ktorí tam uhoreli, ale bolo mi ľúto aj tých, ktorí zomreli v Pearl Harbor… Ľudia sa hnevajú, keď to hovorím, ale – bolo to tak neosobné, ako len mohlo byť. Pokiaľ ide o mňa, nebolo tam nič osobné, takže som v tom nemal žiadny osobný podiel.“
„Nebolo to moje rozhodnutie urobiť morálne, tak či onak. Urobil som, čo mi povedali – nevynašiel som bombu, len som tú prekliatu vec zhodil. Bol to úspech a tam som to zanechal. Môžem vás uistiť, že spím tak pokojne, ako ktokoľvek iný môže spať. Keď sa každý rok opakuje 6. august, ľudia mi to niekedy musia pripomenúť. Pre mňa je to len ďalší deň.“
V skutočnosti vo svojej autobiografii The Tibbets Story napísal, že prezident Truman ho na stretnutí v Bielom dome po bombovom útoku inštruoval, aby kvôli tomu nestrácal spánok. „Jeho rada bola ocenená, ale zbytočná,“ vysvetlil Tibbets.
V každom prípade Tibbets (ako mu povedal Truman) po celé desaťročia konal konzistentným spôsobom, pričom občas cestoval pod falošným menom, aby sa vyhol kontrole. V prejavoch nazval Hirošimu a Nagasaki „dobré panenské ciele“ – neboli dotknuté predatómovými náletmi – a sú ideálne na „štúdie poškodenia bombami“. V roku 1976 ako brigádny generál vo výslužbe zopakoval misiu v Hirošime na leteckej šou v Texase s odpálenou dymovou bombou, aby simuloval hríbový mrak. Mal v úmysle urobiť to znova inde, ale medzinárodné protesty si vynútili zrušenie.
Reportérovi Washington Post pre priaznivý profil v roku 1996 povedal : „V 50. rokoch som nejaký čas dostával veľa listov, ktoré ma odsudzovali… ale vybledli.“ Na druhej strane: „Dostal som veľa listov od žien, ktoré sa mi ponúkali.“
V mojej nedávnej knihe Začiatok alebo koniec: Ako sa Hollywood a Amerika naučili prestať sa obávať a milovať bombu si spomínam na úlohu Tibbetsa ako plateného konzultanta filmu MGM z roku 1953 Above and Beyond s Robertom Taylorom v roli pilota. Veľká časť filmu sa zameriava na to, ako udržiavanie „tajomstva za miliardu dolárov“ pred augustom 1945 takmer zničilo jeho manželstvo. V kľúčovej scéne, po vypustení bomby a sledovaní Hirošimy, ako horí dole, Taylor vysiela správu o údere. „Výsledky sú dobré,“ hovorí. Potom to zopakuje, horko a s pochmúrnou iróniou.
To ale nebolo v Tibbetsovom schválenom pôvodnom scenári k filmu. Bolo to pridané až neskôr, pravdepodobne preto, aby sa ukázalo, že muži, ktorí zhodili bombu, spoznali tragickú povahu svojej misie.
Autor: Greg Mitchell napísal tucet najpredávanejších a ocenených kníh faktu, redigoval národné časopisy a režíroval dva uznávané dokumentárne filmy hrané na popredných filmových festivaloch.
Preklad: Adam Wagner ZEM&VEK
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Greg Mitchell: Missing in ‘Oppenheimer’: The Pilots Who Dropped Their Bombs on Hiroshima and Nagasaki, Global Research, 19.08.2023
(2) Oppenheimer: From Hiroshima to Hollywood: GREG MITCHELL, oppenheimer2023.substack.com, 16.08.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.