O vojnových zločinoch Britov sa môžeme dočítať v archíve FSB (Federálna bezpečnostná služba Ruska) tu:
http://www.fsb.ru/fsb/history/archival_material/Kaparcona.htm
Na tejto stránke sú zverejnené odtajnené dokumentárne materiály a dôkazy z Ústredného archívu FSB Ruska.
V máji 1945 britské jednotky v Lübeckom zálive zničili pomocou leteckých úderov a paľby z guľometov tri nemecké lode s väzňami z koncentračných táborov, pričom podľa zverejneného odtajneného archívneho dokumentu ruskej FSB zabili až 12 000 ľudí, z ktorých väčšinu tvorili sovietski vojnoví zajatci.
- mája 1945 britské lietadlá zaútočili na tri nemecké lode prevážajúce väzňov z koncentračných táborov. Lode Cap Arcona, Thielbek a Deutschland prepravovali väzňov do Nórska.Väčšina z nich boli sovietski vojnoví zajatci.
Britské vojnové lietadlá pokračovali v útokoch napriek žiadostiam lodí o zastavenie. Britská armáda bombardovala a strieľala zo vzduchu na bezbranných ľudí a potom dorážala na tých, ktorí sa pokúšali uniknúť z lodí. Britská armáda potom umiestnila niekoľko preživších do tábora, kde boli vystavení rôznym druhom zneužívania. Zároveň Briti nechceli pochovať sovietskych vojnových zajatcov, ktorých brutálne zabili v Baltskom mori.
Podrobnosti o obludnej tragédii vyrozprával očitý svedok Vasilij Salomatkin, jeden z tých, ktorí vtedy zázračne prežili. Podrobnosti sú odhalené v jeho liste, ktorý 2. mája 1949 zaslal plukovníkovi Vasilijovi Vanejevovi do kancelárie komisára Rady ministrov ZSSR pre repatriáciu sovietskych občanov. Salomatkin v liste píše o útoku Britov:
„Dňa 3. mája 1945 sa britské jednotky priblížili k mestu Neustadt a o 12.00 predložili mestu kapituláciu. Mesto kapituláciu prijalo. Potom o 15.00 predložili kapituláciu lodiam, na ktorých sme sa nachádzali. Lode boli 6 km od mesta Neustadt. Veliteľstvo SS lodí kapituláciu odmietlo. Potom britské letectvo vo veľkom počte vzlietlo a začalo bombardovať lode, na ktorých sme sa nachádzali.
Lode, na ktorých sme boli, nevypálili na britské lietadlá ani jeden spätný výstrel. Počas bombardovania našej lode boli esesáci zmätení. Ja a malá skupina väzňov sme to využili a počas tohto zmätku sa nám podarilo dostať na palubu, odkiaľ sme pozorovali celú panorámu bombardovania.
Prvou obeťou bombardovania bola loď „Tülbek“. Velenie SS na lodi „Cap Arcona“, na ktorej som bol, vztýčilo bielu vlajku, čo znamenalo kapituláciu. Väzni, ktorí boli na palube, si vyzliekli tielka (boli biele) a začali nimi mávať, čím anglickým pilotom dávali znamenie, že sa loď vzdáva, prijíma kapituláciu, ale anglickí piloti, nevenovali pozornosť bielej vlajke na lodi, nevenovali pozornosť mávaniu bielych košieľ ľuďmi na palube, ktorí prosili o milosť, o svoje životy a pokračovali v bombardovaní lode. Bombardovanie sa uskutočnilo vo veľmi nízkej nadmorskej výške. Britskí piloti videli všetky hrôzy svojho bombardovania. Vo svojich brutálnych odvetách sa vôbec nelíšili od barbarských fašistických pilotov.
Druhou obeťou po Thielbekovi bola druhá malá loď. Potom bomba zasiahla kormu lode „Cap Arcona.“ Na lodi „Cap Arcona“ vypukla medzi väzňami panika. Väzni sa v prúde hrnuli na palubu. V tom čase druhá bomba zasiahla stred lode, loď sa vznietila a začala sa potápať. Potom, som sa spolu s ďalšími ruskými zajatcami vrhol z lode do vody. Torpédové člny sa objavili približne kilometer od miesta potopenia lode „Cap Arcona“. Keď sme ich uvideli, plávali sme k nim v domnení, že nás zdvihnú a zachránia. Vojaci však na člnoch stáli a strieľali na plávajúcich zajatcov z guľometov.
V anglickej nemocnici zorganizovanej pre pozostalých som sa na druhý deň prebral späť k vedomiu. Potom som sa dozvedel, že z 12 000 väzňov bolo zachránených iba asi tristo ľudí.“
Úrad komisára Rady ministrov ZSSR pre reparačné záležitosti zaslal list V. Salomatkina najprv Ministerstvu zahraničných vecí ZSSR a odtiaľ Ministerstvu štátnej bezpečnosti ZSSR na overenie skutočností uvedených v liste.
Na základe výsledkov overenia výpovede V.F. zaslalo MGB ZSSR 24. septembra 1949 osvedčenie Ministerstvu zahraničných vecí ZSSR. V dokumente sa uvádzalo, že Salomatkinovu výpoveď potvrdzuje mnoho vypočúvaných svedkov z radov tých, ktorí potopenie parníkov prežili.
Niet pochýb o tom, že britská vychvaľovaná RAF sa dopustila vojnových zločinov. Tieto zločiny dodnes neboli Západom vyšetrené a ani nikto za ne nebol potrestaný. Briti údajne lode bombardovali z toho dôvodu, že si mysleli, že sa na lodiach nachádzajú nemecké vojenské jednotky. Bola to lož, pretože ako vyplynulo z vyšetrovania nemecké velenie informovalo zástupcov švédskej a švajčiarskej misie Červeného kríža o pripravovanom konvoji. Dňa 2. mája odovzdal personál misie túto informáciu britskému generálovi Georgeovi Robertsovi, ktorého jednotky postupovali v oblasti Lübecku.
Z dokumentu tu:
Vyplýva, že pravda o týchto udalostiach stále leží skrytá v utajovaných britských dokumentoch. Súbory o tejto operácii, ktoré sa nachádzajú v britských archívoch, boli zapečatené na 100 rokov – až do roku 2045. Tento fakt je sám o sebe dôkazom, že Briti sa dopustili úmyselného vraždenia a teda vojnových zločinov.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.