Geneticky modifikovaná kukurica, geneticky modifikované zemiaky, geneticky modifikovaná sója. To sú pre mnohých už známe „výdobytky“ modernej doby. O slovo sa však už niekoľko rokov hlásia aj geneticky modifikované stromy, o ktorých sa v našich zemepisných šírkach veľmi nehovorí. Výskumy v tejto oblasti prebiehajú už od roku 1988, pričom stromy sú upravené tak, aby rástli rýchlejšie, prinášali lepšie drevo či boli odolné voči škodcom.
Rovnako ako pri plodinách, tak aj pri stromoch sa rozdeľuje spoločnosť do dvoch táborov. Zástancovia geneticky modifikovaných stromov argumentujú, že biotechnológie môžu prispieť napr. k zvráteniu odlesňovania a zároveň uspokojiť dopyt po drevených a papierových výrobkoch. Kritici argumentujú, že neexistuje dostatok poznatkov o tom, ako budú upravené stromy vplývať na prostredie, pričom upozorňujú aj na možnosť prenosu génov na prírodné stromy.
V geneticky modifikovaných stromoch vidí potenciál hlavne papierenský priemysel a preto sú snahy smerované najmä na znižovanie podielu lignínu v dreve a na pokusy „vyrobiť“ stromy schopné rýchleho rastu aj za menej priaznivých svetelných a tepelných podmienok. Lignín je životne dôležitou zložkou bunkových stien nielen drevín, ale aj ostatných rastlinných druhov, ktorá zohráva podstatnú úlohu v štruktúrnej stabilite rastlín („prepožičiava im silu“) a takisto sa podieľa na fungovaní „obehového“ aparátu rastlín. Lignín tvorí 1/3 z celkového objemu drevnej sušiny priemerného stromu. Avšak pre účely papierenského priemyslu musí byť lignín z vlákniny odstránený. Tento proces je veľmi drahý, nielen čo sa týka nákladov na chemikálie bežne používané na odstraňovanie lignínu, ale aj z hľadiska nadmernej produkcie emisií vylučovaných celulózkami do ovzdušia a produkcie toxických látok znečisťujúcich toky v ich okolí.
V decembri 2003 sa aj účastníci deviatej konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách dohodli na možnosti použitia geneticky modifikovaných stromov v porastoch vysádzaných za účelom pohlcovania skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého. Prijatie tohto návrhu sa ale neobišlo bez protestov a napríklad Európska únia varovala pred ohrozením pôvodných druhov. Naopak krajiny ako Spojené štáty a Argentína považovali využitie rýchlo rastúcich a proti chorobám odolným GMO rastlín za výhodné.
Americká spoločnosť ArborGen, ktorá je úzko spojená s tromi veľkými papierenským spoločnosťami International Paper Co (USA), MEADWESTVACO Corp (USA) a Rubicon Ltd (Nový Zéland) a ktorá sa špecializuje na genetické modifikácie stromov je zároveň aj najväčší svetový predajca konvenčných sadeníc pre lesníctvo. A práve ArborGen okrem iného vyvíja aj chladu omnoho lepšie odolné GM eukalypty. V roku 2010 obdržala od americkej obdoby nášho Ministerstva poľnohospodárstva – US Departament of Agriculture – súhlas na založenie prvých plantáží geneticky modifikovaných eukalyptov a tak sa otvorili dvere pre výsadbu plánovaných viac než 250 tisíc GM eukalyptov na 29 rôznych miestach v amerických štátoch Florida, Južná Karolína, Texas, Alabama, Mississippi, Georgia a Louisiana.
Ako je to s geneticky modifikovanými stromami na Slovensku sme sa informovali aj na našom Ministerstve životného prostredia. Hovorca ministerstva Mgr. Maroš Stano sa pre našu redakciu vyjadril: „Ministerstvo životného prostredia SR ako prvostupňový orgán štátnej správy pre uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia na experimentálne účely do dnešného dňa neeviduje pokusy s geneticky upravenými stromami na území Slovenskej republiky. V prípade pestovania geneticky upravených rastlín na súkromné alebo podnikateľské účely je podmienkou, že takáto rastlina a/alebo jej množiteľský materiál musí byť ako produkt povolená na trhu Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru.„
Zdroje: Mother nature network, ekolist.cz, osel.cz, forestportal.sk, bloomberg.com Foto: ArborGen