Giuseppe Mazzini – duchovný otec Spojených štátov európskych

V severotalianskom Janove sa 22. júna 1805 narodil v rodine lekára a univerzitného profesora malý Giuseppe. Otec chcel, aby sa vydal po ňom na lekárskU dráhu, pretože bol bystrý, vnímavý a učenlivý. Hneď v úvode štúdia medicíny na miestnej univerzite však synátor svojho otca sklamal, keď pri prvej pitve omdlel. Presedlal potom na štúdium práva a aj ho riadne dokončil, no právnickú prax si neotvoril. Mal nepokojnú povahu, ktorá ho hnala za čímsi vzrušujúcejším a intelektuálne stimulujúcejším. Stal sa revolucionárom, presnejšie húževnatým tvorcom metód uskutočňovania spoločenských premien.

Z ROJKA KONŠPIRÁTOR

Húževnatým preto, že dospieval v búrlivej dobe, keď finančný kapitál, akumulovaný a znásobovaný nadnárodnými úžerníckymi klanmi, hľadal spôsoby, ako meniť monarchistické mocenské pomery aj po formálnej stránke. Fakticky už síce tok kapitálu v takmer všetkých európskych monarchiách, no zvyčajne len spoza opony. Dravá finančnícka plutokracia však vystrašila po dovŕšení Francúzskej revolúcie v roku 1789 okolité monarchie, ktoré sa spojili do protirevolučnej koalície. Tým však padli do nastraženej pasce vedenia nesmierne nákladných vojen s Francúzskom, ktoré sa stalo konštitučnou monarchiou beznádejne padajúcou do dlhovej závislosti od bankárskych klanov. V sérii revolučných vojen (1792 až 1802) sa zaskvel francúzsky generál Napoleon Bona-
parte, z ktorého sa vykľul geniálny vojvodca trpiaci velikášskym komplexom. Nebolo ťažké nahuckať ho do veľmocenskej vojnovej avantúry s cieľom opanovať kontinentálnu Európu, aby povymieňal na obsadených územiach tradičné absolutistické režimy za liberálnejšie.

Neposedný a všetečný Guiseppe Mazzini mal desať rokov, keď sa karta v tzv. napoleonských vojnách po fiasku v ťažení proti Rusku obrátila a v bitke pri Waterloo triumfoval v júni 1815 britský arcinepriateľ. Mazziniovci ostali sklamaní, že Viedenský kongres neumožnil po zániku francúzskej nadvlády obnovenie Janovskej republiky, ktorá bývala v minulosti významnou stredomorskou obchodnou mocnosťou. Janovská spoločenská smotánka sa ťažko zmierovala s pričlenením k Sardínskemu kráľovstvu ako jeho Janovského vojvodstva zbaveného tradičnej autonómie. Škrelo ju tiež, že konzervatívne Rakúsko si pripojilo susedné liberálne Lombardsko a Benátsko.

Giuseppeho otec i značná časť študentskej obce inklinovali k politickému, hospodárskemu a kultúrnemu liberalizmu. Nová konzervatívna vrchnosť to potláčala, čím podnecovala dobre situovanú študentskú mládež a obchodné kruhy k vzdorovaniu.

Ako sa prejavovalo? V podmienkach neslobody (v zmysle zákazov a trestania za kritické postoje) sa opozičná politická činnosť prenášala z otvorenej politickej arény do skrytých foriem činnosti. Inak povedané, do tajných a miestami až sprisahaneckých, t. j. konšpiratívnych metód spoločenského pôsobenia a vedenia politických zápasov. Dospievajúci Giuseppe s rozhorčením pozoroval, ako v priebehu niekoľkých mesiacov zaháňalo pritvrdzovanie podmienok pri vedení spoločenského dialógu v slobodomyseľnom Janove nekonformných jednotlivcov a skupiny do ilegality. Janovskí vzdelanci boli pyšní na stáročné tradície republikánskeho zriadenia svojho mestského štátu, ktorý nezvykol potláčať nekonvenčné nápady a iniciatívy, ak podnecovali obchod a zvyšovanie blahobytu. Viaceré rodové línie holandskej a britskej finančnej oligarchie, ktorá podporovala šírenie liberalizmu v Európe, mali korene v stredovekých Benátkach a Janove.

Opojné čaro voľnosti uvažovať a debatovať o čomkoľvek a experimentovať s čímkoľvek tvorilo ten kľúčový prvok liberalizmu, ktorý uchvacoval generáciu janovskej mládeže, ku ktorej patril Giuseppeho otec Giacomo. Dospievajúci Giuseppe ťažko znášal potláčanie ducha slobody normalizačným režimom zaštiťovaným šľachtou a cirkvou. Rebeloval, ako sa dalo, a s chuťou vstupoval do tajných, konšpiratívnych spolkov, bratstiev a spoločenstiev.

Konšpiratívna činnosť je fenomén prítomný už v predbiblických civilizáciách ako spôsob rozvíjania nápadov a plánov počas období, keď sú všeobecne neprijateľné a priamou cestou neuskutočniteľné. Aj z Giuseppeho Mazziniho sa vykľul odbojár napojený na domáce a zahraničné sprisahanecké, t. j. konšpiratívne kruhy. Predmetom jeho celoživotnej odbojárskej činnosti bolo rozvracanie a rozbíjanie všetkých monarchií ovládajúcich Apeninský polostrov, aby mohla na ich troskách prebehnúť celotalianska a následne celoeurópska integrácia. Je jasné, že integrácia postavená na iných kultúrnych a civilizačných hodnotách než boli tie, ktoré vychádzali z domácich duchovných, etických a mravných tradícií. Mazzini napomáhal tomu, aby mohol umiernený liberalizmus spútavaný konvenčným mravným kódexom neskrotne expandovať do extrémov, aké sa prvýkrát viditeľne zhmotnili počas takzvaných divokých dvadsiatych rokov 20. storočia vo formáte kultúrnej dekadencie a hodnotovej úpadkovosti vo weimarskom Nemecku.

PROFESIONÁLNY REVOLUCIONÁR

Vráťme sa však o storočie naspäť, keď bol dvadsaťdvaročný Giuseppe v roku 1827 prijatý do janovskej lóže tajnej siete karbonárov (carbonari, taliansky uhliari). Bola koncepčne odvodená od staršej a vplyvnejšej nadnárodnej siete slobodomurárov. Tá si vytipovala charizmatického Mazziniho ako vhodného iniciátora buričských hnutí vo všetkých monarchiách Apeninského polostrova. Tŕňom v oku lóžam bol predovšetkým Cirkevný štát (Status Ecclesiasticus) pozostávajúci z viacerých regiónov (legácií) v strednej časti Apeninského polostrova.

Po vypuknutí Júlovej revolúcie 1830 vo Francúzsku sa Mazzini pustil do prípravy povstania v Toskánsku, ktoré však rakúska vojenská intervencia rozprášila. Skončil za mrežami, odkiaľ smel po niekoľkých mesiacoch odísť do exilu. Stal sa profesionálnym revolucionárom na vyššej, paneurópskej úrovni, s riadiacimi centrami v Londýne a Ženeve.

Prvou „pracovnou náplňou“ Mazziniho v exile – v Marseille – bolo založenie hnutia Mladé Taliansko (Giovine Italia) v júli 1831. Vo vyhnanstve sa ocitol finančne závislý od „dobrodincov“ sledujúcich dlhodobý zámer deštrukcie konzervatívnych talianskych a mnohých iných európskych monarchií, aby mohli byť rekonštruované na nových základoch. Duchovní otcovia týchto zámerov rozpútavali pomocou svojich tajných sietí na európskej aréne jednu revolučnú vlnu za druhou. Podrobne analyzovali zlyhanie každej z nich, aby tie nasledujúce boli úspešnejšie a hlavne psychologicky účinnejšie.

V pozadí zintenzívňovania civilizačnej transformácie celej Európy stála finančnícka plutokracia, ktorá sa už dávno predtým internacionalizovala a neľutovala žiadne prostriedky na podriadenie záujmov ľudstva požiadavkám nerušeného celosvetového oligopolistického obchodovania.

AUTOR: Patrik Sloboda

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár