Po prvýkrát som si tento fenomén uvedomil na vedeckej konferencii v Malajzii, keď nás organizátori zobrali na exkurziu doprostred najhustejšej džungle na svete s názvom Pasoh. A tam nám na obed servírovali – Kentucky Fried Chicken!
Na spisovateľskom pobyte v USA som sa zasa opýtal spriateleného profesora literatúry, ako to, že podľa jedálneho lístka nepoznám, v ktorom štáte USA som? U nás boli vtedy ešte len náznaky diaľnice a v motorestoch pri ceste naprieč Slovenskom ste vedeli rozpoznať, kde sa oplatí zastaviť, a kde nie. Ibaže Spojené štáty spája všadeprítomná sieť McDonald’s. A všade servírujú to isté! Usmial sa a povedal: „Keby len Spojené štáty, všade vo svete nájdeš náš Mekáč.“ Vraj kdekoľvek na svete sa zastavíš v „Mekáči“, nemusíš hádať, čo dostaneš, lebo zaručene dostaneš to isté. Takže vďaka ich hygienickým pravidlám (napríklad, že hamburger, ktorý z akéhosi dôvodu neopustí výdajný pult do desiatich minút, končí v koši) neriskuje zákazník z USA žalúdočné problémy.
Až o mnoho rokov neskôr som sa dozvedel, že univerzálna chuť rýchlych občerstvení ako sú Kentucky Fried Chicken či McDonald’s je vykúpená umelými zásahmi do toho, čo tam jeme. Napríklad kečup ako dochucovadlo žiadna tradičná kuchyňa nepozná. Kečup je totiž zásterka „zdravej výživy“ v rýchlych občerstveniach, kde majú ich mäsové výrobky čo najmenej tuku. Lenže väčšinu esencií chutí ukrývajú práve mastné kyseliny. Keď ich odstránime, žujeme len buničinu. Preto sa nechutiaca potravina umelým dochutením mení až na umelohmotnú „otravinu“.
Gustáv Murín
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
[plsc_button url=”http://bit.ly/podporit-zemavek” target=”_blank” color=”red” style=”flat” radius=”semiround” size=”lg”]CHCEM PODPORIŤ[/plsc_button]