Moc sú peniaze, to platí prinajmenšom v dnešnom spoločenskom zriadení. Tie sa najlepšie zarábajú vo vojenskom biznise. Nielen preto, že tam ide o veľké peniaze, ale súvisí to aj s tým, že je to najvďačnejší priestor na korupciu, na tú naozaj gigantickú. Tu sa totiž – na rozdiel od civilných odvetví, kde je pod drobnohľadom verejnosti každá faktúra a každý cent – dá korupcia elegantne prikryť zásterkou utajenia a štátneho záujmu. Ako to funguje, to sme mali možnosť vidieť v malom aj na Slovensku naprieč všetkými vládami, ktoré tu boli.
V našich podmienkach však ide len o detskú hru v porovnaní s tým, do akej hĺbky je to prepracované a aký rozsah to má v niektorých iných krajinách. A, samozrejme, najmä v Spojených štátoch, kde je vojenský biznis neporovnateľne viac rozvinutý než kdekoľvek inde vo svete, a úmerne s tým sa rozšírili aj všetky negatívne sprievodné javy s tým súvisiace. Vzniklo tam obludné prepojenie obrovskej korupcie s politickou mocou, nevídaný korupčný plutokratický močiar, ktorý potrebuje pravidelný prísun mnohých miliárd dolárov, aby nevyschol. Preto musí stále fungovať na plné obrátky vojenský priemysel, militaristické perpetuum mobile či skôr „perpetuum mohyle“, ktorého výsledkom pôsobenia je nepretržitá skaza, utrpenie a smrť ľudí v mnohých krajinách celého sveta. Je tu však jeden problém.
Nepriateľ? Žiadneho niet!
Túto militaristickú obludu nikto nepotrebuje. Áno, sú tu vojenské konflikty, ktoré imperiálne veľmoci dôkladne rozdúchavajú, aby sa zbrane predávali, ale stále proti tomu pôsobia sily mieru, dobra a zdravého rozumu. Pre vojnových štváčov nie je jednoduché neustále prichádzať s novými a uveriteľnými zámienkami na ďalšie vojny a konflikty. Z mnohých dôvodov, ale jeden je obzvlášť závažný. A to je absencia skutočného nepriateľa.
Globálny blok „demokratických“ štátov (pojem „demokratických“ používajú oni, v skutočnosti nie sú oveľa, prípadne vôbec demokratickejšie ako tie, ktoré označujú ako nedemokratické), čiže Spojené štáty americké a ich satelitné a vazalské dŕžavy Spojené kráľovstvo, Kanada, Austrália, Japonsko, EÚ a ešte niekoľko ďalších, dohromady vytvára vojenskú silu, s ktorou sa nemôže rovnať žiadna iná na Zemi. A preto sa o to žiadna ani nepokúša, a teda žiadna skutočná vojenská hrozba pre nich neexistuje. Proti komu teda bojovať, proti komu vyrábať čoraz viac sofistikovanejších a drahších zbraní, ak na svete niet súperov? Dokonca aj ostrovy geopolitickej nezávislosti (Rusko, Čína, Irán) sa snažia si len vybudovať lacné a efektívne spôsoby obrany a ochrániť si svoj životný priestor, ale nemajú záujem zúčastňovať sa na pretekoch v zbrojení ani sa púšťať so Západom do vojny.
Pekným príkladom bol nehorázny teroristický zločin − zničenie plynovodov Nord Stream Američanmi, ktoré by kedykoľvek inokedy a kdekoľvek inde bolo plnohodnotným dôvodom na vyhlásenie vojny, ale nikomu ani nenapadne vyhlásiť vojnu Amerike, dotknuté krajiny sa tvária, že nič nevidia. Podobne je to aj s totálnym zapojením Západu do vojny na Ukrajine, keď sa Rusko radšej tvári, že Západ nie je s ním vo vojne, hoci celá vojenská mašinéria Západu na plné obrátky pracuje pre banderovský režim. Americkí militaristi sú v skutočnosti už dlhé desaťročia v podobnej situácii ako násilník, ktorý príde zapárať do krčmy, lebo má strašnú chuť sa pobiť, ale tam sa s ním nikto biť nechce a každý sa mu pohľadom vyhýba. Oni tak strašne potrebujú nepriateľa, lenže žiadneho niet! Čo s tým?
Pocit ohrozenia
Pocit ohrozenia je neodmysliteľnou súčasťou budovania spoločenského ovzdušia u obyvateľstva Spojených štátov. Z pohľadu vojnovej loby je to celkom pochopiteľné v prípade krajiny s ročným vynakladaním viac ako troch percent HDP na „obranu“, ktorú pritom reálne nikto vojensky neohrozuje. Každoročne to predstavuje šialenú sumu, blížiacu sa k biliónu dolárov – to je milión miliónov, číslo s dvanástimi nulami, ktoré vyzerá takto: 1 000 000 000 000. O čo absurdnejšie to z hľadiska zdravého rozumu je, o to väčšie úsilie treba na udržiavanie obyvateľstva v takejto psychóze. Režiséri psychologických operácií dlhodobo spracovávajú americkú verejnosť, aby si zvykla na stav ohrozenia a na to, že nepriateľ môže byť kdekoľvek a môže kedykoľvek zaútočiť.
Preto bola taká dôležitá napríklad aj tá „záležitosť s Dvojičkami“, ktorá poskytla americkému režimu príležitosť viesť viacero vojen. Vďaka tomu sa im podarilo v uplynulých desaťročiach s relatívnym úspechom verejnosť presvedčiť, aby sa stotožnila s nevyhnutnosťou imperiálnych vojen USA v Afganistane, Sýrii či Líbyi, ktoré v rámci svojej demagógie predali verejnosti ako obranu USA pred ohrozením.
Nie je to však iba rétorika politických predstaviteľov establišmentu a s nimi spriaznených mainstreamových médií – tento druh hysterickej a vo svojej podstate naozaj stupídnej manipulácie je dôležitým rysom spoločenskej atmosféry v USA v celej jej šírke.
Jasne sa to odzrkadľuje napríklad vo filmovom priemysle. Iste si spomeniete na celý rad amerických filmov, v ktorých sú Spojené štáty niekým a niečím ohrozené, od psychopatických zloduchov cez asteroidy, živelné pohromy, rôznych netvorov až po mimozemšťanov. Kým kinematografia iných krajín má ťažisko v úplne iných témach, jednou z dominantných tém tej americkej je práve téma fatálneho ohrozenia ich krajiny a demokratického zriadenia. Donekonečna sa vracajú napríklad k udalosti Pearl Harbour, lebo to je asi jediný prípad, kde boli reálne napadnutí. Celý tento naratív o večnom ohrození v jeho schizofrenickej kŕčovitosti je tiež možné vnímať ako reinkarnáciu podobnej traumy a psychózy v príbehu kliatby postihujúcej „vyvolený národ“ už od biblických čias.
Strašiak s názvom hybridné hrozby
Je rok 2023, celý svet je na internete a má prístup k informáciám, a tým aj k nepríjemnej pravde, ktorá niekedy dokáže v mysli premýšľajúceho človeka aj vo veľmi malých dávkach rozbiť celú tú prácne budovanú fasádu z lží. Napríklad lží o tom, ako sú Spojené štáty ohrozené a iba sa všade po celej zemeguli bránia, ako šíria tú jedinú správnu demokraciu a ako je nevyhnutné, aby mali všade strčený svoj ctený ušľachtilý rypák.
Napriek postupujúcej „debilizácii“ populácie globálneho Západu (Murphyho zákon hovorí, že suma inteligencie na Zemi je konštantná, len ľudí pribúda) je vojenský biznis ohrozený ľuďmi, ktorí upozorňujú na to, že to všetko je postavené na lžiach. Aj preto sa dnes v Amerike, ale aj v Európe vrátane Slovenska, vo veľkom štýle otvára nový front: vojna proti „dezinformáciám“, proti hybridným hrozbám. Nejde vlastne o nič iné než o zavádzanie cenzúry a informačnej totality, takej prirodzenej a vlastnej každému fašizoidnému režimu, akým neokoloniálna korporátna demokratúra ríše Západu nesporne začína byť.
Táto mašinéria, aby dokázala postupne priťahovať opraty, potrebuje nové témy, nové hrozby. Jednou z výborných príležitostí bola kauza COVID-19, lenže zdá sa, že tá je nateraz vyčerpaná. Vôbec nie je vylúčené, ba skôr naopak, že sa k téme nejakej fatálnej pandémie vykonávatelia agendy nového svetového poriadku ešte vrátia, ale dovtedy treba aj ďalšie témy.
AUTOR: Peter Pivovarník
