Veritelia Grécka uvoľnili tranžu vo výške 2,8 miliardy eur z balíka záchranného programu pre krajinu. Atény z nej použijú 1,1 miliardy eur na financovanie dlhu a 1,7 miliardy eur na vyrovnanie nedoplatkov. Tieto prostriedky boli schválené po tom, čo Atény ukončili nevyhnutné ekonomické reformy.
„Rozhodnutie vyplatiť 2,8 miliardy eur Grécku je znamením, že gréckemu ľudu sa naďalej darí dosahovať pokrok pri reformovaní krajiny,“ uviedlo Predstavenstvo Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). „Vláda splnila kľúčové úlohy v oblasti dôchodkovej reformy, bankového dozoru, energetického sektora a výberu daní,“ dodal generálny riaditeľ ESM Klaus Regling.
Dodal, že grécke úrady podnikli na sfunkčnenie nového privatizačného a investičného fondu aj ďalšie kroky. „Ak bude vláda naďalej uskutočňovať reformy odsúhlasené v rámci programu ESM, na budúci rok by sa mohol rast gréckej ekonomiky zrýchliť a vláda by zároveň mohla byť v tom čase spôsobilá znovu vydávať dlhopisy,“ povedal Regling. Vďaka najnovšej tranži už Grécko už dostalo zo záchranného balíka 31,7 miliárd €.
Ministri Euroskupiny sa 10. 10. dohodli na odblokovaní finančných prostriedkov, pričom gréckej vláde na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom vyslovili uznanie za „skvelú prácu“ pri vykonávaní „ťažkých reforiem pre grécku ekonomiku a spoločnosť“.
Tieto reformy zahŕňali zvýšenie daní, zníženie dôchodkov, transfery verejného majetku a zriadenie nového privatizačného fondu. Nepopulárne úsporné opatrenia však vyvolali protesty Grékov, ktorí obviňujú vládu za „zapredanie bohatstva a zvrchovanosti národa“. Sú súčasťou multimiliardového záchranného programu realizovaného na základe dohody uzatvorenej vlani medzi Gréckom a jeho veriteľmi v snahe zabrániť odchodu krajiny z eurozóny.
Grécki predstavitelia teraz dúfajú, že veritelia – Európska komisia, Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka – budú so znížením dlhu súhlasiť. Krajinu naďalej zaťažuje 300-miliardové dlhové bremeno, čo je viac ako 175 percent gréckeho národného dôchodku.