Ani intenzívna kampaň väčšiny gréckych a svetových tzv. mienkotvorných médií nepresvedčila 5. júla na referende viac než 38,69 percenta z vyše šiestich miliónov zúčastnených voličov, aby odobrili tvrdé podmienky medzinárodných veriteľov na poskytnutie ďalších úverov. Inými slovami, pôžičiek na predlžovanie agónie splácania štátneho dlhu, ktorý je podľa expertízy Medzinárodného menového fondu (Greece: Preliminary Draft Debt Sustainability Analysis) nesplatiteľný.
Európska komisia (EK), Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF) zahnali gréckeho premiéra 25. 6. do kúta, no Alexis Tsipras zareagoval inak, ako sa od neho očakávalo. Nestiahol chvost a odmietol pristúpiť pod časovým tlakom na diktát Trojky skôr, ako nechal prehovoriť hlas ľudu. V referende, ktoré dal vypísať na 5. júl s plným vedomím, že termín splatenia čiastky 1,6 miliardy eur vyprší v posledný júnový deň. V troch prejavoch k národu kládol v nasledujúcich dňoch Grékom na srdce, aby vo všeľudovom hlasovaní „povedali Nie! ultimátam, vydieraniu a strachu“. Hlasovanie proti prijatiu neúnosných podmienok „neznamená rozchod s Európou. Znamená pokračovať v rokovaniach za lepšie podmienky pre grécky ľud“.
Citovaná formulácia o pokračovaní rokovaní, no za lepších podmienok, je pre pochopenie celkového kontextu napätých vzťahov Atén s Bruselom, Frankfurtom a Washingtonom kľúčová. Štyridsaťročný Tsipras ňou adresoval Trojke posolstvo, že podmienky splácania musia byť – na rozdiel od tých nadiktovaných 25. 6. – miernejšie a pre sociálne slabšie vrstvy únosné. Väčšina z vyše šiestich miliónov občanov, ktorí prišli hlasovať, aj vnímala referendum ako odmietnutie neprjateľných podmienok a zároveň ako poverenie premiéra, aby vyrokoval znesiteľnejšie podmienky. Ten získal v referende pre takéto svoje poslanie vyše 61,31 percenta hlasov pri 62,5-percentnej účasti voličov.
Démonizovanie Tsiprasa v médiách hlavného prúdu ako odsúdeniahodného hazardéra, ktorý ohrozuje členstvo Grécka v eurozóne a div že nie aj v Európskej únii, preto nemá reálne opodstatnenie. Skutočnosť, že pokračuje, odzrkadľuje rozhorčenie, ktoré vyvolal vzdorovitý Grék a jeho vláda v mocenských kruhoch transatlantického Západu. Čo viac, trúfol si siahnuť po nástroji demokracie, ktorý Trojka Aténam už raz viac-menej zakázala. Bolo to pred necelými štyri rokmi, keď vtedajší premiér Jorgos Papandreu vypísal referendum o dohode s Trojkou na navýšení úveru pre Grécko. Zdesené finančné trhy pritlačili na Brusel i Atény a Papandreova vláda po štyroch dňoch referendum odvolala.
Alexis Tsipras sa nátlaku trhov a Trojky takýmto spôsobom nepodvolil. Ustúpil im však iným spôsobom, keď vo vláde vymenil ihneď po referende ministra financií Janisa Varufakisa za menej konfrotačného Euklidisa Tsakalotosa. Grécka tragédia vstupuje do druhého dejstva, ktoré zrejme nebude o nič menej dramatické.
http://www.primeminister.gov.gr/english/2015/07/03/prime-minister-alexis-tsipras-message-2/