História sa opakuje, alebo ako hral cisár pán na obe strany

História našej krajiny a štátnych útvarov, do ktorých patrila sa spája s mnohými osobnosťami, o ktorých sme sa viac či menej úplne učili aj v školských laviciach. K zaujímavým postavám, na ktoré by sme nemali zabudnúť patrí aj František Štefan Lotrinský. Tento pozoruhodný muž je často vykresľovaný ako Mr. Nobody – manžel vplyvnejšej polovičky Márie Terézie a papierový rímsko-nemecký cisár. Jeho bezvýznamnosť v učebniciach dejepisu je priam ukážková. Ani na minútu mu nie je pripísaný titul tzv. šedej eminencie, lišiaka, ktorý ťahá za nitky z bezpečného úzadia. O tomto veľkopodnikateľovi je málo známa skutočnosť, že počas svojho zoznamovacieho turné po Európe vstúpil v roku 1731 do slobodomurárskej lóže Grand Lodge of England. Stalo sa tak v Haagu v dome britského veľvyslanca Phillipa Stanhopea, 4. Grófa z Chesterfieldu. Pri následnej návšteve Anglicka bol Františkovi Štefanovi udelený titul Majstra lóže v Norfolku, na panstve britského premiéra Roberta Walpolea.

Prvá slobodomurárska lóža vo Viedni bola založená v roku 1742. Jej členom bol aj Francl (viedenská prezývka Františka Štefana), ako aj celá plejáda uhorskej šľachty (Apponyi, Bánffy, Batthyány, Esterházy, Pálffy, Teleki). Členovia viedenskej lóže sa rozhodli uskutočniť 7. marca 1743 stretnutie, na ktorom mali byť prítomní aj niekoľkí zahraniční bratia. O tejto špecifickej schôdzke záhadnej spoločnosti mužov obdivujúcich protestantské Anglicko, ktorých odsúdil aj pápež (Klement XII vydal v roku 1938 bulu In Eminenti, ktorou vyhlásil Slobodomurárstvo za kacírstvo), sa však dozvedela polícia. Samotný šéf polície presvedčil zarytú katolíčku Máriu Teréziu, aby tam poslala ozbrojených vojakov, ktorí by zatkli tieto podvratné živly. Vojaci ostali zaskočení, keď na mieste natrafili na asi dvadsať slobodomurárov, z ktorých trinásti patrili k rakúskej či zahraničnej šľachte. Títo mali zostať v domácom väzení, kým tí z nižšej vrstvy boli prevezení do mestského väzenia. Mária Terézia údajne nesympatizovala so Slobodomurárstvom a vydala niekoľko nariadení, ktorými obmedzovala jeho rozvoj. Ani tento postoj jej však nebránil v tom, aby už 19. marca udelila amnestiu všetkým zúčastneným v tejto udalosti.

Základom majetku Františka Štefana Lotrinského sa stalo ohromné dedičstvo po falckej tete, ktoré mu poslúžilo na rozvoj podnikania, ktorým si vynahradil svoje nie veľmi úspešné pôsobenie v úlohe cisára. V podnikateľskej oblasti prejavil mimoriadne nadanie à la pravý biznismen. Okrem manufaktúr (napr. v Holíči a Šaštíne) založil aj niekoľko bánk, pri čom sídlo svojho finančného impéria situoval na viedenskej Wallnerstrasse 3. Špekuloval na burze v Amsterdame a mal kontakty aj s významnými bankovými centrami v Londýne, Paríži či v Benátkach. Špekulácie, zmenárenstvo a vojnové kšefty mu značne znásobili príjmy. Stal sa dokonca hlavným dodávateľom rakúskej armády počas sedemročnej vojny, o ktorej sa kvôli rozsiahlemu bojovému poľu Winston Churchill vyjadril ako o Prvej svetovej vojne.

V tomto vojnovom konflikte totiž nešlo len o vojnu Rakúšanov proti Prusom. Na začiatku sa do vojny na strane Rakúska zapojilo aj Rusko, Francúzsko, Švédsko a Sasko a spoločne si merali sily proti koalícii Pruska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie, a to nielen v Európe, ale aj v zámorských kolóniách a Ázii. František Štefan si zachoval chladnú hlavu aj srdce natoľko, že finančne podporoval dokonca i armádu nepriateľa – pruského kráľa Fridricha II. Svoje podniky intenzívne rozširoval a zisky z nich používal dokonca i na úverovanie štátnej pokladnice (čím monarchiu zachránil pred bankrotom), čo ho vynieslo do pozície najväčšieho veriteľa štátu. Otázne je, či by sa pokladnica až natoľko vyčerpala dlhou vojnou, keby on sám nekolaboroval s Prusmi dodávkami uniforiem a vojenského materiálu. Po ukončení sedemročnej vojny navyše Mária Terézia definitívne stratila Sliezsko, ktoré pripadlo Prusku, o ktoré s ním bojovala už vo vojne o rakúske dedičstvo.

Svojou inšpiratívnou vojnovou investičnou stratégiou Francl pomohol vyniknúť pruskej armáde, o ktorej sa (asi) Voltaire vyjadril nasledovne: „Väčšina štátov má vlastné vojsko, no pruské vojsko má vlastný štát.“ Takáto finančná taktika je extrémne výnosná, pretože umožňuje predĺžiť trvanie vojny a jednotliví účastníci padajú hlbšie a hlbšie do dlhov, ktoré sú neskôr od víťazov vymáhané po vojnových reparáciách. Porazení zas potrebujú refinancovať svoje pôžičky. Niet divu, že táto taktika našla svojich nasledovníkov aj v iných incidentoch. Napríklad rod Rothschildovcov financoval počas americkej občianskej vojny obe strany a rovnako aj Spojené štáty americké podporovali vo vojne v Afganistane povstalcov, proti ktorým bojovali ich vlastné jednotky.

Staré známe, rokmi preverené klišé – história sa opakuje – nadobúda reálne kontúry. Hrabivosť, túžba po moci, mamonárstvo a amorálnosť dáva naprieč storočiam zelenú aj ľudským činom, ktorým slušný človek nechce uveriť a hovorí si „toto predsa nie je možné“. Múdra pamäť národov nám však vždy vie ponúknuť príklad, akýsi precedens, ktorý sa udial, a tým premenil fikciu na desivý fakt.

Peniaze finančných domov (síce neživý statok avšak alokovaný ľuďmi z mäsa a kostí) nepociťujú ani národnú identitu, ani rytiersku česť, ani ľudskosť, a preto sú krvilačnými žoldniermi schopnými bojovať za obe strany frontu či barikády. Veď najistejšie sa bohatne takto – z víťazstiev, ale aj prehier.

Zdroje:

The Freemasons: A History of the World’s Most Powerful Secret Society – Jasper Ridley Mesačník History revue 1/2013 : Schopný podnikatel : František Štěpán pujčuje peníze své ženě i nepříteli Thea Leitnerová – Muži ve stínu, 1997 Pavel Bělina a kol.: Velké dějiny zemí Koruny české X.,2001 Lásky a škandály v našich panovníckych dvoroch kultura-fb.sk, en.wikipedia.org, saintpaullodge.org, abcnews.go.com, serendipity.li, rense.com, sk.wikipedia.org

Zdroj foto: wikipedia.org

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply