Propaganda podnecujúca rusko-americkú vzájomnú nenávisť živenú konfliktom na Ukrajine zaťahuje do hystérie a vybičovaných emócií davy takzvaných proamerických a takzvaných proruských stúpencov. Internet je plný diskusií, argumentov a protiargumentov, ale i fám, poloprávd, či účelových klamstiev, pričom jedni by najradšej zrovnali Rusko so zemou a druhí, keby mohli, tak utopia Spojené štáty aj s ich bruselskými poskokmi v Atlantiku i Pacifiku. Vzájomná nenávisť, strach a snaha o vlastnú dominanciu sprevádzajú nástup novej studenej vojny, ak vôbec nejaká skončila. Vlastne len tá pôvodná od štyridsiatych rokov minulého storočia naberala sily pod rúškom zdania unipolárneho sveta po páde železnej opony, berlínskeho múru a rozpade sovietskeho tábora.
Dnešná doba sa veľmi nelíši, pokiaľ ide o diplomaticko-politické a vojenské úsilie, od nástupu akéhosi nového sveta po skončení druhej svetovej vojny. Na línii Washington – Moskva rezonujú tamtamy konfliktu a medzi nimi zmätkuje Európa a krváca Ukrajina. Hlasy zdravého rozumu volajú po odmietnutí konfrontácie, pretože by to mohlo ísť aj inak. Stačí sa obzrieť do minulosti a čerpať inšpiráciu – napríklad v takom Henry Wallaceovi, americkom politikovi, ktorého prezident Harry Truman vyštval z vlády, pretože nepatril k jastrabom militantnej zahraničnej politiky a navyše ju otvorene kritizoval.
Henry Wallace bol dlhoročným ministrom poľnohospodárstva (1933-1940), viceprezidentom (1941-1945) a ministrom obchodu (1945-1946). Kandidoval aj na prezidenta v roku 1948 za Progresívnu stranu, ale neustála kampaň Bieleho domu a médií, ktoré ho obviňovali, že sympatizuje s komunistami, znemožnili jeho úspech. Nevyhovoval mocenským centrám, lebo odmietal konfrontačnú líniu s Moskvou: „Niektorí hovorili o storočí Ameriky. Ja hovorím, že storočie, ktoré vzíde z tejto vojny môže a musí byť storočím obyčajného človeka… V službe ľudstvu môžeme súperiť čisto, odhodlane, ale predovšetkým v mieri. Zdrojom všetkých chýb je strach. Rusko sa bojí anglosaského obkľúčenia, my sa bojíme šírenia komunizmu. V strachu sa aj veľké národy správali ako zver zahnaná do kúta a mysleli len na svoje prežitie. Poslaním anglicky hovoriacich ľudí je slúžiť svetu, nie mu dominovať.“
Henry Wallace upozorňoval na fakt, ktorý platí rovnako aj dnes – čím budú Američania ostrejší k Rusom, tým ostrejší budú aj Rusi k Američanom. Hlásal zničenie monopolov a kartelov a zvýšenie životnej úrovne ľudí po celom svete. Podľa neho USA mali na tejto premene sveta spolupracovať s Moskvou. Wallace tvrdil, že americkí fašisti sú tí, ktorí si myslia, že na prvom mieste je Wall Street a až potom krajina: „V prípade nepriateľského, ale mierového súťaženia ruský svet spolu s americkým sa k sebe budú postupne približovať. Rusi budú nútení zaručovať stále väčšie osobné slobody a my sa budeme musieť stále viac venovať problémom sociálno-ekonomickej spravodlivosti.“
Situácia na Ukrajine prispieva k opačnému trendu vo vzťahoch Moskva – Washington, aký si predstavoval Henry Wallace. Záujmy architektov Nového amerického storočia, miestnych oligarchov a bojový fanatizmus prokyjevských a na druhej strane proruských militantých skupín premenili krajinu na slzavé údolie a spálenú zem s nevinnými obeťami. Podľa Viktorie Šilovej, členky dnepropetrovskej samosprávy a hovorkyne hnutia Antivojna, vládu zlodejov vystriedala vláda vrahov.
Nie transatlantické zbližovanie, ale konfrontácia cez mŕtvoly, hospodársky rozklad a mocenské taktizovanie zostávajú rovnako určujúce ako za Harryho Trumana, tak aj za Baracka Obamu a na to, presne podľa predpovedí Wallacea, nasledujú ostré ruské reakcie. Storočie obyčajného človeka je teda ešte ďaleko, kartely a monopoly stále hrajú vedúcu úlohu ako v iných režimoch všemocná strana, a preto nenastáva výrazný posun k tomu, o čom sníval Henry Wallace, ale dominuje to, čo opisuje Viktoria Šilova.
Zdroj: Oliver Stone – Neznáme dejiny Spojených štátov, youtube.com