Hoci sa Donald Trump zhostil prezidentskej funkcie v USA len pred necelými troma mesiacmi, pustil sa do rokovaní s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine s takým prudkým nasadením, že mnohým Američanom už pripadajú ako vlečúce sa príliš dlho.
Ukrajina nie je prvoradá
78-ročný Trump vyvolal také prejavy netrpezlivosti sám, keď počas predvolebnej kampane naháňal voličské hlasy bombastickými tvrdeniami o svojej schopnosti ukončiť vojnu na Ukrajine „v priebehu 24 hodín“ („within 24 hours„). Americkí novinári ho podpichujú takmer na každej tlačovej konferencii otázkami, kedy už na Ukrajine utíchnu boje, alebo kedy prestanú vyhasínať ľudské životy, pričom sa vopred tešia na to, že ich odbije nejakým prismelým odhadom, ktorý nebude odrážať realitu, čím im dodá argumentačnú muníciu, aby do neho dobiedzali pri najbližšej príležitosti rovnakým spôsobom. Donald Trump je však ostrieľaný mediálny matador, ktorý v oblasti zábavného priemyslu vystupoval ako showman a pôsobil i ako podnikateľ. Uštipačných novinárov si dokáže hravo držať od tela a je aj majstrom v častovaní ich šťavnatými výrokmi, ktoré sa dobre vynímajú v titulkoch správ.
Moskva, Kyjev, Brusel, ale i Peking zamestnáva húfy analytikov, ktorí prečesávajú texty jeho prejavov a záznamy jeho živých vystúpení, aby z nich vydedukovali, čo vlastne povedal, nepovedal, prekrúcal, zamlčoval, popieral, či potvrdzoval. Zabúdajú neraz na skutočnosť, že vojna na Ukrajine nie je prvoradou náplňou jeho úradovania. Nie je žiadnym tajomstvom, že ho pracovne zaťažuje ho oveľa menej ako obchodná vojna, či presnejšie problematika veľmocenského hospodársko-obchodného súperenia s Čínou.
Tá zápasí s USA o prístup a kontrolu prírodných zdrojov na celej planéte nevojenským spôsobom, pretože ničivý potenciál jadrového arzenálu Washingtonu a Pekingu je dostatočne odstrašujúci na to, aby súperili inými spôsobmi. Ostré boje na Ukrajine, čo ako krvavé a pustošivé, sú pre Washington a Peking zástupnými vojnami v ďalekom zahraničí. Obom veľmocenským kontrahentom nebude robiť vojna na Ukrajina príliš veľké starosti dovtedy, dokým sa neprenesie do hĺbky ruského územia a nerozšíri na veľké plochy. Západ nebude mať v najbližších rokoch na také niečo dostatočné vojenské kapacity, takže predpokladaná hodnota mieru na Ukrajine nie je toho času taká veľká, ako sa masmediálne uvádza.
Čo trápilo Trumpa
Nadnárodné mocenské skupiny, ktoré súperia o vlastníctvo planetárnych zdrojov, vidia prínos tejto vojny na rovine sociálnej kontroly ľudstva. Striedavé uvádzanie populačných más do dlhodobých stresových stavov s pomerne krátkymi prestávkami na vydýchnutie, uvoľnenie a regeneráciu síl ich udržiava vo vnútri mentálnych mantinelov, ktoré nevidia a nevnímajú. Život väčšiny z nás, občanov, sa odohráva vo vnútri takýchto košiarov a preto nazeráme na každodenné dianie, týkajúce sa vojny a mieru na Ukrajine, ako na svetoborné. Pre výrečného a ostroumného Donalda Trumpa, ktorý sa pohybuje ako newyorský podnikateľ v svetáckej spoločnosti v tejto metropole amerického finančníctva už vyše pol storočia, je politické dianie triviálnou hrou. Rodinný podnik, založený v roku 1927, zdedil v roku 1971. Vďaka tomu, že mával pri obchodovaní s nehnuteľnosťami odvtedy čo dočinenia s jednotlivcami, firmami, korporáciami a inštitúciami z najrôznejších končín sveta, si vybudoval hustú sieť konexií v zákulisí veľkých peňazí a vysokej politiky.
New York býval v druhej polovine XX. storočia doslova pupkom sveta, či Veľkým jablkom (Big Apple), ako sám seba nazýval. Realitný trh sa tam hemžil ziskuchtivými hráčmi, ktorí sa nebáli riskovať devastujúce straty a krkolomné pády vo vidine rozprávkových príjmov. Aj Trump sa niekoľkokrát popálil. Z bankrotov ale vychádzal zacelenejší než predtým, čím dával po páde Železnej opony osobný príklad mnohým podnikavým prisťahovalcom z postsovietskeho priestoru.
S neľúbosťou ale v nasledujúcim období sledoval, ako prudko globalizácia zbavovala Ameriku jej ducha, vnútornej podstaty, kvality a štýlu, čo sú prvky, ktoré si človek obvykle uvedomí, že existovali, až vtedy, keď sa vytratia.. Trumpa začal trápiť postupný úpadok na prelome 20. a 21. storočia, keď už nedokázal pre ním zavierať oči. Šokoval ho ale i úpadok postsovietskeho Ruska a Ukrajiny po lúpežníckej oligarchizácii tamojších pomerov. V New Yorku sa samozrejme stýkal aj s ruskou a ukrajinskou novozbohatlíckou smotánkou, no nepovažoval ju za prínos pre Ameriku a už vonkoncom nie pre Rusko a Ukrajinu. Je dosť možné, že v ňom neznámy bývalý dôstojník sovietskej rozviedky Vladimír Putin vzbudil časom sympatie tým, ako dôsledne sa pokúšal po nástupe do prezidentskej funkcie zvrátiť degradáciu Ruska na bezduchý surovinový prívesok Západu.
Rešpekt k Putinovi
D. Trump nebol sám, kto považoval vyhliadky osamostatnenej Ukrajiny na zbavenie sa parazitickej kleptokracie za blízke nule. Ani jeho úvahy o tom, či by sa európske národy (jeho matka sa narodila na severoškótskom súostroví Vonkajšie Hebridy) mohli vyhrabať z mizérie, do akej sa prepadávali pod vedením Európskej únie, neprinášali optimistické závery. Logicky usudzoval, že nádej na prinavrátenie miznúcej národnoštátnej životaschopnosti majú len krajiny, ktoré sú vedené cieľavedomými osobnosťami s pevnou tradičnou hodnotovou sústavou. Nie je jasné, kedy sa mu takou osobnosťou začal javiť Vladimír Putin, ale určite nepochyboval o tom, že ruský prezident vynakladá všemožné úsilie na obnovu niekdajšej veľkosti Ruska. Pri rozvíjaní konceptu obnovy niekdajšej veľkosti Spojených štátov amerických tak sledoval s Putinom podobné ciele ako Putin, aj keď sa s ním rozchádzal v metódach dosahovania.
Tieto okolnosti by mohli pomôcť ozrejmiť jeho rešpekt k ruskému kolegovi. Mnohé tézy politického programu známeho pod skratkou MAGA (Make America Great Again), zameraného na obnovu slávy a moci Spojených štátov z 50. rokov, by sme našli v dlhodobej programovej náplni Vladimíra Putina. Zato nič podobného nenachádzame v cieľových zámeroch mafiokratických ukrajinských prezidentov, ktorí sa stávali dolárovými miliardármi z provízií a ziskov. plynúcich z odsávania bohatstva Ukrajiny domácimi a zahraničnými oligarchickými klanmi.
Americký prezident pristupuje i preto k Ukrajine ako k dysfunkčnému štátu, ktorému niet pomoci bez ohľadu na to, či je vo vojne s Ruskom, alebo nie. Súperenie USA s Čínou dovádza Trumpa pri rozbiehaní mierového procesu na Ukrajine do polohy aktéra, ktorý už nepotrebuje predlžovať studenú vojnu s Ruskom v podmienkach, keď ju prehlbuje s oveľa nebezpečnejším čínskym rivalom. Trump sa pri sledovaní rusko-ukrajinských vojenských zrážok mohol presvedčiť, že Moskva si netrúfla nasadiť do bojov natoľko početné úderné armády, aby Ukrajinu dobyla, obsadila a vymenila v Kyjeve režim za bábkový, proruský. Na takýto účel by potrebovala stiahnuť útvary zo vzdialených vojenských okruhov, čím by smrteľne ohrozila obranyschopnosť štátu. Na takýto hazard si nemohla dovoliť ani len pomyslieť, čo americká generalita vedela od prvého dňa spustenia Špeciálnej vojenskej operácie Ruskej federácie na Ukrajine vo februári 2022.
Nebojujme, ale obchodujme!
Len čo sa Pentagon vtedy presvedčil, že Rusko si nekladie za cieľ viac, než odobrať Ukrajine ruskojazyčné oblasti Ukrajiny s obyvateľstvom, ktoré si pričlenenie k Ruskej federácii želá, mohol začať zvažovať širšie súvislosti. Jedna na ukážku: Aký má zmysel početná americká vojenská prítomnosti v západnej Európe, keď Rusko nemá vôľu, ani kapacity na obsadenie a okupáciu Ukrajiny, nieto ešte strednej, južnej, severnej a západnej Európy? Ani argument, že Rusko zamýšľa vtrhnúť do troch baltských republík na volanie tamojších ruskojazyčných menšín, neobstojí. Na rozdiel od Krymu, Doneckej, Luganskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti na Ukrajine, by išlo o menšiny žijúce v členských štátoch NATO. Ruskej federácii by sotva stálo za to, aby rozpútalo kvôli nim horúcu vojnu s kolektívnym Západom, keby mohla namiesto toho pozvať všetkých tých, čo by o to stáli, aby sa prisťahovali do Ruska. Rozdiely v životnej úrovni už i tak klesli na zanedbateľné minimum a v Rusku by neboli diskriminovaní. Moskva by takú demografickú injekciu privítala, a Európska únia by nepatrný populačný úbytok nepocítila, keďže má zálusk na riadené a legálne masové prisťahovalectvo z Ázie a Afriky.
Politické vedenie Ruskej federácie nadväzuje dialóg s vládou amerického prezidenta na základe obojstranného presvedčenia o výhodnosti vzájomného obchodovania namiesto bojovania. Ak Londýn s Parížom neprekrížia Moskve a Washingtonu cestu vyslaním svojich vojsk na Ukrajinu, začne chystaná americko-ruská mierová dohoda o Ukrajine nadobúdať obchodnú transakčnú povahu. Domáce a nadnárodné podnikateľské kruhy, ktoré sú beztak kapitálovo a záujmovo prepojené, budú môcť uzatvárať projektové zmluvy v priemysle, energetike a prakticky všetkých hospodárskych sférach.
V. Putin vyslal v marci i apríli viacero obchodných delegácií na rokovania s americkými investorskými kruhmi o spoločnom využívaní nerastného bohatstva nielen na Ukrajine, ale i vo vnútri Ruskej federácie, vrátane arktického severu. Vidina veľkých kšeftov je neodolateľná. Ak sa na Ukrajine skutočne schyľuje k mieru, tak bude vykúpený krvou padlých a zmrzačených.
Líšku do kurníka?
Možno to D. Trumpovi vyčítať ako cynické kupčenie? On v tom asi nevidí nič zlého. Je predsa hlavou krajiny, ktorá zaostáva vo veľmocenskom súperení s Čínou. Ak by nepritlačil na Putina, aby prikývol na americké podmienky obnovenia mierovej koexistencie USA s Ruskom, vojna na Ukrajine by zrejme pokračovala a riziko vyprovokovania jadrového konfliktu Ruska s NATO by sa nezadržateľne zvyšovalo. Tým, že Putin asi sprístupní Američanom ruské prírodné zdroje a umožní americkej korporatokracii vrátiť sa na ruské trhy, bude môcť byť brzdená ďalšia expanzia Číňanov. Bude Rusku nástup Američanov, spočiatku vraj prísne vymedzený, Rusku na prospech? Nevpustí si líšku do kurníka? Bude schopné udržiavať dravých Američanov na uzde?
Verejná diskusia o týchto otázkach sa v Rusku len rozbieha a ešte nenabrala potrebné tempo, ani rozmery masového záujmu. Nie je to ani možné, kým Moskva s Washingtonom nezverejnia informácie, na čom sa vlastne dohodli. Ak by sa verejnosť uspokojila z oficiálnymi publikáciami, zredukovanými domácimi tlačovými agentúrami na holé minimum, nedostali by sa na pretras tie najchúlostivejšie témy. Následky by boli potom nedozerné.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.