Rolu jazýčka na váhach v blízkovýchodnom boji proti ISIL-u začalo po teroristických útokoch na Paríž zohrávať Francúzsko, lepšie povedané jeho líder. V prvej fáze sa zdalo, že paradoxne až táto tragická udalosť otvorila Françoisovi Hollandovi oči, aby sa na problém pozrel z nového uhla a možno sa aj odvážil v niektorých aspektoch doterajšej migračnej politiky vyliezť spod sukne Angely Merkelovej. Čo konkrétne tento posun prinesie, však ukážu až najbližšie dni.
Francúzsky prezident odštartoval svoj intenzívny diplomatický maratón, ktorého cieľom je zostaviť širokú koalíciu proti Islamskému štátu. Na zozname svetových politikov, s ktorými má o tomto zámere rokovať, resp. už rokoval, sa nachádzajú David Camerom, Barack Obama, Angela Merkelová, Vladimir Putin, Si ťin-pching a generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.
S Obamom si do oka veľmi nepadli
Hollandovou prvou vzdialenejšou destináciou bol 24. 11. Washington. Ako však komentátori – medzi nimi aj novinár Michel Colomès z časopisu Le Point – správne postrehli, fotografie zo stretnutia prezidentov USA a Francúzska v Oválnej pracovni Bieleho domu o ich vzájomných sympatiách nevypovedajú. Za predstieranými úsmevmi sa skrýva napríklad rozdielny prístup k uzavretiu dohody o iránskom jadrovom programe, ktorý Paríž dlho systematicky brzdil. A potom je tu Sýria. Veľká protiteroristická koalícia s účasťou Ruska, o ktorú sa usiluje hlava Francúzskej republiky, je pre USA – jeho zarytého nepriateľa – problém.
Colomès predpokladá, že pre Obamu existuje ešte jeden dôvod, prečo sa „nevrhať Moskve do náručia“: Ukrajina. Americký vodca sa podľa neho bojí, že Francúzsko, ktoré následkom protiruských sankcií utrpelo hádam najväčšiu ujmu, bude nakoniec advokátom ich zrušenia výmenou za vojenské akcie, ktoré Islamský štát neutralizujú a možno aj „stenčia“ prúd utečencov valiacich sa do Európy.
K takémuto kroku už Hollanda vyzvali aj Republikáni – najväčšia francúzska opozičná strana v dolnej komore Národného zhromaždenia. „Myslím si, by bol nezmysel vzájomne si vymieňať vojenské informácie a údaje rozviedky na najvyššej úrovni a pritom odmietať export poľnohospodárskej produkcie do Ruska,“ uviedol šéf jej poslaneckej skupiny Christian Jacob v prítomnosti predsedu strany a bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho.
Koordinácia na úrovni generálnych štábov
V Moskve, kam 26. 11. hneď po stretnutí s talianskym predsedom rady ministrov Matteo Renzim priletel, sa François Hollande pokúšal presvedčiť Vladimira Putina, aby sa pripojil k medzinárodnej koalícii. Mission impossible? – pýtal sa ešte pred jeho príchodom do ruskej metropoly francúzsky spravodajský portál L´express. Ako podotýka, koordinácia boja proti organizácii ISIL vo svetovom meradle je komplikovaná. Až na prísľub zintenzívniť americké nálety a bilaterálnu výmenu informácií získal u Baracka Obamu primálo konkrétnych záväzkov.
Naopak, vládca Bieleho domu vyjadril pochybnosti ohľadom spolupráce s Ruskom v Sýrii, pokiaľ nedôjde u Putina k „strategickej zmene“, ktorá by hypoteticky umožnila sformovať spoločný veliteľský štáb zahŕňajúci Moskvu. Washington i Paríž vyčítajú Rusku, že viac útočí na umiernenú opozíciu než na pozície ISIL-u a podporuje prezidenta Bašara al-Assada, ktorého odchod žiada Západ, uzatvára L´express.
Zdá sa, že Obamovu mienku Hollande nanajvýš „vzal na vedomie“ a medzitým, ako informuje RIA Novosti, nariadil nadviazanie kontaktov medzi generálnymi štábmi francúzskej a ruskej armády vo východnom Stredomorí. Začala sa tak fáza ich faktickej spolupráce v boji s terorizmom. Ako sa píše v materiáli pripravenom na schôdzku Hollanda s Putinom, boli už nadviazané styky medzi ruským lodným zoskupením a lietadlovou útočnou skupinou francúzskej vojenskej flotily.
Z rokovaní hláv oboch veľmocí v Kremli vzišiel podľa očakávania výsledok v podobe dohody o vzájomnej koordinácii leteckých útokov proti extrémistickej organizácii Islamský štát, o výmene vojenských a spravodajských informácií a o rozšírení dvojstrannej spolupráce v Sýrii na antiteroristickom poli. Otázka, či sa táto koordinácia má týkať aj ostatných členov západnej koalície, však podľa agentúry DPA ostala bez odpovede. Rovnako pretrváva principiálna nezhoda o zotrvaní alebo odchode sýrskeho prezidenta z čela krajiny.
Spoluprácu Ruska a Francúzska by neúčasť USA zefektívnila
Francúzsko vládnuť svetu nemôže – ja na to príliš malé a nedostatočne silné. Samo pravdivo pociťuje, že prevziať zodpovednosť za vývoj v celom regióne si netrúfa. François Hollande si teda bude musieť vybrať. Spolupráca medzi Moskvou a Washingtonom začína byť totiž po tom, čo sa Biely dom postavil v spore okolo zostrelenia ruského lietadla na stranu Turecka, čoraz ťažšie predstaviteľná.
Napriek zložitosti celej situácie je už teraz úplne jasné, že priveľa aktérov sýrsky konflikt nielenže nevyrieši, ale ho môže navyše nebezpečne zamotať až vyostriť. Už prebiehajúca politická, vojenská a spravodajská spolupráca Francúzska s Ruskom má dostatok potenciálu, aby antiteroristickú operáciu priviedla do svojho úspešného finále. Účasť USA nie je v danej konštelácii potrebná, ba dokonca ani žiaduca. Naopak – ich neúčasť by spoluprácu Ruska a Francúzska v Sýrii podstatne zjednodušila a zefektívnila.
Spojené štáty však nervózne čakajú na gestá podriadenosti a francúzsky prezident, ktorý nimi dosiaľ nešetril, sa nevie rozhodnúť. Sám pritom vie, že orientácia na Washington by bola pre Paríž jasnou stratou, pretože Rusi – na rozdiel od Američanov – ponúkajú Francúzom napriek škandálu s nedodaním vrtuľníkových lodí Mistral rovnocenné partnerstvo.
Podrobnejší profil francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda z pohľadu udalostí, ako sme ich zachytili do uzávierky, nájdete v rubrike „Bez masky“ najnovšieho decembrového čísla mesačníka Zem&Vek.
Zdroje: TASR, Sputniknews, lexpress.fr