ALEXANDER MATUŠKA V ÚVODE K BÁSŇAM V KNIHE JANKA KRÁĽA JARNÁ PIESEŇ PÍŠE O VIERE, ŽE SLOVANSKÁ MYŠLIENKA NEZNAMENALA PRE AUTORA MECHANICKÉ SPOJENIE SLOVANSKÝCH NÁRODOV DO JEDNÉHO ŠTÁTU, BOLA MU PRINCÍPOM PRE OSTATNÝ SVET V SOCIÁLNOM A MRAVNOM ZMYSLE. BOL BÁSNIKOM Z BOŽEJ MILOSTI, NO KEĎ SA NASKYTLA MOŽNOSŤ PRIAMEJ AKCIE, OPÚŠŤAL VERŠ A CHOPIL SA ČINU… ČÍTAL ĽUDU BURCUJÚCE BÁSNE, REČNIL O SLOBODE, ROVNOSTI, KÁZAL PÁLIŤ KAŠTIELE A REZAŤ PÁNOV AKO BARANA… CELÝ ŽIVOT SA POTOM DOSLOVNE ZMIETAL MEDZI CHMÚRNYM PRESVEDČENÍM O NEMOŽNOSTI ZMENIŤ SVETSKÉ PORIADKY A VIEROU, ŽE SA TAK MUSÍ STAŤ, SPOMÍNA MATUŠKA.
Za slobodu, rovnosť a zmenu svetských poriadkov bojovali na katolíckom Slovensku už v 15. storočí nie veľmi obľúbení husiti. Boli nasledovníkmi reformátora Jana Husa a protestovali proti cirkevnému a svetskému zriadeniu a bojovali za slobodu náboženského vyznania, lepšie životné podmienky pre chudobných a za politickú autonómiu. V súčasnosti u nás za lepšie životné podmienky chudobných nebojuje nik, ani ľavica (pokrytecky sa sama nazývajúca ako sociálna), ani pravica, ani tzv. progresívci.
Nedávno oslávilo husitské mesto Tábor 600 rokov svojej existencie, husiti ho založili v roku 1420 ako vysnívané biblické mesto bratstva a rovnosti. Mesto bolo postavené ako pevnosť, prvé múry hradby pochádzajú z roku 1268, keď Přemysl Otakar II. založil mesto Hradiště. Názov mesta pochádza od biblickej hory Tábor, kde sa Kristus zhováral s Bohom – „Tábor, z božej vôle hora zasľúbená“. Spasiteľ mal zostúpiť z nebies na hore Tábor a zviesť posledný boj dobra so zlom. Husiti tu vytvorili pevnosť a postavili jednu z prvých umelých nádrží v Európe Jordán s rozlohou 50 ha, rekreačne sa využíva ešte aj dnes . Mesto má 37 000 obyvateľov a zachovalo si historický ráz s gotickými a renesančnými budovami, so svojimi uličkami a s pozostatkami pôvodného opevnenia. Pod mestom sú podzemné chodby v hĺbke až 16 metrov. V 16. storočí ho zasiahli dva požiare, preto sa tu vyskytuje najmä architektúra z tohto obdobia. Dômyselné opevnenie z čias husitov pozostávalo z barbakánu a trojitých brán. Prvá, vonkajšia brána s padacím mostom smerovala do malého dvora s druhou bránou, opäť s padacím mostom, dostať sa konečne do mesta sa dalo až za treťou, vnútornou bránou, útočník sa však opäť mohol ocitnúť v malom priestore, ktorý sa dal ľahko zahradiť. Pred samotnými hradbami stála menšia, nižšia parkánová stena a medzi nimi bol parkán, čo bol priestor medzi hradbami, z prednej strany chránený menším múrom. Okolo hradieb stáli päťuholníkové bašty s výhľadmi na všetky strany, čím odolávali mnohým útokom. Na námestí stojí pieskovcová socha Jana Žižku (s palcátom v ruke) z 19. storočia. Tento geniálny vojvodca nikdy neprehral žiadnu bitku. Celý rok 1620 bolo mesto obliehané cisárskym habsburským vojskom, ale nakoniec kapitulovalo. O 28 rokov neskôr zaútočili Švédi cez hrádzu rybníka Jordán a prenikli do mesta. O 100 rokov neskôr (1744), mesto kapitulovalo pred Prusmi a cisárskym vojskom. V období národného obrodenia tu vzniklo prvé české gymnázium.
Nadčasový odkaz Jana Husa (1369 – 1415) a jeho vznešené ideály priznávajú aj kritici husitov. Čechy patrili k najrozvinutejším krajinám toho obdobia. Centrom najväčších radikálov hlásajúcich druhý príchod Krista sa stalo novozaložené mesto Tábor, tu sa viedli debaty o novom usporiadaní sveta, kde nebude chudoba. Slovami Jiřího Kejřa z knihy Husité dosiahlo ľudové hnutie najväčší rozmach v meste Tábor, ktoré sa stalo z hľadiska politického smeru husitskej revolúcie, vojenskej sily aj závažného duchovného výboja pojmom. Tu sa spojili hlavné predstavy a nádeje, aby sa premenili aspoň nakrátko na realitu, tu vyvrcholili na základe valdénskych a husitských predstáv namierených nielen proti cirkvi, ale aj proti usporiadaniu celej feudálnej spoločnosti snahy o vytvorenie novej spoločnosti. Husiti neuznávali uctievanie ostatkov a obrazov svätcov ani náuku o očistci. Táborskí kňazi zredukovali liturgiu s tým, že omša sa mohla slúžiť kdekoľvek, nielen v kostoloch. Viera v pravdu i využitie netradičných zbraní všetkého druhu znásobovali odvahu husitov v boji. V lete 1414 zaslal pápež českému kráľovi Václavovi IV. pápežskú bulu, v ktorej sa vyhrážal Čechom krížovou výpravou, ak nezlikviduje husitské hnutie. Hus sa dopustil niečoho v tom období nemysliteľného – kritiky cirkvi, a to až po najvyššie kruhy. Ľudia strhávali pápežské buly, lebo pápež a cirkev stelesňovali Antikrista. Hus rozumne kázal o nezmysloch predaja odpustkov, z ktorých peniaze sa používali na vojnu. Nebol to len Hus a jeho priateľ Hieronym Pražský, ktorý vyzýval, aby bolo kupčeniu s hriechmi a vierou zabránené, začo ho krátko po Husovi tiež upálili.
AUTOR: Vladimír Líška
