Agentúry zverejnili informácie, ako Spojené štáty testovali hypersonickú zbraň nad Aljaškou, ale došlo k jej zlyhaniu. Hypersonické zbrojné preteky USA, Ruska a Číny nie sú novinkou, ale najnovší americký test upriamil pozornosť na vývoj modernej generácie zbraní a rivalitu medzi Washingtonom, Moskvou a Pekingom v snahe nezaostať za konkurenciou. Prípadný náskok jednej zo strán by mohol živiť svetovládne chúťky, podobne ako to bolo v minulosti s atómovými zbraňami, či vodíkovou alebo neutrónovou bombou.
K momentálne medializovanému zlyhaniu americkej hypersonickej zbrane došlo na aljašskom kozmodróme Kodiak, určenom na vynášanie družíc na polárnu obežnú dráhu. Zariadenie označované ako Advanced Hypersonic Weapon (Pokročilá hypersonická zbraň) patrí do amerického projektu, ktorého cieľom je zasiahnuť kdekoľvek na svete do jednej hodiny od vydania rozkazu. Riadiace stredisko počas nepodareného testu z bezpečnostných dôvodov nechalo zničiť hypersonickú zbraň štyri sekundy po štarte, aby predišlo možným škodám po neriadenom dopade. Zbraň, ktorá funguje na princípe klzáka, mala dopadnúť na atol Kwajalein na Marshallových ostrovoch. Pri vôbec prvom teste v roku 2011, ktorý bol úspešný, na tento atol letela z Havajských ostrovov.
Američania v auguste 2011 vypustili hypersonický klzák, ktorý havaroval. Princíp fungovania bol podobný, ako pri terajšom teste. Ide o veľmi rýchly klzák bez vlastného pohonu. Raketa ho vynesie do vyšších vrstiev atmosféry a po odpojení vletí do hustejších vrstiev atmosféry, kde sa pohybuje rýchlosťou viac ako 20 000 km/hod. Američania testovali v lete 2012 neúspešne aj bezpilotné lietadlo X-51A Waverider. Stroj sa mal podľa pôvodných plánov pohybovať šesťkrát rýchlejšie ako zvuk. O rok neskôr už bol test lietadla úspešný. Cieľom bolo otestovať možnosť využitia klasického leteckého paliva pre hypersonické lety. Manažér programu X-51A Charlie Brink spojil program s rozvojom vývoja hypersonických striel: „Cieľom je mať do roku do roku 2020 pripravený časový rámec tak, aby sme mohli prísť za vojakmi a povedať – sme pripravení ísť do toho. Pravdepodobne tieto zbrane nebudú použiteľné na bojisku skôr ako v rozmedzí rokov 2025 až 2030.“
Výhodou hypersonických riadených striel je schopnosť preniknúť na nepriateľské územie, praktická nezostreliteľnosť súčasnými protilietadlovými a protiraketovými systémami a krátky čas nutný na prekonanie veľkých vzdialeností. Charlie Brink vysvetľuje: „Dnešné strely majú rýchlosť 800 – 1000 km/h a letia hodinu i viac k svojmu cieľu. Pokiaľ by sme mali niečo, čo lieta šesťkrát rýchlejšie ako zvuk, namiesto jednej hodiny nutnej na zasiahnutie cieľa môže let trvať iba 10 minút. Táto schopnosť pôsobiť proti nepriateľskej vzdušnejobrane alebo mimoriadne dôležitým cieľom bude veľkým prínosom pre bojové lietadlá.“
Testy hypersonických zbraní uskutočňujú rovnako Čína a Rusko, pričom aj India ohlásila vývoj hypersonického variantu svojej strely BrahMos určenej na likvidáciu lodí a pozemných cieľov.
Čína vyskúšala v januári tohto roku klzák označený ako Wu-14, ktorý sa pohyboval rýchlosťou medzi 10 000 až 14 000 km/hod. Podľa niektorých zdrojov test nedopadol dobre a stroj sa rozpadol chvíľu po vypustení. V prípade úspechu by čínsky hypersonický klzák mohol prekonať americkú protiraketovú obranu.
Podobné systémy vyvíja Ruský inštitút tepelnej techniky, ktorý pracuje na medzikontinentálnej strele RS-26 Rubež nazývanej zabijak protiraketovej obrany. Ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin v tejto súvislosti uviedol: „Ani súčasné, ani budúce americké protiraketové obranné systémy nezabránia, aby raketa naplno zasiahla cieľ. Sme svedkami revolúcie vo vojenstve.“
Na vývoji hypersonickej zbrane spolupracuje viac ako 60 ruských závodov. Práce na hypersonických raketách začali už v období Sovietskeho zväzu. Výskum v danej sfére bol obnovený v roku 2009 na objednávku ruského ministerstva obrany. Zástupca riaditeľa Inštitútu politickej a vojenskej analýzy Alexander Chramčichin tvrdí: „ Nejde o protivzdušnú alebo protiraketovú zbraň, ale o útočnú zbraň. Jej výhoda tkvie v prvom rade vo veľkej rýchlosti. Daná zbraň dosahuje vďaka svojej vysokej rýchlosti takú pohybovú energiu, že v podstate nemusí niesť žiadnu bojovú hlavicu. Ničiť môže práve vďaka svojej energii dopadu.“
Rusko ráta s tým, že napriek americkému náskoku vo vývoji tohto typu zbraní, nie je ešte rozhodnuté. Redaktor novín Nezavisimoe vojennoe obozrenie Viktor Litovkin opisuje najbližší vývoj: „Neexistuje záruka, že USA do roku 2015 získajú funkčnú hypersonickú zbraň a nebodaj systém pre tieto zbrane. Samostatné elementy zbraní dnes na bojisku nemajú žiadny význam. Napríklad lietadlo bez takejto rakety má menší potenciál, ako lietadlo ňou vybavené. A raketa bez nosiča nemá takisto žiadny potenciál, ak ju nie je možné odpáliť z bombardéra alebo ponorky. Vo výzbroji je potrebná komplexnosť – nielen nosič podobnej zbrane, ale aj riadiaci systém, zameriavanie a množstvo ďalších vecí, ktoré spolu tvoria pojem bojový systém. Preto vyvinieme svoje vlastné bojové systémy hypersonických zbraní.“
Zdroj: Reuters, The Washington Post, globalsecurity.org, slovak.ruvr.ru