Ikony sú sakrálne obrazy, v ktorých je prepojené umenie s duchovnom. Pochádzajú z byzantskej kultúry a vyobrazujú postavy svätcov, scény z ich života a rôzne biblické motívy. Nájdeme ich predovšetkým v pravoslávnych kostoloch a chrámoch, ale aj v domácnostiach pravoslávnych kresťanov.
Slovo ikona pochádza z gréckeho slova „eikon”, ktoré znamená obraz a portrét.
Podľa ikonopiscov sa však ikona nemaľuje, ale píše. Pretože ikony predstavujú Sväté písmo vyjadrené v obraze a najčastejšie sa píšu na drevenú dosku.
Tak, ako kňaz interpretuje Božie slovo prostredníctvom liturgie, takisto ho interpretuje ikonopisec prostredníctvom ikon. Ikona je okno do duchovného sveta a pozýva k modlitbe.
Písanie ikon má svoje špecifické a presné pravidlá, ktorým hovoríme kánony.
A tak ako sa nemení Sväté písmo, tak aj ikona ostáva nemenná, čiže sa prepisuje.
To znamená, že tu nie je veľký priestor pre umelcovú kreativitu. Každý detail tváre, gesto alebo poloha tela tu majú symbolický charakter, napríklad vysoké čelo naznačuje múdrosť a hĺbavosť, veľké oči znamenajú preniknutie do božských tajomstiev atď.
Podobne aj farby používané na ikonách majú predovšetkým symbolický charakter a ich výber nikdy nie je náhodný. Každá farba predstavuje určitú vlastnosť, napríklad biela zobrazuje svätosť, je to farba duchovnej čistoty, modrá symbolizuje božskosť, múdrosť, ale aj chlad a sviežosť atď.
Svätožiara, nazývaná nimbus, je vyplnená zlatou farbou alebo 24-karátovým plátkovým zlatom, pretože zlatá farba predstavuje večnosť. Na každej ikone musia byť iniciály alebo meno svätca, ktorý je na ikone zobrazený, bez toho je považovaná za nedokončenú.
Ikonopisci svoje ikony obvykle nesignujú. Považujú sa len za nástroj Ducha Svätého, ktorý prostredníctvom nich tieto sväté obrazy píše. Vraví sa, že ikona si vás nájde. Ona si vyberá, kto ju napíše a rovnako si vyberá aj svojho majiteľa. Ikona komunikuje a treba si vybrať takú, ktorá vás osloví.
Takto si ikony našli aj mňa pred desiatimi rokmi, keď som túžila po vnútornom duchovnom a osobnostnom raste. Prvá ikona, ktorú som napísala, bola Matka Božia držiaca v náručí svojho syna, Ježiša. V tom čase som bola čerstvou mamičkou, a aj preto bol tento motív blízky môjmu srdcu. Odvtedy som sa nezastavila a s písaním ikon pokračujem dodnes. Ich tvorbe sa venujem výlučne vo voľnom čase a je to zároveň prejav môjho vnútorného cítenia.
Napriek tomu, že písanie ikon je mojou vášňou, nedovolím si o sebe tvrdiť, že som ikonopisec. Vysvetlím prečo.
Písanie ikon bolo spočiatku iba doménou mníchov, ktorí boli na túto prácu najlepšie pripravení. Tvorba pôvodných ikon sa často učí v určitých izolovaných gréckych kláštoroch. Kláštorný režim, to je pôst, modlitby, čítanie Svätého písma. V súčasnosti sa ikony píšu aj v tvorivých dielňach.
AUTOR: Marína Erceg
