Predminulý víkend prebehlo vo Švajčiarsku ostro sledované referendum, od ktorého, a najmä politicky uvedomelých Švajčiarov, sa očakávalo nastavenie politického smeru resp. vzoru pre zvyšok Európy.
Politickí predstavitelia s nekritickým obdivom k voľnému pohybu osôb a migrácii kohokoľvek kamkoľvek – profesionálni imigrační euforici – snáď dúfali, že Švajčiarsko (hoci nečlen, no súčasť Schengenu) svojimi hlasmi spečatí európsku politiku vítania imigrantov s otvorenou náručou a dá im argument a dôvod navyše, prečo sa ešte k absolútne neudržateľnému a krachujúcemu projektu nekontrolovanej európskej migrácie vôbec hlásiť. Stal sa však pravý opak. Síce veľmi tesná, no nadpolovičná väčšina Švajčiarov sa priklonila k stopnutiu neobmedzeného prílevu vzdelaných a kvalifikovaných pracovníkov pre podniky, ako aj príživníkov, či už kultúrne blízkych alebo odlišných. Toto rozhodnutie okamžite vzbudilo veľké zdesenie imigračných euforikov.
„Pre nás sú euro-švajčiarske vzťahy ako balíček,“ prízvukoval Hannes Swoboda. „Ak Švajčiarsko pozastaví imigráciu z EÚ, nebude sa môcť spoľahnúť na všetky hospodárske a obchodné benefity, ktorým sa teší v súčasnej dobe.“ Škoda len, že tento pán europoslanec bližšie nerozvil tie benefity, pretože aj čoraz chudobnejší ľudia na Slovensku si ich „užívajú“ každým ďalším, tvrdším dňom viac a viac.
Slobodné rozhodnutie Švajčiarov môže chápať ako neadekvátne len ten, kto nepozná alebo absolútne ignoruje skutočnosť, že pomerne maličké Švajčiarsko zvládlo v roku 2010 prijať 21 prisťahovalcov na 1 000 obyvateľov, a že takmer štvrtinu z osem miliónovej populácie krajiny tvoria imigranti. Tolerantní Švajčiari proste nechcú byť vo svojej vlastnej krajine vystrnadení možno aj takými cudzincami, ktorí obvykle majú len práva, no žiadne povinnosti, ako sa to často deje inde.
S iniciatívou zastavenia masovej imigrácie začala ultrapravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorej podpredseda na výsledky referenda pre národné periodikum 20minuten reagoval nasledovne: „Národ sa tak odvážne postavil za sebaurčenie… Nie sme členmi EÚ, ani nimi nikdy nechceme byť.“ Líder britskej euroskeptickej strany UK Independence Party Nigel Farage pogratuloval Švajčiarom k „voľnosti pri určení čísla a vzdelanostnej úrovne tých, ktorých si želajú pozvať pracovať alebo zdržiavať sa vo svojej krajine.“
Jedna z dvoch koaličných strán v Nórsku tiež volá po referende v švajčiarskom štýle, rovnako ako krajne pravicové strany vo Francúzsku a Nemecku, teda v krajinách, kde im imigranti prerástli cez hlavu už pred pár rokmi, no vrchní predstavitelia tradičného eurorazenia so štýlom „dovoľme všetkým všetko a všade“ to odmietajú spozorovať, pretože im v kvalitnom a neskreslenom výhľade bránia ich okuliare s modrými sklami a žltými päťcípimi hviezdičkami v strede.
Vo Veľkej Británii od januára vzrástli obavy z imigrantov z Bulharska a Rumunska, ktorým EÚ od roku 2014 dáva právo žiť a pracovať v ktoromkoľvek členskom štáte. Podľa Eurostatu práve Veľká Británia zaznamenala v roku 2010 najväčší počet prisťahovalcov – 591 000. Na druhej a tretej priečke skončilo Španielsko (465 200) a Taliansko (458 900), nasledované Nemeckom (404 100). Tieto štyri krajiny spolu absorbovali 61,9 % všetkých prisťahovalcov do členských štátov EÚ. Z údajov Eurostatu navyše vyplýva, že na začiatku roku 2011 malo v EÚ pobyt 7,6 milióna obyvateľov z európskych krajín mimo EÚ-27, z nich viac ako polovica boli občania Turecka, Albánska alebo Ukrajiny. A ďalšou veľkou skupinou boli občania z Afriky, z ktorých viac ako polovica boli zo severnej Afriky, často z Maroka alebo Alžírska.
Horiace autá a nepokoje na predmestiach Paríža a Londýna, terorizovanie domáceho obyvateľstva Cigánmi, ktoré sa odohráva na predmestiach britských miest, ako aj stúpajúcu černošskú kriminalitu či netolerantnú moslimskú komunitu často chápe bruselská banda nie ako varovný prst, ale iba ako náhodu vyplývajúcu z rasovej diskriminácie a nedostatočnej informovanosti domáceho obyvateľstva. Ako inak. Lebo to nemá po celé dni (zväčša trávené aj v zamestnaní) nič iné na práci, len hľadať spôsoby, ako utláčať a diskriminovať.
Zdroje: eurostat, RT, thelocal.ch, express.co.uk, telegraph.co.uk, bloomberg.co.uk Foto: tayofatunla.com