Informačná vojna, zbytočný front?

Kým v Debaľceve boli ničené posledné skupiny ukrajinských vojsk, na Slovensku naberala na obrátkach diskusia o zozname 42 webov, ktorý zostavil mimovládny aktivista Juraj Smatana. Ide o weby, ktoré obsahujú „sprosté slová“ (proruské) a preto by ich nemal nik čítať (ako by povedali v South Parku). Diskusia o nich naberala obrátky, prevádzkovatelia  42 webov si pochvaľovali prudký nárast návštevnosti a dúfajú, že aspoň časť nových čitateľov sa na ich stránky bude pravidelne vracať.

Podľa prezidenta Andreja Kisku by sa štáty NATO nemali venovať len zbraniam, ale aj schopnosti čeliť informačnej vojne. „Nestačia nám moderné zbraňové systémy, musíme sa vedieť brániť organizovanému šíreniu dezinformácií,“ slová prezidenta tlmočil svetu denníkN.

Možajev team sleduje dianie na „východnom fronte“ od začiatku apríla. Za ten čas sme mali mnoho možností pozorovať rozdiel medzi reálnym dianém na frontoch a virtuálne dianie, ktoré popisovali naše médiá.

Zvlášť to bolo viditeľné, keď ste mali možnosť porovnať aktuálnu mapu frontovej línie z miestnych zdrojov a tú, ktorú slovenskému čitateľovi servírovali slovenské „neproruské mienkotvorné“ médiá.

Možno si čitateľ spomenie na x-násobne avizované posledné dni povstalcov, na ukrajinskou armádou dobytý Lugansk a obkľúčený Doneck počas letnej ukrajinskej ofenzívy. Ešte v čase, keď situácia ukrajinských jednotiek už bola nepochybne tragická, kedy tieto mizli jedna za druhou z povrchu zemského, ešte aj vtedy sa v slovenských médiách (pravda okrem tých „dezinformačných“)  čitatelia dočítali o blízkom konci povstalcov a neohrozenom postupe ukrajinských síl.

Načo to bolo dobré, pomohlo to tým jednotkám? Južný kotol 1, Južný kotol 2, Ilovajsk, Debaľcevo…

Samozrejme že najviac propagandy vnášala ukrajinská strana, čo je aj pochopiteľné. Lenže sa jej to väčšinou nevyplatilo.

Pred pár dňami prebehla sieťou výpoveď vojaka čo sa prebil z Debaľcevského kotla. Išli na sever na Svetlodarsk s tým, že žiaden kotol nie je, že je len výbežok. Že Logvinovo je pevne v ukrajinských rukách.

Keď sa kolóna nákladných áut a transportérov sa približovala k Logvinovu, zbadala 4 tanky. V zníženej viditeľnosti ich identifikovali ako ukrajinské, veď boli na území pod kontrolou ukrajinských síl. A keď sa priblížili, tanky začali paľbu so strašnými dôsledkami. Neboli ukrajinské…

„Nekonšpiračný“ server  Aktuálne.sk uviedol, že straty ukrajinských síl pri Debaľceve boli 22 mŕtvych a 150 zranených. A nebolo to jediné slovenské médium, ktoré túto zjavnú hlúposť prezentovalo svetu bez tieňa pochybnosti. Rovnako ako správy o organizovanom ústupe ukrajinských síl z Debaľceva.

Samostatnú kapitolu tvorí snaha väčšiny slovenských médií vyhnúť sa tomu, že by spomenuli existenciu neonacistických zoskupení v rámci ukrajinských síl, ako aj v rámci štruktúr ukrajinskej moci. Zvláštne, v porovnaní s tým, ako pol roka predtým bili do „hnedých odtieňov“ Mariána Kotlebu.

Logika práce „nekonšpiratívnych“ slovenských ako aj českých médií je mimo naše chápanie. Aký význam má, aby slovenský čitateľ bol o situácii na fronte informovaný diametrálne inak, aká je realita? Ukrajinským jednotkám to nepomôže vôbec. Pritom sa zdá, že iné západné médiá (nemecké napríklad) informujú ďaleko objektívnejšie.

Rednúce rady čitateľov slovenských „miekotvorných“ médií čoraz viac narážajú na vetu: Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu.

My máme na to iný pohľad. Príčina je v tom, že čitatelia v diskusii by hneď uviedli odkazy na mieste zdroje a tie by ukázali situáciu v rozpore s tvrdeniami v článku.

Otázka je, koľko ľudí ešte článkom bez diskusií vôbec verí a nechodia preto radšej na niektorý zo  42 webov zo zoznamu Juraja Smatanu.

Aj keď „nekonšpiratívne“ slovenské médiá neraz v prekrúcaní udalostí na fronte dosiahli až nemožné, stále je to nižší „level“ než u médií ukrajinských. A tak máme možnosť priamo na fronte vidieť, či má alebo nemá propaganda na situáciu na fronte priaznivý vplyv.

Sú extrémy kedy sa klamstvo zjavne  nevyplatilo, ako kolóna pri Logvinove alebo v lete ukrajinské jednotky utekajúce do Mariupolu, odhadzujúc po ceste zbrane. Začali utekať po tom, ako uverili mediálnym správam, že regulárna ruská armáda prekročila hranice a valí sa na nich.

Youtube je plné videí ako ukrajinskí regrúti spracovaní propagandou prišli na front, a potom, čo videli na mieste realitu, prebehli na druhú stranu, vyhýbali sa boju či dokonca predávali zbrane povstalcom. Ukrajinskí vojaci majú už propagandy zjavne dosť.

Vzniklo toto veľmi silné video pripomínajúce film Most (die Brucke). Prvú polovicu videa (18+) natočili ukrajinský vojaci, o pár hodín na to pokračovali na tých istých miestach v natáčaní vojaci povstaleckí.

Prostriedky vynaložené na informačnú vojnu sú v plnej miere vyhodené prostriedky, v konečnom súčte na situácii na fronte nemenia takmer nič.

Zvlášť keď všetkým tým propagátorom zásahu NATO na Ukrajine je vidieť na očiach, že bojovať „proti Putinovi“ by mal každý Európan okrem nich osobne, oni radšej ostanú bojovať na dôležitom fronte informačnej vojny.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply