Všeobecne platí, že základom mágie je slovo. Jeho harmónia interferuje s harmóniou tela, prírody, sveta v našej duši. Z toho vyplýva, že zasahuje do ich chodu a ovláda ich. Takmer päťtisíc rokov uplynulo od začiatkov mágie na území Mezopotámie. Mohli by sme sa právom obávať, že po tisícročiach upadlo tajomstvo najstaršej mágie a ezoterikov do zabudnutia a s ním i tajomstvá ľudských duší.
Aj keď uvážime ťažkosti, ktoré skutočnej mágii kladie moderná doba, súhlasíme s Keferom, že mágia je stále živým fenoménom ľudskej pospolitosti. Iba jej forma je iná. Tento stav pochopili veľkí ezoterici na začiatku modernej doby, v renesancii. Práve oni urýchlili nástup vedy, pretože chápali, že to nie je v rozpore s ezoterickým poznaním, ale naopak, tušili, že sa rodí ďalší stupeň, alebo lepšie, nutný predstupeň k príchodu novej epochy ľudstva s koncom toho, čo nazývame vedecko – technická revolúcia. Epochy návratu od techniky k duši, ktorú Nostradamus predpovedal koncom druhého tisícročia.
Posledný veľký duch, nazerajúci na viditeľný svet i na duchovno očami ezoterika, rovnakými ako napríklad Sumeri či Babylončania, v podstate však ešte bohatšími o tisícročné skúsenosti, bol sir Isaac Newton (1643 – 1732), vynikajúci prírodovedec, astronóm, fyzik, matematik a ezoterik, jeden z posledných polyhistorov, ktorí ovládali všetky vedy svojej doby. Newton bol posledný veľký ezoterik minulosti, mág s veľkým M… Objavil gravitačný zákon i ďalšie pohybové zákony, položil základy pozemskej i nebeskej mechaniky a hydrodynamiky.
Pochádzal z nesmierne chudobného prostredia. V rokoch 1661 – 1665 vyštudoval univerzitu v Cambridge, kde pôsobil neuveriteľných dvadsaťsedem rokov. Roku 1672 sa stal členom Royal Society (Kráľovská spoločnosť) a od roku 1703 až do konca svojho bohatého života bol jej predsedom. Okrem toho bol správcom kráľovskej mincovne a v rokoch 1688 – 1705 členom slávneho britského parlamentu.
Roku 1705 dostal šľachtický titul. Napísal niekoľko matematických prác, medzi ktorými dominujú Matematické základy prírodnej filozofie. A aby to nebolo všetko, predložil korpuskulárnu teóriu svetla, skonštruoval zrkadlový ďalekohľad, dospel k názoru, že zemské póly sa nachádzajú na sploštenej ploche, zaoberal sa alchýmiou a inou vedeckou problematikou.
Newton vzbudzoval už vo svojej dobe svojimi názormi prinajmenšom rozpaky. A tie sa dodnes v podstate nerozplynuli, pretože ich autor mal veľmi blízko k mystike a iracionalite. Bol to skrátka a dobre Newton a nie hochštapler typu grófa Cagliostra a jemu podobných…
Lord Keynes alias John Maynard, u ktorého boli svojho času Newtonove spisy uložené, tvrdil, že pokusy nikdy neslúžili Newtonovi na to, aby na ich základe niečo objavoval! Vždy mu šlo o potvrdenie toho, čo už dopredu naformuloval ako určitý zámer, tvrdenie, zákon. Newton teda využíval isté hermovské skryté tradície, tradície mágov tajných náuk.
Zdá sa byť viac než isté, že Newton viac ako úspešne nadviazal na tradície starých pythagorejcov. Pythagoras a jeho škola nemali len rozsiahle znalosti geometrie, ale svoje poznatky o číslach formulovali do náuky o harmónii. Vyjadrovali v nej nielen vzťahy tónov a farieb, ale rozšírili ju i do ďalších oblastí, napríklad do astronómie.
Harmónia sfér vyjadrovala harmóniu usporiadania planét našej slnečnej sústavy a po ďalšie, aj harmóniu medzi ich polohami a pohybmi, ich poriadok, poriadok čísiel, resp. ich vzťahy. A tieto vzťahy sa v astronómii, v tzv. nebeskej mechanike počítajú na základe Newtonovho gravitačného zákona. Newton našiel spôsob, ako ezoterické poznanie učiniť prístupným svojej dobe. K tomu bol nutný vhodný jazyk – a tým sa stal jazyk matematiky.
Newton bol teda aj posledným pythagorejcom. Učenci žasli, keď zistili, že tajomný svet vesmíru, ktorý sa v ich očiach javil taký zložitý a nesmierne komplikovaný až nepreniknuteľný, sa riadi jednoduchými zákonmi, ktoré sa dajú vyjadriť slovnými pojmami, slovom, vzťahom.
Uprostred všeobecného presvedčenia o neurčitosti sveta, riadeného všakovakými bohmi, prišli najskôr astrológovia, potom pythagorejci a nakoniec alchymisti s názorom o možnosti poznania sveta a jeho neustálej zmeny a premeny.
Mali by sme si uvedomiť, že práve okultné náuky sa stali základom nového prevratného spôsobu myslenia, ktorý sa stal základom pre mágiu, ako spôsobu praktického uskutočňovania hermetického poznania. A že až s mágiou boli vyslovené naozajstné predpoklady pre vznik vedy.
Sir Issac Newton zomrel 31. marca 1727. Bol pochovaný vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Pre mnohých nechápavých ľudí zanechal po sebe nielen ohromujúce dielo, ale aj tento odkaz: „Nádherný poriadok a harmónia vesmíru mohli vzniknúť iba podľa plánu vševedúcej a všemohúcej bytosti. To je môj posledný a najvyšší poznatok. Boh je nekonečne dokonalou bytosťou, čo vysoko prevyšuje vesmír. Boh prebýva všade, aj vo veciach. Je sprostredkovateľom medzi telesami, on spája do jedného celku telesá tvoriace svet. Sám som mohol vidieť ďalej len preto, lebo som stál na pleciach obrov.“