Newyorský rabín a hovorca americkej židovskej ortodoxnej náboženskej skupiny Neturei Karta Yisroel David Weiss, s ktorým sme v roku 2015 robili rozhovor a stal sa aj Zem&Vek pozitívnym, odhaľuje zásadný rozdiel medzi judaizmom a nacionalistickým sionizmom. Prináša dôvody, prečo židia odmietajú sionizmus a štát Izrael. „Musíme byť súcitní, tak ako je súcitný Boh. Určite nie kradnúť alebo zabíjať a vyháňať ľudí,“ nalieha. Vrchný palestínsky rabín Josef Tzvi DušinskÝ, v roku 1947 vo vyhlásení pred OSN povedal:
„Chceme vyjadriť náš jednoznačný odpor voči židovskému štátu v ktorejkoľvek časti Palestíny.“
Modlím sa k Všemohúcemu, aby mi dal svoju pravdu a svoju múdrosť, aby som mohol byť hodný odovzdať jeho posolstvo, a tak posvätiť jeho meno. Toto nie je iba môj osobný názor. To, čo s Božou pomocou zastupujem, je názor veľmi nábožensky založených židov na celom svete vrátane našich súdov v Jeruzaleme, v celej Európe a v podstate na celom svete. My ako židovský národ sme pred 3 000 rokmi uzavreli zmluvu s Bohom na hore Sinaj, Mo Aban a Mojžiš vystúpil a vzal od Boha Tóru a uzavreli sme zmluvu o dodržiavaní Tóry. O tom je judaizmus. Dodržiavať túto zmluvu, byť blízko Všemohúcemu, byť podriadený Všemohúcemu. Toto hnutie, koncept vytvorenia štátnej suverenity, ktorú chcú nazývať židovskou suverenitou, sa začalo asi pred 150 rokmi. Je to premena z podriadenosti Bohu na nacionalizmus. Majte kúsok zeme, aby ste boli národom medzi národmi, aby ste boli porovnateľní so všetkými veľkými krajinami. Aj keby to nezasiahlo palestínsky ľud, obyvateľov, domorodé obyvateľstvo, inými slovami, ak by bola krajina neobývaná, stále by bolo pre židovský ľud zakázané mať tento koncept suverénneho nacionalizmu, pretože máme dlhú históriu. Pred 3 000 rokmi sme uzavreli zmluvu s Bohom, že budeme dodržiavať Tóru, a potom nám bolo prikázané, aby sme išli do Svätej zeme a postavili chrám, ktorý dal postaviť kráľ Šalamún. Ale boli sme varovaní Všemohúcim a poučení Všemohúcim, že musíme byť na veľmi vysokej úrovni spirituality. Ak nie, tak budeme vyhnaní zo Svätej zeme. A to prišlo asi pred 2 000 rokmi. Prišli Rimania a Gréci, vtrhli do Svätej zeme a Židia boli vyhnaní z krajiny ako národ. Keď sa to stalo, dostali sme dekrét o vyhnanstve. A tak sme na 2 000 rokov pod dekrétom Všemohúceho o vyhnanstve. To znamená, že nám Všemohúci povedal, že je jeho vôľou, aby sme neboli suverénnym národom. Mali by sme byť lojálnymi občanmi v každej krajine, v ktorej žijeme. A nemali by sme sa pokúšať vracať sa hromadne ako veľká skupina ľudí alebo sa pokúšať znovu vytvoriť čo i len jeden centimeter židovskej suverenity, pretože je to ako liek od Boha, ktorý zlomí našu povýšenosť. To je to, čomu veríme.
Kráľ Šalamún postavil chrám, napísal knihu proroctiev s názvom Sir Hassirim (Pieseň piesní) a hovoril o troch prísahách, ku ktorým nás Boh zaviazal. Dali sme tri prísahy. Prvou z nich je, že sa nemáme hromadne vracať do Svätej zeme, keď sme boli rozptýlení medzi národy; po druhé, nemáme sa búriť proti žiadnemu národu. V každej krajine, v ktorej žijeme, musíme byť lojálni občania. Občan sa musí modliť za blaho krajiny, aj keď nie je šťastný (napríklad v priebehu histórie mali židia veľakrát zakázané kupovať pôdu a mali oveľa vyššie dane). Napriek tomu musíme byť lojálni občania a nebúriť sa proti tejto krajine. Po tretie, nemáme sa pokúšať ukončiť exil. Prečo? Pretože je to pre naše hriechy, že sme rozptýlení. Boh je súcitný a Všemohúci, keď príde čas, po ktorom každý žid túži, urobí vo svete metafyzickú zmenu a celé ľudstvo spozná jedného Boha, potom nás Boh vráti a sám Boh znovu postaví chrám bez akéhokoľvek ľudského zásahu. Bude tu duch ako zázračný duch a svet, ktorý prestane byť ateistický. Každý uverí v Boha. Všetky národy sa chytia za ruky a spoja sa, aby slúžili Bohu. To sa stane. Potom sa vrátime a opäť sa priblížime Bohu v jeho srdci.
Bude tam duch svätej zbožnosti, bude tam duch ľudí, ktorí sa vrátia, Mesiáš. Vidíte, židia a moslimovia majú zjavne výrazne odlišný koncept toho, čo je Mesiáš, Mashiach. Ale veríme, že to naozaj nie je ani tu, ani tam, pretože to, čo sa má stať, sa stane. Nikdy nebudeme považovať hrozbu zo strany moslimského ľudu pre rozdielnosť nášho prístupu, pretože máme jasne zakázané robiť akékoľvek pokusy o návrat. Len veríme a neustále sa modlíme k Bohu, aby priniesol tento koniec dňa a čas, keď mu celé ľudstvo bude slúžiť. Preto sa túžime vrátiť. Túžime z celého srdca. Hovoríme to každý deň a v modlitbách, ktoré chceme. Trpezlivo čakáme a slúžime Bohu, dodržiavajúc Tóru v každej krajine, kde sme občanmi. Sionizmus vytvorili prevažne nenáboženskí židia. Je to nacionalistické hnutie ľudí, ktorí sa odcudzili Bohu, Tóre. Sú bez vyznania. Je tu obraz prvého premiéra Davida Ben-Guriona, jeho vyhlásenie nezávislosti. V roku 1948 vytvorili takzvaný židovský štát. A tak je to židovské – údajne nás vracajú k Bohu. Hovoria, že je koniec exilu a ani jeden z nich si nezakrýva hlavu. Takže vidíte, aká je to falošnosť, všetci sionisti nasadili fasádu judaizmu, začlenili do toho náboženstvo, aby svet povedal: ach, to je náboženská záležitosť, musíme ich podporovať. Evanjelisti, kresťania a milióny a milióny ich podporujú. Židia, ktorí dobre nepoznajú Tóru, sú, žiaľ, o to viac nenáboženskí. A oni hrajú na city, že, oh, vraciame sa. Dvetisíc rokov sme v exile. To je rozdiel medzi judaizmom a sionizmom. Takže inými slovami, v krátkosti a veľmi stručne, judaizmus je podriadenosť Bohu, sionizmus je nacionalizmus a to je pre nás výslovne zakázané. Takže na celom svete, bez ohľadu na to, do akej komunity pôjdete, či do Argentíny, do Anglicka, do Stanford Hills alebo do Londýna, či do New Yorku, odkiaľ pochádzame, zistíte, že aj samotná náboženská komunita v Jeruzaleme je v úplnej opozícii k vytvoreniu štátu. Nemohli by sme mať štát dokonca ani v neobývanej krajine, ale tento štát vytvorili v krajine, ktorú potrebovali v Palestíne. A Palestína bola obývaná krajina. Väčšinu tvorili moslimovia. Druhá skupina ľudí, ktorá tam žila vo veľkom počte, boli kresťania a tretia boli židia, pretože ako jednotlivcom nám Boh dovolil žiť, ale nie ako národu. Aby teda vytvorili ten štát, museli vyhnať aspoň palestínsky ľud. Je to proti tomu, o čom je naša Tóra, pretože v Tóre sa píše: „Nezabiješ, nepokradneš.“ Musíme byť súcitní, tak ako je súcitný Boh. Určite nie kradnúť alebo zabíjať a vyháňať ľudí. Ako sa opovažujú? A okrem toho musíme mať na pamäti, že počas tých 2 000 rokov v exile sme toľko trpeli, pretože sme židia. Židov upaľovali na hranici, súdili, snažili sa ich násilne konvertovať počas krížových výprav a inkvizíciou. Boli sme vyhnaní zo Španielska, z Talianska – kam teda židia išli? Boli to moslimské krajiny, ktoré prijali židov. Objali nás v každej moslimskej krajine. Irán, kdekoľvek chcete, tiež Palestína, ktorá bola pod Osmanskou ríšou. Prijali nás a v ich krajinách sme prekvitali. Neexistovali žiadne ľudské práva, ktoré by nás chránili, a napriek tomu sme prekvitali. Nebolo to potrebné. Prišli však sionisti a obvinili moslimov zo zakorenenej nenávisti k židom. Ako sa opovažujú? Tóra vyžaduje, aby sme ľuďom prejavili vďačnosť. Ale postavili to na hlavu a povedali, že títo ľudia nám ublížili, to je na tom najzločinnejšie. Na Arabov, moslimov a Palestínčanov uvalili an-Nakba (násilné vyvlastnenie a vysídlenie). Mám fotky, ako sme spolu bývali a strážili sme si deti. Žili sme v úplnom pokoji. To je dôvod, prečo veriacich na celom svete úplne podporujeme. Plačeme spolu s Palestínčanmi, sme ponižovaní, pretože sionisti vzali naše náboženstvo a používajú ho ako nástroj na okupáciu, zastrašovanie, umlčanie iných ľudí, pretože ak sa proti nim postavíte, hovoria o vás, že ste antisemitský. My, náboženské spoločenstvá, zostávame v opozícii.
AUTOR: Yisroel David Weiss
