Na Blízkom východe začína byť tlačenica. Sýrske nebo hustne, stíhacími bombardérmi sa oň každým dňom delí čoraz viac štátov. Proklamovaný boj proti islamskému štátu sa zvrháva na kontraproduktívnu demonštráciu vojenskej sily, číru zámienku na dosiahnutie jeho pravého cieľa, totiž strategickej prevahy v kľúčovom regióne sveta. Narastajú obavy, že veľmocenská konfrontácia sa stáva pre civilizáciu pomaly väčšou hrozbou než samotný Daiš a že na pozadí útokov na jeho pozície sa nám v Sýrii úspešne rozhára globálny vojenský konflikt.
Svoj pohľad na zložitú blízkovýchodnú problematiku poskytol redakcii Zem&Vek Slovák sýrskeho pôvodu Jalal Suleiman, ktorý žije už tridsať rokov na Slovensku. Podľa neho násilie, utrpenie a vojny na Blízkom východe i v Severnej Afrike sú výsledkom stretu troch veľkých, ambicióznych, no súperiacich a navzájom sa negujúcich vízií:
1. Prvá sa dá nazvať ako transatlantická neokoloniálna vízia. Tempo jej presadzovania závisí od intenzity svetovej hospodárskej krízy, záujmov globalizovaného kapitalizmu a žalostného stavu, v akom sa nachádzajú medzinárodne inštitúcie. Vedúcou silou tejto vízie sú USA a jej súčasť tvoria aj štáty Európskej únie, najmä so zločinnou koloniálnou minulosťou a sionistický izraelský štát.
2. Druhá vízia je národno-oslobodzovacieho charakteru a je v protiklade s prvou víziou. Jej vedúcou silou je dnes Sýrska arabská republika, Alžírsko a po odchode Američanov aj Irak – s nevídanou podporou Iránu a Ruska a s otvorenou sympatiou krajín BRICS, ako aj mnohých vlád v Latinskej Amerike. Súčasťou týchto síl je najmä národné hnutie odporu v Libanone a na palestínskych okupovaných územiach.
3. Tretia vízia má náboženský charakter, ktorý nabral na sile po tom, ako sa v kľúčových krajinách regiónu dostali k moci strany so silným náboženským programom (napríklad Strana rozvoja a spravodlivosti v Turecku, neowahabizmu v Saudskej Arábii, Moslimské bratstvo v Líbyi a donedávna aj v Egypte a v Tunisku).
Všeobecne sa dá povedať, že aj keď sú tieto tri vízie vo vzájomnom protiklade, záujmy aktérov jednotlivých projektov sa niekedy pretínajú či paradoxne stretávajú. V prípade vstupu Západu do sýrskeho konfliktu funguje podľa Suleimana silné spojenectvo medzi fašizmom transatlantickým a náboženským. A práve toto spojenectvo znamená pre Európu najväčšie nebezpečenstvo.
Frontová línia sa dnes tiahne takpovediac od Jemenu až po Krym, a preto súvislosť medzi dianím v Sýrii a na Ukrajine je evidentná – ide o takmer totožný vývoj. „Povšimnutiahodná je v tomto ohľade pozícia Slovenska, ktoré stojí na nesprávnej strane. Tak ako nakoniec skoro vždy vo svojej histórii,“ poznamenal Jalal Suleiman pre Zem&Vek.
Jalal Suleiman (1965) sa narodil v malej dedinke neďaleko sýrskeho mesta Homs. V roku 1985 prišiel študovať do vtedajšieho Československa. V slovenskej metropole Bratislave navštevoval Strojnícku fakultu STU, kde okrem inžinierskeho titulu získal aj doktorát v odbore chemické stroje. V roku 2011 ho zvolili za podpredsedu Komunistickej strany Slovenska. O sebe tvrdí, že je nekompromisne kritický voči praktikám korporatívneho kapitalizmu a neoliberalizmu.
Poznámka redakcie: Veľký analytický rozhovor s Jalalom Suleimanom o postavení SR v medzinárodnom kontexte a geopolitických súvislostiach súčasného diania vo svete prinesieme v januárovom čísle Zem&Vek.