Bývalý predseda KDH, premiér a minister Ján Čarnogurský vzbudzuje rozporuplné reakcie v oboch táboroch dnešnej názorovo rozdelenej spoločnosti.
Kritici súčasného systému mu vyčítajú, že je zodpovedný za krachujúce JRD a rozvrat slovenského poľnohospodárstva. V rozhovore, ktorý našej redakcii poskytol do aktuálneho májového čísla, sa k tomu vyjadril nasledovne: „K tomu mám dve poznámky. Jedna spočíva v tom, že my ako KDH sme len dali možnosť tým poľnohospodárom, ktorí si chceli zobrať svoju pôdu z JRD a sami na nej hospodáriť, aby to mohli urobiť. Ale nebolo ich až tak veľa, do roku 1995 na celom Slovensku vystúpilo z JRD asi 3500 hospodárstiev, čo je takmer zanedbateľné množstvo. Takýmto spôsobom sme na jednej strane dali slobodu tým, ktorí chceli robiť na svojej pôde. A na druhej strane predsedovia JRD doviedli svoje družstvá vo veľkej väčšine do krachu a potom obyčajne založili eseročky a zobrali si z JRD najlepšie kúsky.
Druhý argument spočíva v tom, že slovenské JRD začali krachovať za Mečiarových vlád, až po mojej vláde. Za mojej vlády JRD dostávali viac dotácií ako súkromníci, aj ako dostávali predtým, lebo dotácie sa dávali podľa hektárov a hovädzieho dobytka a jasné, že JRD mali viac, ako jednotliví hospodári.“
Tiež mu nevedia odpustiť, že patril k predstaviteľom ponovembrového vývoja, ktorý zaviedol krajinu do slepej uličky. Udalosti z novembra 1989 dodnes obhajuje (čo neznamená, že by obhajoval súčasný stav Slovenska): „V prvom rade to, čo nastúpilo, bolo lepšie ako komunizmus. Komunizmus už išiel do slepej uličky a nakoniec tie státisícové demonštrácie, ktoré boli v československých mestách v novembri 1989, nemožno podceňovať. Veď to boli ľudia, ktorí tam slobodne prišli a všetci volali: Chceme slobodné voľby, chceme do Európy, čiže do dnešnej Európskej únie. No a išli sme a došli sme tam, kde sme.“
Pre zástancov súčasného systému a spojenectva s USA je zase zradcom, odkedy začal kritizovať naše členstvo v NATO a organizovať demonštrácie proti jeho základniam na našom území: „Slovensko nemuselo vstupovať do NATO, lebo to nebolo podmienkou prijatia do dnešnej Európskej únie. Referendum, ktoré som spolu s ďalšími organizoval v roku 2002 a 2003, smerovalo k tomu, aby sa Slováci slobodne rozhodli, či chcú ísť do NATO alebo nie. Teraz sme už 10 rokov v NATO a ukazuje sa, že to bola zlá voľba, lebo NATO nás zaťahuje do konfliktov, ktoré nie sú naše vlastné. Od Afganistanu, cez Irak a teraz má tendenciu zatiahnuť nás do konfliktu na Ukrajine.“
Okrem toho je predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti a otvorene sa hlási k rusofilstvu: „Sám som vyrastal v dobe, keď bol Sovietsky zväz hlavným komunistickým štátom a proti komunizmu a v tomto zmysle aj proti Sovietskemu zväzu som sa staval. Ale štúdiom dejín, ale aj súčasnej politiky som dospel k názoru, že naším strategickým partnerom je Rusko. Že s Ruskom máme najviac spoločných záujmov a to najmenej posledných 200 rokov. Až po najnovšiu súčasnosť, kedy jediným reálnym odporcom rozširovania multikulturalizmu a gender ideológie je Rusko. Z týchto všetkých dôvodov som rusofilom.“
Napriek tomu si myslí, že Slovensko by malo ostať v Európskej únii a nemalo by sa civilizačne pričleňovať k Rusku.
11. mája o 18:00 sa môžete aj Vy zúčastniť na našej besede v bratislavskom Ateliéri Babylon a prípadne položiť J. Čarnogurskému priamu otázku.