Medzi najšťastnejšiu udalosť v každej tradičnej zdravej rodine patrí narodenie prvého, druhého, tretieho a každého ďalšieho dieťaťa. Aj širšia rodina − v zmysle národného štátu − sa cíti zdravou a spokojnou len vtedy, keď v nej počet detí − obyvateľov − pribúda. Ak sa stotožníme s koncepciou zemegule ako veľkej rodiny celého ľudstva, malo by nás tešiť, ako nás utešene pribúda. Niekedy na prelome rokov 2022/2023 prekročil početný stav svetovej populácie míľnik ôsmich miliárd. Žiadne veľké oslavy sa však nekonali a silvestrovské ohňostroje pestrofarebné osmičky na nočnej oblohe nevytvárali, aspoň nie v európskych metropolách.
Strašiak z osmičky
V tých, samozrejme, nemohli ignorovať správy OSN, ktoré už v lete avizovali, že magická osmička mala byť prekročená v polovici novembra. Interpretovali ich však ustarosteným spôsobom. Tón udával výrok generálneho tajomníka OSN António Guterresa, ktorý portál www.idnes.cz publikoval v češtine takto: „Tento milník je příležitostí k oslavám naší rozmanitosti a pokroku i připomínkou sdílené odpovědnosti vůči planetě.“ Tieto slová plne odrážali základné a všemožne presadzované dogmy OSN: povinné zvelebovanie i tých najcudzorodejších rozmanitostí, vyzdvihovanie rozmanitostí za znak pokroku, branie na zodpovednosť všetkých za škody napáchané nezodpovednými.
Medzi najčastejšie citovanú publikáciu o populačnom vývoji patrí v týchto týždňoch rozsiahla brožúra World Population Prospects 2022 (Vyhliadky svetovej populácie 2022). Vydal ju Výbor OSN pre hospodárske a sociálne záležitosti (United Nations Department of Economic and Social Affairs). Obsahuje bohaté infografické podklady, z ktorých možno metódami extrapolácie vyskladať scenáre, aké môžu tešiť i desiť. Na občerstvenie pamäti uveďme túto ľahko zrozumiteľnú definíciu extrapolácie podanú Wikipédiou: „Extrapolace je použití známé zkušenosti či informace na oblast doposud neznámou nebo neprozkoumanou.“ Aj v prognóze OSN Vyhliadky svetovej populácie 2022, ak ju smiem uviesť ako príklad, sa „tento pojem používá hlavně pro odhad hodnot nějaké empiricky zjišťované závislosti mimo oblast naměřených bodů, například pokud se z minulých hodnot populace nějakého státu hledá odhad, jaký počet lidí v něm bude žít za deset let“.
Korporátne médiá hlavného prúdu podávajú správy o prekročení osemmiliardového početného stavu svetovej populácie ako skutočnosť, ktorá nás má znepokojiť. V takom stave sme náchylnejší vítať alebo aspoň prijímať ako nevyhnutnosť ponúknuté nápravné opatrenia.
„Osm miliard lidí Země dlouhodobě neuživí. Musíme začít jíst jinak,“ burcuje titulok portálu www.seznamzprávy.cz.
Rovnakými slovami, len v iných jazykoch, sa globalistická mienkotvorba OSN obracia predovšetkým na európsku a severoamerickú verejnosť, aby zmäkla a zmierila sa s údajne nevyhnutným. Konkrétne s agendou zakotvenou v Rámcovej dohode OSN o klimatických zmenách (United Nations Framework Convention on Climate Change) z roku 1992. Do jej ratifikácie sa počas nasledujúcich troch dekád dalo vmanévrovať takmer dvesto štátov sveta. Jej záväzky zväzujú signatárske strany do čoraz nemilosrdnejšej podriadenosti nadnárodnému zelenému diktátu známemu ako Agenda 2030. Jej krstní otcovia si urobili z prudkého tempa doterajšieho populačného rastu odrazový mostík pre nastoľovanie akéhosi pseudovedeckého mikromanažmentu života a biologickej existencie každého ľudského jedinca.
V čase písania týchto riadkov prebieha vo švajčiarskom Davose viacdňové (16. – 20. 1. 2023) výročné zasadnutie SEF – Svetového ekonomického fóra (World Economic Forum). Je to zoskupenie mocných a vplyvných, ktoré otvorene predpisuje (opäť najmä západnej verejnosti, lebo tá je najdôverčivejšia), čo konkrétne znamená vyššie citované „jíst jinak“. Technokrati SEF poučujú politické reprezentácie krajín, ktoré sa nechávajú riadiť doktrínou OSN o udržateľnom rozvoji, že nesmú zabúdať na úpravu každodenného životného štýlu radových občanov. Týka sa to v prvom rade individuálneho pohybu každého jednotlivca vo fyzickom priestore a v kyberpriestore, ako i jeho stravovacích návykov.
Užšie grémium práve prebiehajúceho davoského fóra finančníckej, vedeckej, politickej a masmediálnej smotánky sa v zásade radí o tom, ako pritlačiť na obyvateľstvo tzv. vyspelých západných krajín ešte tvrdšie. Nestačí mu tempo, akým sú Európania a Severoameričania podnecovaní k prechodu od mäsitej stravy na bezmäsitú, respektíve na konzumáciu hmyzu ako náhradného zdroja bielkovín. Majitelia prírodných statkov a sa snažia urýchľovať transformáciu predkladaním hrôzostrašných scenárov obsiahnutých v už zmienenej publikácii Vyhliadky svetovej populácie 2022. Stačí z nej vybrať na ukážku pomerne pôsobivú logiku populačného alarmizmu.
Komu by nenaskakovala husia koža pri sledovaní nasledujúcej postupnosti.
Trvalo 127 rokov, kým sa počet obyvateľov planéty zvýšil z jednej miliardy v roku 1800 na dve v roku 1927. Rast z dvoch na tri miliardy k roku 1960 trval už len 33 rokov. Z troch na štyri k roku 1974 iba 14 rokov. Zo štyroch na päť k roku 1987 ešte kratších 13 rokov. Z piatich na šesť k roku 1999 znovu o niečo menej − 12 rokov. Zo šiestich na sedem k roku 2011 tiež 12 rokov. Radosť z poľavenia napätia netrvala dlho. Vzostup zo siedmich na osem miliárd ku koncu roku 2022 prebehol bleskovo za 11 rokov. Skracovanie intervalov 127 − 33 −14 − 13 − 12 − 11 necháva ľahostajným len málokoho z bežných ľudí, keď neprestávajú byť udržiavaní v úzkosti varovným masmediálnym bubnovaním.
AUTOR: Patrik Sloboda
