23. júla to bolo presne desať rokov od spustenia prelomovej relácie rádia VIVA, Mlčanie.
Prešli sme kus cesty, nikdy ani na sekundu by som nezaváhal robiť to práve tak, ako sme to robiť začali. Slovenská scéna nezávislých médií by možno mohla byť oveľa ďalej, ak by sa v júni v roku 2015 nezačalo súkolie vážnym spôsobom naštrbovať. Bolo to po mojej ceste do Moskvy, kde nás ruská strana pozvala na trojdňovú návštevu a oficiálnu diskusiu za okrúhlym stolom práve ako reakciu na naše výzvy po synergickej spolupráci na vytvorení veľkého mediálneho komplexu, ktorý by mal svoje centrum práve na Slovensku, v srdci Európy, čo sme jasne deklarovali pred vyskopostavenými zástupcami Ruskej štátnej dumy, šéfom tlačového odboru prezidenta Ruskej federácie a ďalších významných predstaviteľov aj pred televíznymi kamerami. Pozvali nás oni a my sme s Dušanom Budzákom (ex rádio Express a VIVA) bez najmenšieho zaváhania či rozpakov prezentovali to, čo sme dosiahli v malom ako určité success story pre vybudovanie mediálneho domu s pokrytím v strednej a východnej Európe.
Mali sme jasné predstavy, mali sme exaktné čísla o financovaní projektu práve z rozpočtov jednotlivých partnerských krajín, ktoré by sa k projektu pridali (už pár krát som spomínal, že podobný projekt vznikol na podnet intelektuálov a žurnalistov v Latinskej amerike v podobe multimedialneho projektu Telesur).
Nemali sme teda iba programovú definíciu tohoto projektu, jasnú predstavu o investičných nákladoch a spôsoboch dosiahnutia break pointu ale aj o celkovom, obrovskom význame takejto medzinárodnej inštitúcie, ktorá by po prvý krát v dejinách mediokracie nebola pod vplyvom anglosaskej a americko-izraelskej záujmovej sféry ale pokrývala by našu kultúrnu, historickú, jazykovo ale aj geograficky prirodzene previazanú sociokultúrnu identitu a jej záujmy vyjadriť svoj opodstatnený pohľad na situáciu vo všetkých spoločenských oblastiach a mala by veľkú nádej ašpirovať na postavenie nositeľa úplne nových myšlienok vychádzajúcich z prostredia vznikajúceho multipolárneho sveta.
Som hlboko presvedčený, že v ére dominantného vplyvu médií je takýto projekt skôr či neskôr nevyhnutný a presne tak, ako neskôr, povedzme sociálna sieť Telegram – len s niekoľko násobne širším dosahom na mnohomiliónové zastúpenie obyvateľstva krajín strednej a východnej Európy vrátene RF by bola neoceniteľnou inštitúciou rozvíjajúcou sebavedomie a kontinuálne uplatňovanie práva na sebavedomé sebaurčenie národov s nesmiernym kultúrnym a historickým bohatstvom. Toto všetko sa stretlo s obrovským ohlasom a mali sa podnikať ďalšie kroky, no paradoxne práve na domácej scéne (kde nikdy nie sme prorokmi, všakáno), narazila na neočakávané reakcie práve z prostredia niektorých slovenských „alternatívnych médií“, ktoré sa (teraz už to viem bezpochýb) s pocitom straty vlastnej dôležitosti na svojom malom obhospodarovanom teritóriu s pár desiatkami tisíc priaznivcov ocitli v ohrození, čo interpretovali spôsobom, ktorý nemá ani žiadnu logiku a ani žiadne východisko – a síce, že my sme týmto vrcholným stretnutím v Moskve potupili autenticitu pravej slovenskej „alternatívy“, čo každému lucídnemu čitateľovi týchto slov v kontexte s vyššie deklarovaným musí prísť ako tristná skúsenosť so stretom obmedzených možností a veľkých limitov s ďaleko presahujúcimi víziami.
Ich uplatnením by sme už boli dávno úplne inde a aj dnešné udalosti by sa pravdepodobne vyvíjali úplne iným smerom. Kto doposiaľ nepochopil, že deľba moci medzi zákonodárnu, súdnu a výkonnú moc je neplatná poučka z 20.storočia pripomínam, že niekoľko dekád je na jej absolútnom vrchole moc mediokracie, bez ktorej nie je reálne možný žiaden pohyb vpred.
Preto sme ponúkali analógiu prieniku Mlčania a neskôr Z&V v malom priestore ako dobrý podnet k transformovaniu tejto schémy v širokom pásme.
Fakt, že to v tom čase narazilo na vzdor, ješitnosť, malosť a nepochopenie malých artikulované onou „zradou slovenskej alternatívy“ len podčiarkuje to, čo tvrdím. Nádejam sa, že ten pravý čas ešte príde a táto uskutočniteľná vízia sa stane konkrétnou súčasťou výbavy diplomatov ale aj mediálnych odborníkov v zahraničnopolitických otázkach krajín stredu a východu, ktoré v tomto kľúčovom segmente doposiaľ žalostne zaostávajú.
Celkom na záver by som známu floskulu trošku s nadľahčením adpejtol asi takto:
„Ak chceš zmeniť svet, zmeň seba- ale dostaň to pred televízne kamery.“
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.