Julian Assange: Rozhovor na ambasáde, 1. časť: “Božstvo masového dozoru”

Spoluzakladateľ žurnalistickej platformy byline.com, Seung-Yoon Lee, absolvoval exkluzívne trojhodinové interview so zakladateľom portálu WikiLeaks Julianom Assangeom na ekvádorskej ambasáde v Londýne. Rozhovor bude rozdelený do troch častí. V prvej časti Julian Assange hovorí o živote a spoločnosti pod dohľadom, Facebooku, špionáži Google a ako WikiLeaks tromflo Spojené štáty pri záchrane Edwarda Snowdena z Hong Kongu.

Seung-Yoon Lee (“SY”): Nedávno ste v New York Times napísali, že nežijeme “len v dozornom štáte, ale v dozornej spoločnosti.” Môžete to objasniť?

Julian Assange (“JA”):Akceptujeme čoraz väčší dohľad na všetkých úrovniach spoločnosti. Je ťažké pred ním uniknúť v každej tradičnej podobe. Ale myslím, že existujú spôsoby ako uniknúť. Na jednej strane sme si vytvorili predstavu, že by mali existovať isté formy dohľadu nad jednotlivcami – že môžeme byť strážení. Na úrovni národnej bezpečnosti to je ešte čerstvé. Ostatné národné tajné služby sa zapojili do hromadného sledovania internetu. Ale v priebehu času je to akceptované – potom, čo vznikli iné formy dohľadu. V tomto bode spoločnosť vyvíja určitý typ autocenzúry s vedomím, že dohľad existuje – samocenzúru používajú dokonca ľudia pri súkromnej komunikácii. Existujú príklady z histórie, kedy človek neveril druhej osobe alebo komunikačnému médiu. Bola to situácia vo východnom Nemecku a nie kvôli masovému elektronickému dozoru. 10% ľudí pracovalo ako určitý zdroj informácií pre štát. Vyvinul sa “dvojitý” jazyk a nikto nehovoril, čo si naozaj myslí. Na základe tohto strachu nízkeho stupňa vznikla konformita.

Dnes západná civilizácia vyprodukovala božstvo, božstvo hromadného dozoru. Ako to môžem porovnávať s Bohom? Ak sa pozriete na väčšinu definícií, Boh je všadeprítomný, vševediaci a všemocný. Boh vie, že robíte niečo, čo by ste robiť nemali alebo nehráte podľa pravidiel. Drvivá väčšina komunikácie je strážená. Dokonca aj osobné rozhovory môžu byť zaznamenané prostredníctvom Androidu alebo cez iné mechanizmy, ktoré sú stále sofistikovanejšie. Možno váš priateľ, s ktorým ste hovorili osobne, začne klebetiť cez elektronické médiá o tom, čo ste povedali.

SY: Je tu otázka, či spoločnosti zo Silicon Valley, od Facebooku po Google, sú aktívnymi účastníkmi hromadného sledovania alebo neochotní partneri. Aký je váš názor?

JA: Napísal som knihu, čiastočne na túto tému – “When Google met WikiLeaks“. Skúmal som tento problém a hovoril s Ericom Schmidtom z Google, o rozsiahlych vzťahoch Google s americkými spravodajskými službami, kde je Google formálne definovaný ako kľúčový člen obranno-priemyselnej základne v Spojených štátoch. Mnoho zamestnancov spoločnosti Google nesúhlasí a oponuje tomuto druhu vzťahu. Vedenie sa zdá byť v tomto konformnejšie ako radoví pracovníci. Ale nakoniec, na tom nezáleží.

SY: Prečo nie?

JA: Nakoniec nezáleží na tom, či je Google partner ochotný, čiastočne ochotný, alebo neochotný. Všetko na čom záleží je, že obchodný model korporácie Google zhromažďuje najviac informácií o ľuďoch ako je to len možné, ukladá ich, zostavuje virtuálnu dokumentáciu na každého, predvída správanie, predáva ich rôznym organizáciam atď. NSA a iné spravodajské agentúry sa už uistia, aby od každej firmy tohto typu so sídlom v Spojených štátoch dostali informácie do svojich rúk. Je to veľmi jednoduché a tiež atraktívne. Odovzdané dáta sú veľmi cenné.

SY: To znie ako investor a podnikateľ Peter Thiel zo Silicon Valley, ktorý hovoril o neuveriteľnom tlaku na tieto firmy.

JA: Je to ľahké – čím väčšia firma, tým viac záujmov má. Môže byť ovplyvnená reguláciou, súdnym pojednávaním, aktívami, ktoré možno zablokovať alebo pomocou sociálnych vzťahov. Nemôžete očakávať od giganta ako Google, aby bol s tým množstvom záujmov schopný odolávať tlakom, právnym zásahom či kooptácii. Všetky tri prípady tu nastali.

SA: Je to jednoduchý akt masového zhromažďovania informácií, ktorý robí systém nebezpečným?

JA: Ak máte nejakú obľúbenú službu, stáva sa atraktívnym cieľom. Milióny alebo desiatky miliónov sa tejto službe odhaľujú a ako by mohli spoločnosti takej situácii odolať?

Existuje spôsob ako sa s tým vyrovnať. Zložitý, ale možný – vytvorenie kryptografických štandardov komunikácie, ktoré sú úplne nezávislé a takáto komunikácia je možná len pri dodržiavaní štandardov. Nie je to ľahká vec. Vyžaduje si niektoré veľmi pokročilé koncepty – tak pokročilé, že trh nie je schopný poznať rozdiel, bohužiaľ. Keďže to má extra zložitosť, má to aj dodatočné náklady. A pretože technológia s dodatočnými nákladmi na trhu neuspeje, budú pravdepodobne dominovať produkty slabšej kvality.

SY: Povedali ste, že malé organizácie ako WikiLeaks majú výhodu menšej byrokracie oproti veľkým organizáciam. Existuje potenciál oponovať vláde pomocou mikro-politických organizácií?

JA: V posledných 10 rokoch došlo k tomuto orwellovskému vzostupu moci národných bezpečnostných agentúr ako GCHQ a iných. Ale je to práve táto doba, v ktorej môžeme vidieť aj rastúcu nezávislosť a demokratizáciu Latinskej Ameriky – ktorá je americkým zadným dvorom. Kým u nás (na Západe) je Orwell na vzostupe, Južná Amerika je čoraz nezávislejšia od USA. Jedným z vysvetlení môže byť americké zameranie zdrojov na Čínu a Stredný východ. Uznávam, že je to len súčasť odpovede. Ďalšou časťou je, že viac internetových užívateľov môže komunikovať rýchlejšie a dospieť k záverom skôr.

SY: Nebolo by to detekované projektom hromadného dohľadu?

JA: Áno, ale účelom zhromažďovania spravodajských dát je pochopiť, čo sa deje a následne vytvoriť plán. Máme dva okruhy. V prvom, v krajine ako Ekvádor, politickí lídri pozorujú prostredie, premýšľajú o svojom pozorovaní, vytvárajú plán a prijímajú ho. Po prijatí ho sledujú, hodnotia a vytvoria nový. NSA a tento druh spravodajských organizácií robia niečo podobné. Pozorujú, čo sa deje v Ekvádore. Majú skoro totálnu dozornú moc. Stále však potrebujú najprv chápať, čo sa deje a potom vytvoria plán. To všetko si vyžaduje čas. Ak sa menšie štruktúry a štáty vo svojom prostredí vyznajú a konajú v kratšom čase ako je to u veľkých byrokratických štátov, napr. USA, potom Spojené štáty pracujú na rozvrate ekvádorského volebného procesu alebo deštrukcii rozhodnutia, ktoré už bolo učinené a situácia sa odročí.

Premýšľajte o tejto pozoruhodnej štatistike: každý deň je registrovaných milión nových “androidov”. Ako vieme toto číslo? Oznámil ho Eric Schmidt z Google. Ako to vie on? Pretože všetky tieto zariadenia sú registrované priamo tam. “Som tu a prvýkrát som sa zapol,” napríklad. Samozrejme, neskôr to funguje rovnako. Ale milión prístrojov za deň, to je každoročne viac ako počet obyvateľov USA. Sú zdrojom informácií pre Google: kde sú, čo hľadajú, aké články čítajú. Predstavte si organizáciu, ktorá sa rozpína rýchlosťou 400 miliónov ľudí ročne. A že všetky informácie sú zozbierané našimi tajnými službami. Zároveň vezmite do úvahy milióny ľudí, ktorí navzájom interagujú každý deň cez internet. Predstavte si ten komplex – všetky interakcie, nové myšlienky uložené do zásoby; vytváranie nových politických strán, hnutí, združení. Vytvorila sa rýchla a veľmi zložitá sieť. Sme však naozaj schopní pochopiť to a reagovať?

SY: Takže v skratke, veľké byrokracie nemôžu reagovať na malé…

JA: Sú tak obrovské, že nemôžu rýchlo reagovať. Konkrétnym príkladom je záchrana Edwarda Snowdena z Hong Kongu. Bolo to najväčší hon tajných služieb na človeka, aký svet kedy videl. Predháňali sme sa s NSA. Ministerstvo spravodlivosti, Biely Dom, CIA, tí všetci poskytovali podporu NSA. Bol som tu na ambasáde, sám pod dozorom. Prostredníctvom našich vedomostí o šifrovaní sme však dohľadu unikli. Je absurdné pomyslieť si, že taký malý medzinárodný publicista – WikiLeaks – špecializovaný na zverejňovanie dát o vojnových zločinoch, korupcii a spravodajských agentúrach, by mohol konkurovať organizáciám s rozpočtom v stovkách miliárd dolárov. My sme to dokázali. Myslím, že máme odvážnych a inteligentných ľudí. Pohybujeme sa rýchlejšie, chápeme prostredie, chápeme tieto organizácie a ich správanie. Máme istú schopnosť komunikovať v tajnosti.

Bolo jasné, že musíme poslať jedného alebo viacerých našich ľudí do Hong Kongu. Robili sme rôzne veci pre pokrytie našej činnosti – napríklad, rezervácia letu pod menom Edward Snowden z Pekingu do Indie. Vynaložili sme množstvo práce, aby sme zmiatli tých, ktorí chceli porušiť azylové práva pána Snowdena. Nakoniec aj tak prevažujú malé organizácie so skutočne bystrými ľuďmi, oproti gigantickým, tajnostkárskym vládnym organizáciám v sovietskom štýle. Tajomstvo plodí neschopnosť. Kde je zlyhanie, vznikne tajomstvo. Tí najlepší a najbystrejší naozaj nemajú chuť ísť a pracovať pre veľké byrokratické tajné organizácie, kde ich talent nemôže zažiariť a je “pod zámkom”.

Zdroj: byline.com

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply