Spoluzakladateľ žurnalistickej platformy byline.com, Seung-Yoon Lee, absolvoval exkluzívne trojhodinové interview so zakladateľom portálu WikiLeaks Julianom Assangeom na ekvádorskej ambasáde v Londýne. V tretej a záverečnej časti rozhovoru odpovedá Julian Assange na otázky o jeho osobe, práci, zmene postoja a či niekedy opustí ekvádorskú ambasádu v Londýne.
SY („Seung-Yoon Lee“): Na svojom blogu ste napísali „Ľudia sa snažia oklamať samých seba a ostatných vierou, že môžu ‚myslieť globálne a konať lokálne.‘ Avšak každému so zmyslom pre globálne myslenie pripadá (mimochodom nie väčšine) konať lokálne ako marginálna aktivita. Nie je to záchrana sveta…“ Ďalej hovoríte, že konať globálne je veľmi ťažké, ale „túto potrebu možno uspokojiť ideou, ktorá má globálny dopad.“ Pokračujete, že „napriek tomu ste jednu vymysleli.“ Odkazujete tým na WikiLeaks? Pri pohľade späť, ste na seba hrdý? Myslíte si, že „zachraňujete svet“?
JA („Julian Assange“): Povedal by som, že svet je zložitý a odporný biznis, nezachádzal by som tak ďaleko. Rozhodne sme pomohli niektorým osobám v rôznych situáciách – napríklad ľudom, ktorí boli prepustení z väzenia kvôli materiálu, ktorý sme zverejnili. Niektorým skupinám ľudí sme pomohli vybrať si svoj osud. Vzhľadom na zložitosť a vývoj sveta je ťažké definovať dosah nášho konania bez časového odstupu. Ale sú určité optimistické znaky, že sme významne prispeli, a to nielen priamo, ale aj inšpiráciou k prechodu internetovej kultúry – od úplne apolitickej k viac politicky angažovanej.
SY: V rozhovore s Johnom Pilgerom ste zhrnuli filozofiu WikiLeaks takto: „Cieľom je spravodlivosť, metódou transparentnosť.“ Ak tomu dobre rozumiem, šírenie vedomostí môže vyvolať zmenu. Znalosť povedie k organizovanej politickej činnosti zo strany verejnosti a akciou sa dosiahne spravodlivosť. Takáto akcia ako výsledok sprístupnenia dát cez WikiLeaks však nenastala. Nie je pre vás reakcia verejnosti sklamaním?
JA: Povedzme, že cieľom je spravodlivosť a cez štúdium dejín ako bola spravodlivosť dosahovaná a ako potláčaná vieme, že znalosť je kľúčovou zložkou. Alebo inak, odstránenie ignorancie je často kľúčovou zložkou pri oslobodzovaní jednotlivcov, pri prevencii, aby ľudia a organizácie nerobili rovnaké hlúposti. Niekedy nevieme o chybách a škodách, ktorých sa dopúšťame.
Je úspech, ak sa obyvatelia dostanú k nejakej spoločnej požiadavke každé dva – tri roky. Spoločnosť je komplexná a deje sa mnoho vecí. Takže sa nikdy nestane, že by obyvateľstvo mohlo riešiť každodenné nespravodlivosti. Podľa definície je masa bezmocná. Deje sa to len v prípade, že sa masa zomkne a má určitú silu.
WikiLeaks vždy viedli pri odhaľovaní materiálov rôzne záujmy. Môžete mať politických rivalov a frakcie v rámci politickej strany, rivalitu medzi štátmi a tajnými službami. Toto súperenie môže byť využité v dôležitých ohľadoch.
Dám vám príklad – odhalenie miliardovej korupcie v Keni. V čase rabovania kenskej pokladnice vládol Daniel Arap Moi a páchatelia sa okrádali navzájom. Klamali o percentách, o bankových účtoch, využívali svoju pozíciu. Potom nastala reakcia, ktorá zmenila hlasovanie vo voľbách o zhruba 10%.
SY: Čo si myslíte o reakciách americkej verejnosti? Nežiadala vyvodenie zodpovednosti, ani zmenu zahraničnej politiky.
JA: Iracká verejnosť žiadala trest pri odhalení vojnových zločinov v Iraku. Ak sme zverejnili dokumenty o americkej armáde a tajnej službe, ktorá pácha zločiny mimo USA, americkú verejnosť to zvyčajne nezaujalo. Americké médiá „spia v jednej posteli“ s armádou a spojencami, takže tieto správy nepropagujú. Ale treba pochopiť, že takéto informácie sú dôležité nielen v USA, ale aj pre ľudí, ktorí sú zasiahnutí týmito zločinmi a môžu sa vydať inou cestou.
Ako prvý som odhalil vražedný oddiel Spojených štátov v Afganistane. Šesť detí zabitých americkým raketovým útokom na školu. Spojené štáty strieľali zámerne, nejaký veliteľ Talibanu tam ani nebol. Útok previedla špecializovaná skupina Task Force 373. Bolo to na titulnej strane najvplyvnejšieho nemeckého týždenníka Der Spiegel. New York Times sa rozhodlo príbeh zamlčať. Ale v Nemecku to malo vplyv, taktiež na nemecké vzťahy s Amerikou. Nakoniec to vedie ku kolektívnemu skúmaniu udalostí – bez ohľadu na formát, čísla, či je vinníkom NATO atď.
SY: Váš titul je „šéfredaktor“ WikiLeaks. Editujete zverejnené dokumenty? Zverejní WikiLeaks všetko, čo získa? Je WikiLeaks citlivé na tvrdenie, že autocenzuruje? Čo ak nemá materiál žiadny politický význam? Je Julian Assange tým, ktorý rozhoduje, či má alebo nemá informácia skutočnú hodnotu?
JA: Obmedzujú nás zdroje, teda všetko zverejniť nemôžeme. Aby sa zabránilo problémom, ktoré majú iní vydavatelia, máme jasné kritériá; zverejňovať informácie etickej a historickej dôležitosti, ktoré neboli publikované a sú aktívne ohrozené cenzúrou. Zatiaľ sme vydali 8,3 milióna dokumentov a analýz.
Myslím si, že médiá majú príliš „príbehové“ pozadie. Pri takomto pohľade na svet chýbajú možnosti. Noviny sú konečné, majú obmedzené množstvo informácií. Informácie pochádzajú z veľmi malého rozsahu zdrojov.
Samozrejme, čo bolo publikované v minulosti, môže mať význam v budúcnosti. V novinách takýto prístup chýba – sú vytlačené a hodené do koša. To nás viedlo k štúdiu množstva starých novín a WikiLeaks vyvinul sofistikovaný vyhľadávací model, ktorý je lepší ako Google. Prezerá nielen našich 8,3 milióna publikovaných dokumentov k dnešnému dňu, ale aj Twitter, ktorý považujeme za dôležitý. WikiLeaks vnímame ako avantgardnú knižnicu, najväčšiu knižnicu na svete s najvyšším počtom prezeraných dokumentov. Snažíme sa chrániť historické záznamy pred elimináciou a vytvoriť určitý podklad pre historické a intelektuálne poznatky, z ktorých by iní mohli odvodiť teórie o zlepšení našich inštitúcií a života. Ak chystáte stretnutie s nejakou dôležitou osobou, mali by ste si najprv prejsť WikiLeaks.
SY: Podľa Sarah Palin ste „protiamerický agent s krvou na rukách.“ Glenn Greenwald sa rozhodol nemenovať krajinu, kde NSA tajne nahráva „každú telefonickú konverzáciu,“ pretože „bolo veľmi pravdepodobné, že by zomreli nevinní ľudia.“ Vtedy ste s Glennom rozhodne nesúhlasili. Ale určite príde moment, kedy žurnalista musí učiniť rozhodnutie informáciu nezverejniť…
JA: Dospel som k dvom perspektívam. Jednou je pohľad niekoho, kto má 20 rokov skúseností v publikovaní cenzurovaných materiálov. Stali sme sa špecialistami na zverejňovanie názorov ľudí, ktorým nebol poskytnutý priestor. Napríklad Austrálske centrum proti scientológii. Predtým im dala priestor univerzita. Scientologický kult však hrozil právnymi krokmi a s rizikom právnych nákladov si už ďalší krát univerzita rozmyslela, koho na svoju pôdu pozve. Scientologická cirkev na mňa poslala súkromných detektívov a pokúšala sa nás žalovať. Neuspeli. Boli to prvé prehry ich cirkvi. Odhalil sa tak podvod voči verejnosti a ľudia sa zbavili strachu z podobného sporu.
Takže na jednej strane 20-ročná skúsenosť a znalosť ako veci fungujú v praxi, na druhej strane filozofický názor, námietajúci voči arogancii novinárov. Dokumentácia ľudskej histórie je historický artefakt a tento poklad patrí celému ľudstvu. Čokoľvek v jednej krajine má význam pre inú krajinu – sme prepojení. Nakoniec sa to týka každého. Je arogantné pre žurnalistu povedať, že „nie, rozhodol som sa v tomto konkrétnom prípade odstrániť časť ľudskej histórie zo sveta“. Tento postoj môže viesť k cenzúre a následne dehonestácii mediálnej organizácie, prípadne žurnalistu. Stane sa tak zlým príkladom pre ostatných.
SY: Uplynulo viac ako 1000 dní vášho pobytu na ekvádorskej ambasáde. Švédsky vyšetrovateľ podal žiadosť o rozhovor s vami tu, na veľvyslanectve. Nebude to teda vo Švédsku. Kedy sa stretnutie uskutoční? Ste v tomto prípade optimistom?
JA: Je potrebné dať veci do súvisu. Spojené štáty nás vyšetrujú už od roku 2010 a je to najväčšie vyšetrovanie vydavateľa vôbec. V jeden moment mali 120 ľudí, ktorí „bojovali vo vojne proti WikiLeaks“ 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Boj proti nám vedie predovšetkým Pentagón, DIA, FBI, CIA a ministerstvo spravodlivosti. To je dôvod, prečo som azyl hľadal na tomto mieste. Obvinenia, ktoré vzniesli, sú špionáž, sprisahanie s cieľom páchať špionáž, počítačové podvody a zneužívanie, krádež tajomstiev a všeobecné sprisahanie.
Tieto konštrukty sú dizajnované tak, aby Spojené štáty vplývali aj mimo svojho územia – WikiLeaks nie je americký vydavateľ, ja nie som Američan ale Austrálčan, ktorý pracuje a publikuje hlavne z Európy. Spojené štáty chcú mať dosah na iné krajiny a mediálne spoločnosti. Pôsobia aj cez bežné pracovné vzťahy a komunikáciu ako zdroj-novinár, novinár-editor, editor-subeditor, subeditor-technik atď. A cez tieto metódy príde k precedensu – v podstate Spojené štáty anektujú svetové mediálne spoločnosti presadzovaním svojich zákonov, amerických zákonov, u vás. Kedykoľvek budete publikovať niečo nepríjemné, niečo kritické voči americkej národnej bezpečnosti, povedia „toto ovplyvňuje obranu USA.“ A vzhľadom na tok informácií v médiách, všetci z organizácie môžu byť stíhaní Spojenými štátmi a následne odovzdaní.
Švédi spustili a zastavili vyšetrovanie proti mne niekoľko krát podľa okolností. Štyri a pol roka mohli so mnou telefonovať, mohli prísť do Veľkej Británie. Doteraz to odmietali. Neviem, či ide o vypočítavosť, každopádne dátum nie je dohodnutý. Pre mňa je to istý druh víťazstva, ale s mojim azylom na veľvyslanectve to nesúvisí. Môj pobyt na ambasáde súvisí s americkým vydaním. Britská vláda formálne vyhlásila, že ak sa švédske vyšetrovanie skončí (pravdepodobne začiatkom budúceho roka), zatknú ma bez ohľadu na vrátenie môjho pasu.
SY: Čo vás môže dostať von z veľvyslanectva?
JA: Ľudia vidia, že prebieha veľmi závažné porušovanie ľudských práv. Nemôžete človeka v Európe zadržiavať viac ako štyri a pol roka bez obvinenia – na dobu neurčitú. OSN o tom hovorila tento rok. Pracovná skupina OSN formálne skúma môj prípad. Spojené štáty podali niekoľko žalôb. A Najvyšší súd vo Švédsku vec práve prejednáva. Aktívne je aj zoskupenie štátov z Latinskej Ameriky, kde prebieha značný boj už niekoľko rokov. Čím viac informácií o našom spore s americkou vládou poskytneme, tým máme väčšiu podporu.
SY: Ak Spojené štáty zastavia svoju „Grand Jury“ (porota, zväčša zložená z 23 členov, ktorí posudzujú platnosť obvinení – pozn.red.)?
JA: Ak ju zastavia, nastane iná situácia. Avšak USA nás vyšetrujú aj vo vzťahu k prípadu Snowdena a pre niektoré iné publikácie. Takže chvíľu to potrvá.
Hillary Clinton je favoritkou pre voľby 2016 – najväčší favorit. Kontrolovali sme šance cez 16 stávkových kancelárií a má 90%. Hillary je „jastrab“ a ak sa dostane k moci, demokrati nebudú opozíciou. Nebude ju mať kto zastaviť. Hillary je väčším „jastrabom“ ako Obama a ak sa dostane do kresla, veci budú zložitejšie. Ale podpora pre moju situáciu a prácu má naozaj rastúcu tendenciu.
SY: Ste tu viac ako 1000 dní. Ak budete slobodný, čo spravíte ako prvé?
JA: Išiel by som za rodinou. Pozrieť sa, či sú v bezpečí.
Spojené kráľovstvo minulo viac ako 10 miliónov libier na policajné sledovanie mojej osoby a ambasády. A to je len polícia. Zapojená je aj americká NSA a britská GCHQ. Takže je náročné byť tu, stále špehovaný. Ľudia, ktorí ma navštívia, sú tiež sledovaní. To zahŕňa moju rodinu a ďalších ľudí, všetky možné zdroje ako aj iných, zamestnancov WikiLeaks, ktorí by mohli byť odhalení.
SY: Sarah (Harrison) je teraz v Nemecku…
JA: Sarah je v Nemecku, pretože sa nám podarilo dostať Edwarda Snowdena z Hong Kongu. Sarah sa na tom podieľala a reakciou bol štart britského vyšetrovania. V súčasnej dobe je pre ňu nebezpečné byť v Spojenom kráľovstve.
SY: Keď ľudia o vás hovoria, v čom sa najčastejšie mýlia?
JA: Existuje toľko falošných tvrdení, že neviem kde začať. Každý, kto sa podieľal na odhalení alebo kritike veľmi silnej organizácie pochopí, že všetky druhy útokov prebiehajú verejne. Falošné útoky. Vždy povzbudzujem ľudí, aby čítali dokumenty z primárnych zdrojov, nie príbehy alebo názory. Môžete sa pozrieť na FreeAssangeNow.org. Niekedy je celkom smiešne, byť nazývaný agentom Mossadu, agentom CIA alebo trýzniteľom mačiek. Samozrejme, nie som ani jedno z toho.
Zdroj: byline.com