Po šesťdňovej vojne v júni 1967, po ktorej Izrael obsadil Západný breh rieky Jordán, východný Jeruzalem a Pásmo Gazy, opustili svoje domovy ďalšie státisíce Palestínčanov. Katastrofou oveľa väčších rozmerov sa však stáva tohtoročné vyháňanie Palestínčanov z Pásma Gazy. Nazvime ho pracovne al-Nakba 2023.
„Vyčisťovanie“ Pásma Gazy
Po piatich týždňoch trvania ozbrojeného konfliktu palestínskeho hnutia Hamás s Izraelom postihla 2,3 milióna Palestínčanov obývajúcich do 7. októbra Pásmo Gazy katastrofa nepredstaviteľných rozmerov. Straty na životoch na tomto území, ktoré má rozlohu porovnateľnú s Bratislavou, vyčíslilo ministerstvo zdravotníctva spravované hnutím Hamás k 14. novembru na 11 240 osôb. Počty zranených sa blížia k tridsiatim tisícom. Takéto následky bombardovania a ostreľovania husto obývaného mestského prostredia Pásma Gazy sa dali očakávať. Podľa údajov OSN opustilo k 6. novembru 2023 svoje domovy 70 % miestneho obyvateľstva, čo činí zhruba jeden a pol milióna osôb.
Izrael evakuoval k 22. októbru okolo dvestotisíc svojich obyvateľov, prevažne z oblastí ležiacich pozdĺž hraníc s Libanonom a Pásmom Gazy. Ďalšie tisíce nečakali na pomoc štátnych a mimovládnych inštitúcií a opustili svoje domovy neorganizovaným spôsobom a na vlastné náklady. Bojovníci hnutia Hamás a iných spojeneckých zoskupení síce neprestávajú ostreľovať z Pásma Gazy a z južného Libanonu Izrael, ale ich priamy útočný potenciál slabne úmerne tomu, ako rýchlo a ako dôkladne ich izraelská armáda fyzicky vytláča zo severu na juh smerom na Egypt. Pre izraelskú armádu je protihamásovská vyčisťovacia ofenzíva mediálne nevďačnou operáciou z dvoch dôvodov: 1. bombardovaním a následným zarovnávaním domov mení budovy mestskej zástavby na bezútešné rumoviská, na ktorých televízne kamery zachytávajú plačúce ženy a deti zbierajúce zvyšky vybavenia svojich domácností, 2. v mnohých štvrtiach však nepostačuje zrovnanie domov so zemou, špeciálne armádne jednotky musia eliminovať aj rozsiahlu a miestami viacetážovú podzemnú tunelovú sieť oddielov Hamásu.
V úsekoch, kde sú tunely masívne a vybetónované, si to vyžaduje nasadzovanie ťažkej stavebnej techniky, pretože mnohé tunely sa zalievajú betónom. V podzemí sa však nachádzajú i nemocnice, ošetrovne, ubytovne a sklady s vodou, technickým zariadením, generátormi, batériami, liečivami a potravinami. To všetko komplikuje likvidáciu tunelových priestorov.
V každom prípade sa 365 štvorcových kilometrov Pásma Gazy mení na nehostinnú pustatinu, ktorú do konca roka pravdepodobne opustí celá vyše dvojmiliónová populácia. Budú mať len minimálne nádeje na povolenie na návrat. V odlišnej situácii budú po skončení vojny izraelskí vojnoví utečenci, odídenci a presídlenci. Ich návrat do opustených a/alebo zničených domovov bude zo strany izraelskej vlády takmer určite vítaný, povzbudzovaný a poistenecky zabezpečený.
Nevítaní, nechcení
Žiadne finančné stimuly a kompenzácie však neprilákajú na návrat tie segmenty obyvateľstva židovského štátu, ktorým vojna narušila psychickú rovnováhu. Nie všetci dokážu rýchlo prekonať traumu, strach a úzkosť a mnohí budú zvažovať presťahovanie do iných krajín namiesto návratu. Tí, čo majú popri izraelskom občianstve aj občianstvo iného štátu, stoja pred relatívne ľahšou dilemou, kam sa vybrať, než tí, ktorí sa budú musieť uchádzať o prisťahovalecké povolenie do krajín, kde by sa cítili bezpečne. Islamizovaná západná Európa takou destináciou nebude. Východná možno.
Veľký otáznik visí nad osídľovaním Pásma Gazy po odsune jeho doterajšej palestínskej populácie. Medzinárodné spoločenstvo, v ktorom sa dosah propalestínskeho globálneho Juhu doťahuje na vplyv proizraelského Západu, sotva dovolí Izraelu zaobchádzať s povojnovým „vyčisteným“ Pásmom Gazy ako s priestorom vhodným na osídľovanie na základe kritérií, ktoré sám stanoví. Volanie po práve Palestínčanov na návrat do svojich pôvodných domovov nebude v OSN slabnúť, ale zosilnie. Vynútený palestínsky exodus z Pásma Gazy stavia svet pred neľahkú úlohu nájsť pre vyhnancov nové domovy. OSN však nemôže nútiť členskú základňu do prejavenia povinnej solidarity podľa sprofanovaného vzoru byrokratických eurokratov v Bruseli.
Analytici Medzinárodnej organizácie pre migráciu (International Organization for Migration – IOM), ktorá spadá pod OSN a poskytuje služby, poradenstvo a pomoc vládam aj migrantom, si musia byť vedomí, akú mohutnú migračnú lavínu môže vo svete vyvolať eskalácia ozbrojeného konfliktu, ktorý sa začal vojnou Izraela proti Hamásu. Podrobné štatistiky si vedie a publikuje aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (United Nations High Commissioner for Refugees – UNHCR), kde sa tiež pripravujú na rozhýbanie transkontinentálnych demografických presunov iniciovaných vyháňaním Palestínčanov z Pásma Gazy.
Hlavné nebezpečenstvo spočíva v tom, že štáty, ktoré boli dosiaľ ochotné umiestňovať utečencov na svojom území, praskajú vo švíkoch. Najviac, každá po 3,4 milióna utečencov, ich hostia podľa údajov UNHCR dve krajiny: Turecko a Irán.
AUTOR: Patrik Sloboda
