O budhistoch panuje predstava, že sú to vyrovnaní ľudia, ktorí sa neuchyľujú k násiliu a hnevu a majú v úcte všetko živé. Budhizmus je nábožensko-filozofický systém a má svoje pravidlá pre život. Patrí medzi ne okrem iného pravidlo nenič život, nekradni, nežiadaj priveľa, neklam, nehaň druhých či nezlosti sa.
Aj v kresťanskom desatore sú prikázania ako nepokradneš, či nezabiješ. I v islame sú stanovené etické a morálne normy pre život. Teoreticky sú všetky náboženstvá duchovnými kódexmi pre lepší život na Zemi, ale v praxi to vyzerá úplne odlišne od kázaní. Stačí sa pozrieť spätne na dejiny i na súčasnosť, čo všetko napáchali stúpenci kresťanstva, islamu a judaizmu. Napokon aj japonskí šintoisti rúbali a strieľali hlava-nehlava v Číne a v Kórei. Hinduisti v Indii si to tiež vedia poriadne rozdať na život a na smrť s moslimami. Zo všetkých známych a veľkých náboženstiev má však budhizmus najlepšiu povesť pokiaľ ide o mierumilovnosť a nenásilné šírenie viery. Už dlhšiu dobu to aspoň v Barme neplatí. Budhistické obyvateľstvo mačetami lynčuje moslimov, vrátane žien a detí a zapaľuje ich príbytky. Hovorí sa o nábožensko-etnických čistkách v krajine, kde zo 60 miliónov obyvateľov je drvivá väčšina budhistov.
Ohniskom nepokojov je západobarmský Arakanský štát, kde žijú moslimovia Rohingovia, ktorých barmskí buddhisti označujú za nelegálnych prisťahovalcov z Bangladéša. Násilie proti Rohingom si vyžiadalo už viac ako 250 mŕtvych a 140 000 ľudí opustilo svoje domovy, aby uniklo násilnostiam. K nepokojom dochádza aj v Šanskom štáte na severovýchode Barmy, kde vlani dav nahnevaných budhistov zapálil mešitu, moslimský sirotinec a desiatky obchodov. K náboženskému násiliu dochádza aj v najväčšom meste, bývalej metropole Rangún.
Pravidelné nepokoje spúšťa vždy nejaká násilná udalosť. Raz je to správa, že miestny moslim zapálil budhistickú ženu alebo moslim znásilnil budhistku. V tom druhom prípade dav budhistov obkľúčil policajnú stanicu, kde bol podozrivý moslim zadržiavaný a keď policajti nevydali podozrivého davu, násilníci sa vrhli na moslimské domy a obchody.
Tento týždeň zabili budhisti v arakanskej dedine pätnásť moslimských žien a detí. Vládni činitelia potvrdili napätie v oblasti, ale popierajú, že by niekto prišiel o život. Niektoré informačné zdroje z oblasti naznačujú, že mŕtvych môžu byť i desiatky.
Moslimovia tvoria asi štyri percentá z prevažne budhistických obyvateľov Barmy. Nábožensky motivované násilie je veľkým problémom pre civilnú vládu prezidenta Thein Seina, ktorý prevzal moc po armáde. Tá vládla v krajine pol storočie. Thein Seinov kabinet čelí kritike, že dostatočne moslimov nechráni.
Moslimovia majú dokonca nariadené, že rodiny môžu mať najviac dve deti. Vládne nariadenie sa týka dvoch miest v Arakanskom štáte. „Politika dvoch detí“ však neplatí pre budhistov. Podobné rozhodnutie vydala v minulosti barmská vojenská junta. Nariadila presadzovať medzi moslimami monogamiu a prinútiť ich, aby nemali viac ako dve deti. Vojenský režim vystriedala v roku 2011 demokratická vláda. Vlani zaviedla rovnaké opatrenia obmedzujúce pôrodnosť v dvoch západobarmských okresoch s veľkým percentom moslimskej menšiny. Rovnako vojenská junta ako demokratická vláda presadzujú totožné opatrenia, aby im moslimský problém neprerástol cez hlavu.
Vojenské či demokratické vedenie Barmy presadzujú nábožensko-etnickú identitu väčšinového národa bez rukavičiek a bránia budhizmus pred tlakom islamu aj násilnými a donucovacími metódami. Islam má aj svoju militantnú stránku a tam, kde dominuje, nemožno rátať s toleranciou, skôr naopak. V prípade Barmy sú moslimovia obeťami, ale v oblastiach, regiónoch a štátoch, kde dominujú stúpenci islamu, nie je tolerancia k iným vyznaniam silnou stránkou vyznávačov koránu. Militantné náboženstvá a ich dogmatickí a fanatickí stúpenci sú rovnako presvedčení o svojej predurčenosti riadiť svet a určovať myslenie a konanie ľudí. Je to tak v prípade biblie, ako tóry, či koránu.
Dokonca aj mierumilovný budhizmus a jeho stúpenci dokážu palicami, kameňmi a mačetami vystúpiť proti stúpencom inej viery, ak pociťujú ohrozenie a zabíjať a podpaľovať inovercov, či nelegálnych prisťahovalcov. Nie je to len výsada starého kontinentu a jeho dejín spätých aj s americkými a austrálskymi dejinami. Stále žijeme vo svete, kde náboženstvo, kmeň, etnikum a identita zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu vo vnímaní jedincov i národov od Európy po ostrovy v Tichomorí.
Zdroj: AP, The Independent Foto: dhakatribune.com