Jediná demokracia na Blízkom východe, čo tvrdia o Izraeli sionisti, americkí predstavitelia a politické špičky židovského štátu, má problémy s rasizmom a to ešte medzi ľuďmi rovnakej viery. Nie je žid ako žid, ak pochádza z Afriky a nepatrí k vyvolenej kaste medzi vyvolenými – aškenázskym Židom. Falaši – etiópski Židia v Izraeli dlhodobo trpia diskrimináciou.
Najnovší dôkaz o delení na stopercentných a menejcenných stúpencov judaizmu vyvolal nepokoje i reakcie prezidenta a premiéra. Obaja priznávajú existenciu rasizmu v izraelskej spoločnosti, zatiaľ len vo vzťahu k Falašom, no vo vzťahu k semitským bratom – Palestínčanom zostáva všetko pri starom v duchu hesla: Mŕtvy Palestínčan, dobrý Palestínčan, podobne ako to hlásali americkí osadníci o Indiánoch.
Škandál rozpútalo video, na ktorom policajti šikanujú izraelského vojaka Damasa Pakadu, pôvodom z Afriky – etiópskeho Žida, Falaša:
Video vyvolalo demonštráciu proti diskriminácii a policajnej brutalite v Tel Avive, počas ktorej pri policajnom zásahu utrpeli desiatky ľudí zranenia a ďalšie desiatky skončili za mrežami.
Premiér Benjamín Netanjahu sa stretol aj so šikanovaným vojakom a predstaviteľmi Falašov. Odsúdil akýkoľvek rasizmus, vyzval na jeho odstránenie v izraelskej spoločnosti a prisľúbil vytvorenie zvláštneho programu na pomoc Falašom. Pekné slová, no sú to len sľuby – veď izraelská spoločnosť je postavená na pilieroch sionizmu a k nemu patrí delenie na sefardských a aškenázskych Židov, Falašov a nehovoriac už o izraelských Araboch – „teroristoch od narodenia“.
Tí, ktorí sa svojvoľne pasovali do najvyššej kasty medzi vyvolenými – aškenázski Židia, ku ktorým patrí prezident, premiér a politická i ekonomická elita tzv. blízkovýchodnej demokracie, kádrujú ostatných podľa stupňa židovstva. Pritom sami sú väčšinou prisťahovalcami z východnej Európy a vlastne potomkami Chazarov. Teda starovekých kmeňov altajského pôvodu, ktoré v rokoch 650 – 965 mali Chazarskú ríšu medzi Dneprom, Krymom, Kaukazom, Kaspickým morom a južným Uralom a ich vládnuca vrstva po roku 800 vyznávala judaizmus. Spisovateľ židovského pôvodu Arthur Koestler zverejnil v roku 1976 knihu Trinásty kmeň, v ktorej tvrdil, že súčasní Židia už nie sú semitského pôvodu, ale sú to etnickí Chazari.
K Netanjahuovým zamysleniam nad situáciou v krajine sa pridal aj prezident Reuven Rivlin a v súvislosti s najnovší prípadom vyhlásil: „To, čo sa dnes deje v Izraeli, je bolesť komunity, ktorá sa sťažuje na diskrimináciu, rasizmus a na to, že jej otázky zostávajú nezodpovedané. Protesty odhalili otvorenú, krvácajúcu ranu v srdci izraelskej spoločnosti a krajina by mala na hnev etiópskych Židov reagovať.“
Podľa údajov izraelského štatistického úradu žije v Izraeli viac ako 135 000 Židov etiópskeho pôvodu. Stáročia žili oddelene od iných židovských komunít v Etiópii a izraelský rabinát dlho nechcel uznať ich židovstvo. V osemdesiatych rokoch minulého storočia boli napokon vyhlásení za stratený židovský kmeň a počas dvoch akcií v rokoch 1984 a 1991 ich evakuovali prostredníctvom leteckých mostov do Izraela.
Falaši si dlhodobo sťažujú na diskrimináciu pri hľadaní práce a pri kontakte s úradmi. Pocit menejcennosti si zažili napríklad pri darovaní krvi. Zdravotnícke zariadenia odmietali odobrať ich krv, pretože vraj nebola kóšer. Svoje si zažili ženy Falašov, keď ich úrady chceli sterilizovať takticky prostredníctvom očkovania. Keď odmietli očkovanie, tak im hrozilo odmietnutie repatriácie.
Premiér Benjamin Netanjahu teraz na poslednú chvíľu zostavil novú koaličnú vládu. Budú v nej pôsobiť predstavitelia premiérovej strany Likud, strana Židovský domov, strana Kulanu, ultrakonzervatívna náboženská strana Šas a blok Jednotný judaizmus tóry. Podľa európskych kritérií by išlo o zmes ultranacionalistických a ultrapravicových strán, ale v prípade židovského štátu sa to berie úplne inak. Či takáto zostava politických síl môže ozdraviť izraelskú spoločnosť je veľmi otázne. Falaši i Arabi veľké nádeje v žiadnom prípade nemôžu očakávať, skôr starý, osvedčený aškenázsky sionizmus chazarského pôvodu, ktorý má tak ďaleko k demokracii ako Severná Kórea k občianskej spoločnosti.
Zdroje: Haarec, The Jerusalem Post, DPA, ČTK