V roku 1856 a 1866 August Kekulé (1829 – 1896) publikoval cyklickú štruktúru molekuly benzénu. Na zopakovanie. Benzén má chemický vzorec C6H6. „Skladá sa“ teda zo šiestich atómov uhlíka a šiestich atómov vodíka. „Vymyslieť“ to, že ide o cyklickú štruktúru, ktorá má tvar pravidelného šesťuholníka, nie je vôbec ľahké. Dnes pri moderných analytických technikách sa nám veru dobre rozpráva, ako molekula benzénu vyzerá. Ale vtedy… No, chcelo to brilantný um a veľkú predstavivosť, aby niekomu toto napadlo.
Podľa Kekulého vlastnej verzie, ktorú prezentoval na stretnutí na jeho počesť 11. marca 1890 v Berlíne, teda 25 rokov po (Kekulého) publikácii štruktúrneho vzorca benzénu, sa objav uskutočnil asi takto. Kekulé bol v tom čase v Gente a písal učebnicu chémie. Driemal pred kozubom s tancujúcimi plameňmi. Vnútorným zrakom videl atómy uhlíka a vodíka, ako šantia pred jeho očami. Videl dlhé riadky atómov, ktoré sa spolu spájali, krútili a zvinovali podobne ako pri haďom pohybe. Jeden z hadov sa zahryzol do svojho chvosta a začal ho požierať. A ďalej: „Táto forma mi posmešne vírila pred očami. Zobudil som sa akoby zásahom blesku… Zvyšok noci som strávil vypracovaním dôsledkov tohto videnia, tejto hypotézy.
Naučme sa snívať, páni, a potom sa možno dozvieme pravdu, ale dávajme si pozor na zverejnenie našich snov skôr, ako ich schváli bdelá myseľ.“ Čo sa dá na toto povedať? Našinec bledne závisťou. Keby sa takéto čosi prisnilo aj mne! Napríklad o liečbe rakoviny alebo o kmeňových bunkách. Ak si otvoríte hociktorú historickú učebnicu chémie, internet či rozpravy o benzéne, všade sa dočítate viac-menej to isté. Kekulé, sen, had zahryznutý vo vlastnom chvoste. Dnes vieme, že benzén je cyklická zlúčenina. Ide o tzv. aromatické jadro, ktoré má tvar šesťuholníka. Jeho delokalizované pí elektróny (pochádzajúce zo šiestich atómov uhlíka) vytvárajú nad a pod rovinou molekuly prstencový elektrónový oblak, ktorý má zhruba kruhovú štruktúru, a preto sa vzorec benzénu zobrazuje ako pravidelný šesťuholník s kruhom vnútri. Kekulého sen bol prorocky správny!
Auguste Laurent (1807 – 1853) bol francúzsky organický chemik. Geniálny chemik. Podľa Columbia Electronic Encyclopedia (a iných zdrojov) navrhol systematickú nomenklatúru organickej chémie. Jeho štúdie o naftaléne a jeho chlórovaných produktoch ho priviedli k návrhu teórie jadra (organických zlúčenín, ako je benzén alebo naftalén), ktorá predznamenala modernú štrukturálnu chémiu. Navrhol, aby bol spôsob kombinovania molekúl v organických reakciách určovaný štrukturálnym zoskupením atómov v molekulách. Táto teória bola v rozpore s vtedajšou predstavou, že produkt organických reakcií závisí výlučne od elektrického náboja príslušných atómov. Jeho tvrdenia neboli pochopené konzervatívnou francúzskou Akadémiou vied (Académie des Sciences) a viedli Laurenta k trvalému konfliktu s „vodcom“ francúzskej chémie Jeanom-Baptistom Dumasom. V roku 1846 Laurent publikoval dôležitú prácu o zákone párnych čísel týkajúcom sa dusíkatých zlúčenín, v ktorej špecifikoval rozdiely medzi jednosýtnymi a polybázickými kyselinami, medzi proporcionalnymi číslami, „objemami“, ekvivalentmi a vzorcami zlúčenín. Špecifikoval tiež rozdiel medzi atómami a molekulami. Jeho práce o amidoch a imidoch boli v tomto smere a období jedny z najdôležitejších a najlepších.
AUTOR: Ján Lakota
