Medzi najvýznamnejšie osoby medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC 2016, ktoré sa konalo v dňoch 15. – 17. apríla v Bratislave, zaradili jeho organizátori bývalú ministerku zahraničia USA Madelaine Albrightovú. Za jej „podporu procesu demokratizácie a budovania slobody a stability v strednej Európe“ si počas slávnostného ceremoniálu prevzala tzv. Českú a slovenskú transatlantickú cenu (CSTA). V duchu prekonanej tézy vyhlásila, že USA sa musia pri riešení problémov dnešného globalizovaného sveta naďalej angažovať.
Pražská rodáčka s pôvodným menom Marie Jana Korbelová musela z bývalej ČSR dvakrát ujsť. Prvýkrát kvôli nacistickej okupácii (1939), druhýkrát kvôli nástupu komunistov (1948). Paradoxne vďaka tomu mohla v Spojených štátoch odštartovať nielen nový život, ale časom i kariéru. Stala sa vôbec prvou ženou v histórii USA, ktorej sa podarilo zasadnúť do kresla šéfa americkej diplomacie (za prezidenta Billa Clintona). Medzi jej najväčšími zásluhami sa spomína aktívna angažovanosť v rozširovaní NATO o krajiny postsovietskeho bloku, a to nehľadiac na antipatie značnej časti ich obyvateľstva. „Madeleine Albrightová počas svojej kariéry aktívne podporovala demokratizáciu a budovanie priestoru stability a slobody v strednej Európe,“ poznamenal k jej oceneniu riaditeľ Slovenskej atlantickej komisie Milan Solár.
Pokiaľ však ide o vojnové konflikty na Blízkom východe a Balkáne, na povrchu Albrightovej „humanizmu“ sa už zračia vážne trhliny. Smutne známym sa stal jej údajný mediálne prezentovaný výrok z roku 1996, že vyše pol milióna detí (čiže viac ako v Hirošime), ktoré museli zomrieť v dôsledku Spojenými štátmi nanútených sankcií OSN proti Iraku, za to stálo. Príjemným okamihom pre ňu nebolo ani stretnutie s aktivistami, ktorí jej počas autogramiády knihy v pražskom kníhkupectve (2012) ukázali fotografie obetí bombardovania Juhoslávie z roku 1999, ktoré má podľa nich na svedomí.
Albrightová, ktorá si v roku 1998 za svoj škandalózny výrok o Slovensku ako „čiernej diere na mape Európy“ (takto hanlivo sa vyjadrujú azda len islamskí fundamentalisti o Izraeli) vyslúžila u nás opovrhnutie, prijíma po 18 rokoch v jeho hlavnom meste vyznamenanie. Teda nie ako persona non grata, ale ako ctená, emeritná osobnosť, ktorá v súlade s osvedčeným zvykom amerických političiek vášnivo a iba s tými najšľachetnejšími úmyslami zasahuje do politického vývoja v strednej a východnej Európe.
Zdroje: TASR, www.niejetotak.sk